bezútešný príd.
1. kt. nemožno utešiť; beznádejný, zúfalý: b. žiaľ; b. život; b-á situácia; b. pesimizmus
2. neutešený, smutný, pošmúrny: b-á krajina, b-á púšť;
bezútešne prísl.;
bezútešnosť -i ž.