Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

logať nedok. (hltavo) piť (o zvieratách, expr. i o človeku), slopať: prasa l-á vodu;

dok. lognúť -e -ú -gol

// lognúť si dok. expr. upiť si, glgnúť si: l. si z fľaše

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
logať ‑á ‑ajú nedok.

logať -gá -gajú -gaj! -gal -gajúc -gajúci -ganý -ganie nedok.

logať -gá -gajú -gaj! -gal -gajúc -gajúci -ganý -ganie nedok. hovor. expr. 1. (čo) ▶ rýchlo a hltavo piť tekutinu; prehĺtať väčšie množstvo vody; syn. lôchať, lúchať, slopať: l. studené mlieko, pivo; l. sódu s citrónom; pri ponorení nechtiac logal vodu; Tvári sa, že nič nevidí, nič nepočuje, logá kofolu. [I. Otčenáš]
2. (čo; ø) ▶ nadmieru požívať alkoholické nápoje, piť, opíjať sa, spíjať sa; syn. slopať, chľastať, strebať: l. pálenku; nalieva si i z fľaše logá; Keď budeš logať, zle pochodíš. [V. F. Šikula]; Pozrie sa na pohárik a zaúpie: - Tu niekto logá za cudzie! [P. Kováčik]
3. (čo) ▶ prudko do seba vťahovať vzduch, vdychovať; čerpať niečo, naberať, nasávať: l. horský vzduch; Vrátili sa z Austrálie, logali tam umelý kyslík, aby vládali na nohy. [V. Bednár]; Vzduch sa dal logať dlhými dúškami. [J. Beňo]
dok.lognúť si


lognúť si -gne si -gnú si -gni si! -gol si -gla si -gnúc si -gnutie (si) dok. hovor. expr. 1. (čoho/z čoho; ø) ▶ prehltnúť väčšie množstvo tekutiny; odpiť si z niečoho, glgnúť si, upiť si: l. si vody; l. si z limonády; poriadne si logol vychladeného mlieka; Keď sa vám do okuliarov dostane voda, navyše si v obrovských vlnách lognete, delfíny vás prestanú zaujímať. [InZ 2002]
2. (čoho; z čoho; ø) ▶ požiť alkoholický nápoj; syn. uhnúť si, hrknúť si, frcnúť si: chuť l. si trocha piva; potajomky si logol z fľaše; vždy, keď si logne, trepe piate cez deviate; logol si, aby si dodal odvahy; Na, mamľas, logni si, nech sa ti ruky nekrivia! [S. Rakús]
3. (čoho; čo) ▶ prudko vtiahnuť do seba vzduch, zhlboka sa nadýchnuť; vdýchnuť omamnú látku: l. si čerstvého vzduchu; Stretol som typy, čo by sa neodhodili ani od arzénu a lognú si aj chladivý éter. [M. Hvorecký]
nedok.logať

logať hltavo, plnými dúškami, nahlas piť (o zvieratách, pren. expr., obyč. pejor. aj o ľuďoch) • slopať chľastať: prasa logá, slope vodu; expr. rozhorúčený chlapec logá džús; pejor. slopať, chľastať pálenkutrocha hrub.: chleptať strebať: pes strebe vodu z potoka; ešte je len ráno a už strebe pivoexpr.: glgať chlípať chlamtaťtrocha hrub.: lôchať lúchať: krava lôcha, lúcha z válova


piť 1. prehĺtaním prijímať tekutinu • glgať (hlasno piť): pije, glgá priamo z fľašepopíjať (si) upíjať (si) (po troche piť): popíja víno, upíja si z vínapoťahovať (piť s prestávkami): poťahuje si z termosky čajexpr. cickať (po troche): dieťa cická mliečkosrkať sŕkať chlipkať pochlipkávať uchlipkávať (pomaly a po troche): slamkou srkať, chlipkať malinovkuexpr.: napájať sa nadájať sa (piť v množstve): deti sa napájajú, nadájajú džúsomexpr. ťahať (piť z fľaše) • expr.: slopať logať lôchať lúchať drúľať chlontať (o zvieratách, pejor. i o ľuďoch): pes slope, logá vodu; krava lúcha zo žľabuchlípať chleptať chľamtať chľastať strebať (hltavo, rýchlo, hlasno piť; pejor. o ľuďoch): chlípať horúcu kávu; prasa chľasce voduexpr. súkať (hltavo, bez miery): súka do seba pohár za pohárompripíjať (piť na zdravie) • vypíjať (piť všetko al. zostatok) • odpíjať (piť z nejakého množstva) • požívať (piť v tekutom stave): požívať liekkonzumovať (pitím al. jedením spotrebúvať): konzumujú veľa piva

2. nadmieru požívať alkoholické nápoje • opíjať sa: piť, opíjať sa do nemotyexpr.: chľastať slopať logať strebať uhýbať si uhýnať si: nechce prestať chľastať; každý deň si uhýnaexpr.: trundžiťhovor. pejor. korheľčiť: korheľčí od mladostiexpr.: tankovať cicať: chlapi tankujú, cicajú od ránasubšt.: nasávať • sať

3. mať schopnosť prepúšťať, prijímať tekutinu • pohlcovať vpíjať: suchá zem smädno pije, pohlcuje, vpíja letný dážďabsorbovať vstrebávať: látka absorbuje, vstrebáva pot

4. p. cicať

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

logať1, -á, -ajú nedok. expr. (čo i bezpredm.) hltavo, dychtivo, plnými dúškami piť: Mloka strasie, čo mu logá krv. (Hviezd.) Hltali logali grog. (Min.);

dok. lognúť (si)


logať2, -á, -ajú nedok. nár. expr. lupkať, plieskať: Široké sáry logajú mu okolo nôh. (Kuk.)


lognúť (si), -ne, -nú, -gol dok. expr. (čoho i bezpredm.) upiť si, glgnúť (si): Zavše si logol z čutory. (Zúb.);

nedok. logať

|| lognúť, -ne, -nú, -gol expr. (pri glganí) vydať ločkavý zvuk: Trpké sliny tíško logli v suchých hrdlách. (Fr. Kráľ)

logať1 nedok. (ľogať, lokať, lugať)
1. rýchlo, dychtivo, plnými dúškami piť (o človeku aj o zvierati): Ňemau̯ bi si tag ľogaťi tú stuďenú vodu, pľícka si obariš (Kokava n. Rim. RS); Bóu̯ hrube smanní, logau̯ vodu na stuňňičke velkími dúškami (Bánovce n. Bebr.); Ale to kozlácko logá to mlieko (V. Rovné BYT); lugať (Bobrovec LM)
2. expr. nemierne piť alkohol: Hibaj do krčmi zasa logať! (Dol. Lehota DK); Aj vol vie, keďi má dosť, a ťi len ločež bes prestaňia (Pukanec LVI); Ožran ožráne, iba ľogaťi! (Ozdín LUČ); Furd ľem totu drinduľu logaš! (Letanovce SNV); Tag loče totu paľenku jeg duha (Humenné); lokac (Spiš. Podhradie LVO); ľogac (V. Šariš PRE)


logať2 i logať sa nedok. miest. strsl byť nedostatočne upevnený, zle utesnený (v niečom voľnom al. priveľkom), ločkať: Nohi mi ľen tag logajú f tíh bagančoch (Dol. Lehota DK); Koleso se vám logá, bo je oska už vidraná (Revúčka REV); Koleso na osi logá (Bobrovec LM)


lokať p. logať1


lugať p. logať1

logať [lok-] ndk expr hltavo piť, slopať: Wrabel, čo Bohu swemu, ano i milostiweg paneg bil slubil, že wiceg nebude pit palenki, guž zrussil ten slub, cele swatki zral a lokal ten diabelski napog (BATIZOVCE 1760); combibo: spolu pigem, spolu lokám, napágam se (KS 1763)

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Slovenská onomastická terminológia
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu