Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

napojiť¹ -í -a dok. dať piť: n. smädného, n. statok; n-l ho vínom;

nedok. napájať¹ -a

// napojiť sa¹ expr. napiť sa;

nedok. napájať sa¹

napojiť² -í -a dok. pripojiť, zapojiť: n. novostavbu na (elektrickú) sieť;

nedok. napájať² -a

// napojiť sa²: n. sa na počítačovú sieť;

nedok. napájať sa²: cesta sa n-a na autostrádu

napájať -ja -jajú -jaj! -jal -jajúc -jajúci -janý -janie nedok.

napájať sa -ja sa -jajú sa -jaj sa! -jajúc sa -júci sa -janie sa nedok.

napájanie -nia -ní s. eltech. ▶ dodávka elektrickej energie do istého zariadenia: externé, batériové n.; jednofázové napájania; svietidlo s kombinovaným napájaním; adaptéry na sieťové n. prístroja ▷ ↗ i napájať²

napájať sa¹ -ja sa -jajú sa -jaj sa! -jajúc sa -jajúci sa -janie sa nedok. 1. ▶ (o zvieratách) hasiť si smäd, piť vodu: kone sa napájajú z hrantu na dvore; napájajúci sa dobytok udupal breh potoka; [Voda] pomaly stekala do drevených válovčekov, z ktorých sa večer napájali ovečky. [V. Šikula]; Kŕdliky divých holubov sa každú chvíľu napájali v rybníku. [R. Moric]
2. expr. (čím) ▶ (o ľuďoch) často al. vo väčšom množstve piť nejaký nápoj; syn. nadájať sa, nalievať sa: ustavične sa napája minerálkami; v horúčave sa všetci napájali vodou; Keď dojedla, napájala sa kávou a nadžgávala bielo-modrými tabletkami. [M. Hvorecký]; Obsadili [fanúšikovia] hotelový bar a napájali sa nemeckým pivom. [VNK 2001]
3. expr. (z čoho; čím) ▶ čerpať niečo nehmotné, nové podnety, inšpiráciu a pod.; syn. sýtiť sa: mladí autori sa myšlienkovo napájali z diel svojich predchodcov; Slovenčina tvárna, zázračná, ustavične sa napája nárečiami, ale aj rozličnými slangmi. [LT 2000]; Jeho maliarske techniky sa napájajú priamo zo spontánnosti detskej kresby. [DF 2002]
▷ dok. ↗ napojiť sa¹

napájať sa² -ja sa -jajú sa -jaj sa! -jal sa -jajúc sa -jajúci sa -janie sa nedok. (na čo) 1. ▶ pripájať sa k niečomu, k istému zdroju potrebnej energie, sily, nových informácií a pod.: n. sa na internet; na novú čističku sa napájajú viaceré obce; Podnikatelia sa odpájajú z centrálneho vykurovania a napájajú sa na vlastné systémy. [Sme 1997]
2. ▶ stávať sa súčasťou iného, obyč. väčšieho celku, pripájať sa: nová časť budovy sa napája na pôvodnú stavbu v pravom uhle; chodník napájajúci sa na asfaltovú cestu; Na hrudné stavce diviaka sa napája štrnásť párov rebier. [PaR 2010]; pren. Napájajú sa [motívy] na kostru príbehu ako veľkolepá sieť nervových zakončení. [LT 1998]
▷ dok. ↗ napojiť sa²

napájať¹ -ja -jajú -jaj! -jal -jajúc -jajúci -janý -janie nedok. 1. (čo) ▶ dávať piť, obyč. zvieratám: n. kone, ovce; ranné, večerné napájanie dobytka; robiť prestávky medzi jednotlivými napájaniami koní; Pri vahadlovej studni ktosi napájal kravy. [V. Šikula]; Voly k hrantu chodíme napájať. [L. Ťažký]; Pri studienke stála, napájala páva. [ľudová pieseň]
2. expr. (koho čím) ▶ ponúkať na pitie, dávať piť vo veľkom množstve; syn. nadájať, nalievať: n. chorého čajom; stará mama napájala deti kozím mliekom; Napájala nás ňou [kávou] pred skúškami. [E. Farkašová]; Krčmár sa usmieval, že sa chlapom robota podarila a že ich nemusel nadarmo vínom napájať. [A. Habovštiak] hostiť, častovať
▷ dok. ↗ napojiť¹

napájať² -ja -jajú -jaj! -jal -jajúc -júci -janý -janie nedok. 1. (čo (čím)) ▶ privádzať niekam vodu: dozerať na napájanie kotlov vodou; studňu na jar napája malý prameň; Dravý prúd v úžine, napájaný masami roztopeného snehu. [J. Lenčo]
2. (čo; čo na čo) ▶ dodávať nejakému zariadeniu al. prístroju energiu, obyč. elektrickú; pripájaním k istému zdroju potrebnej energie uvádzať do činnosti, do chodu a pod., pripájať: n. rozvodnú sieť; vozík je poháňaný motorom napájaným z akumulátora; malá batéria napája spotrebič; zaisťovať, zabezpečovať správne napájanie notebooku, domáceho spotrebiča; trakčné vedenie zostalo po nehode bez napájania; n. hadicu na hydrant; n. nové sídliská na sieť mestskej hromadnej dopravy
3. lek. profes. (koho na čo) ▶ liečiť pacienta al. udržiavať dobrý zdravotný stav pacienta pripájaním k technickému prístroju, ktorý zabezpečuje jeho životné funkcie; používať lekársky prístroj, nejaké zariadenie pri liečení al. diagnostikovaní: opakovane n. pacienta na hemodialyzačný prístroj; Chlapca umiestňujú na palubu vrtuľníka, napájajú ho na prístroje a monitory. [InZ 2000]
▷ dok. ↗ napojiť²

napojiť sa¹ -jí sa -ja sa napoj sa! -jil sa -jac sa -jený -jenie sa dok. 1. ▶ (o zvieratách) napiť sa vody, uhasiť si smäd vodou: kone sa napojili zo žľabu; k potoku prichádza dobytok, aby sa napojil; Stádo sa napojí, potom si políha. [L. Ťažký]
2. expr. (čím) ▶ vypiť väčšie množstvo nejakého nápoja; syn. naliať sa: turisti sa napojili studenou vodou z prameňa
3. expr. (z čoho) ▶ načerpať niečo nehmotné, nové podnety, inšpiráciu a pod.: Aj Sládek sa napojil z francúzskej romantickej pantomímy. [LT 1998]
▷ nedok. ↗ napájať sa¹

napojiť sa² -jí sa -ja sa napoj sa! -jil sa -jac sa -jený -jenie sa dok. (na čo) 1. ▶ pripojením sa k zdroju potrebnej formy energie, nových informácií, podnetov a pod. začať istú činnosť: n. sa na internet; načierno sa n. na hlavný prívod vody; n. sa na rozvodnú sieť; obyvatelia domu sa napoja na spoločnú anténu; pren. Ak máš niečo v hlave a napojíš sa na správny zdroj informácií, bude ti sveta žiť. [V. Švenková]
2. ▶ stať sa súčasťou iného, obyč. väčšieho celku, pripojiť sa: pokračujte po vedľajšej ceste, ktorá sa neskôr napojí na diaľnicu; električka sa po obchádzke napojí na svoju trasu bude pokračovať po svojej obvyklej trase; v doline sa napojte na žltú značku choďte podľa žltej značky; Základné dopravné koridory, ktoré sa napoja na sieť Európy. [Pt 1998]
3. publ. ▶ nadviazať kontakt, spojiť sa s niekým, obrátiť sa na niekoho s prosbou, so žiadosťou, s cieľom niečo získať a pod.: na športový klub sa sponzorsky napojili významné priemyselné podniky; Isté osoby sa napojili na colné orgány vo Vyšnom Nemeckom, kde skúšali podplatiť colníka. [Sme 1998]
▷ nedok. k 1, 2 ↗ napájať sa²

napojiť¹ -jí -ja napoj! -jil -jac -jený -jenie dok. 1. (čo (čím)) ▶ dať piť, poskytnúť vodu zvieratám: n. ovce, kravy, kone; Mliekom napojila teliatko a zvyšok vypila sama. [L. Ťažký]; Pastieri práve ženú napojiť stádo. [A. Baláž]
2. expr. (koho čím) ▶ dať vypiť, obyč. vo väčšom množstve nejaký nápoj, často alkoholický: uzimených turistov napojili čajom; Pozvali ho do krčmy a napojili ho tam, s prepáčením, ako vola. [M. Zelinka]; Napojil pánovho zamestnanca pálenkou. [A. Devečková]
3. (čo (čím)) ▶ dodať, poskytnúť vodu al. inú tekutinu; nasýtiť tekutinou: Trpela zem, ktorú nestihli napojiť slabé dažde. [J. Podhradský]; Na určenom mieste zareže kozu, jej krvou napojí najhoršiu bohyňu. [K. Jarunková]
▷ nedok. ↗ napájať¹

napojiť² -jí -ja napoj! -jil -jac -jený -jenie dok. 1. (čo na čo) ▶ (o prístrojoch, o zariadeniach) pripojením k niečomu (zdroju vody, energie a pod.) umožniť činnosť, uviesť do chodu a pod., zapojiť: n. hadicu na hydrant; n. chatu na verejný vodovod; n. poplašné zariadenie na políciu; ohrievač vody je napojený na solárny kolektor; akumulátor treba n. na nabíjačku; svojvoľne si napojil rodinný dom na elektrické vedenie; Potom som vyliezol na rebrík, napojil na izolátory vodiče. [M. Zelinka]
2. (čo na čo) ▶ urobiť niečo súčasťou iného, obyč. väčšieho celku, pripojiť: n. cestu na diaľnicu; Gazda držal reťaz, ktorá bola napojená na krúžok v nozdrách zvieraťa. [L. Ballek]; Slovensko dosiaľ nemá dobudovaný národný informačný systém cestovného ruchu, ktorý by bolo možné napojiť na globálne informačné systémy. [Pt 2002]
3. lek. profes. (koho na čo) ▶ liečiť pacienta al. udržiavať dobrý zdravotný stav pacienta pripojením k technickému prístroju, ktorý zabezpečuje jeho životné funkcie; použiť lekársky prístroj, nejaké zariadenie pri liečení al. diagnostikovaní: n. chorého na infúziu, na kyslík; raneného napojili na umelú ventiláciu pľúc
▷ nedok. k 1, 3 ↗ napájať²

napájať sa p. piť 1

piť 1. prehĺtaním prijímať tekutinu • glgať (hlasno piť): pije, glgá priamo z fľaše • popíjať (si) • upíjať (si) (po troche piť): popíja víno, upíja si z vína • poťahovať (piť s prestávkami): poťahuje si z termosky čaj • expr. cickať (po troche): dieťa cická mliečko • srkať • sŕkať • chlipkať • pochlipkávať • uchlipkávať (pomaly a po troche): slamkou srkať, chlipkať malinovku • expr.: napájať sa • nadájať sa (piť v množstve): deti sa napájajú, nadájajú džúsom • expr. ťahať (piť z fľaše) • expr.: slopať • logať • lôchať • lúchať • drúľať • chlontať (o zvieratách, pejor. i o ľuďoch): pes slope, logá vodu; krava lúcha zo žľabu • chlípať • chleptať • chľamtať • chľastať • strebať (hltavo, rýchlo, hlasno piť; pejor. o ľuďoch): chlípať horúcu kávu; prasa chľasce vodu • expr. súkať (hltavo, bez miery): súka do seba pohár za pohárom • pripíjať (piť na zdravie) • vypíjať (piť všetko al. zostatok) • odpíjať (piť z nejakého množstva) • požívať (piť v tekutom stave): požívať liek • konzumovať (pitím al. jedením spotrebúvať): konzumujú veľa piva

2. nadmieru požívať alkoholické nápoje • opíjať sa: piť, opíjať sa do nemoty • expr.: chľastať • slopať • logať • strebať • uhýbať si • uhýnať si: nechce prestať chľastať; každý deň si uhýna • expr.: trundžiť • hovor. pejor. korheľčiť: korheľčí od mladosti • expr.: tankovať • cicať: chlapi tankujú, cicajú od rána • subšt.: nasávať • sať

3. mať schopnosť prepúšťať, prijímať tekutinu • pohlcovať • vpíjať: suchá zem smädno pije, pohlcuje, vpíja letný dážď • absorbovať • vstrebávať: látka absorbuje, vstrebáva pot

4. p. cicať

napájať, -a, -ajú nedok.

1. (koho, čo čím) dávať piť (zvieratám, expr. i ľuďom): n. kravy, kone; Mišo nosí vodu zo studne, teľa napája. (Tim.); n. niekoho vínom, pálenkou, čajom; Zdržal ma do druhého dňa, hostil, napájal. (Taj.) Zuza napája dieťa mliekom. (Heč.)

2. (čo čím) dodávať, poskytovať (veciam) tekutinu al. inú hmotu, nasycovať tekutinou al. inou hmotou: potok napája polia vodou, vlahou; (Pot) napájal ľanové košele. (Urb.); el. tech. n. spotrebič, sieť, elektrónku prúdom; tech. n. motor pohonnou zmesou; pren. Nežiadam si, aby ma napájal rozkošou. (Fig.) n. si dušu, oči, pohľad krásou; Jeho postavy napájali slovenskú verejnosť sebavedomím, ba hrdosťou. (Al.);

dok. napojiť

|| napájať sa (čím i bezpredm.)

1. piť (o zvieratách, expr. i o ľuďoch): Videl lesnú zver, ako sa napája v potoku. (Hor.) Už nikdy sa nebudem napájať octovým vínom. (Al.)

2. nasycovať sa tekutinou, prijímať tekutinu (o veciach): zem sa napája vodou dažďa, rieka sa napája vodou prítokov; pren. Napájal sa hnevom. (Al.);

dok. napojiť sa

napojiť, -í, -a dok.

1. (koho, čo čím) dať piť, poskytnúť nápoj (zvieratám al. ľuďom): n. smädného, n. kone, voly; Červenák napojil vrchnosť, nuž bola na jeho strane (Tim.) počastoval, pohostil liehovými nápojmi al. opil, opojil; n. dieťa mliekom;

2. (čo čím) dodať niečomu tekutinu al. inú hmotu, nasýtiť tekutinou al. inou hmotou: el. tech. n. spotrebič prúdom; pren. n. si oči, zrak, dušu krásou;

nedok. napájať

|| napojiť sa

1. (čím i bezpredm.) napiť sa (o ľuďoch i zvieratách): Žížnivče, napoj sa! (Stod.)

2. (čím) nasýtiť sa tekutinou, prijať tekutinu (o veciach), nasiaknuť; pren. obrazy, ktorými sa napojili duša a srdce v meste (Kuk.);

nedok. napájať sa

napájať nedok. (napavac)
1. csl dávať piť (zvieratám al. ľuďom) vodu: F stuďienke napajaľi koňe (Ľavkovo TRS); Statke choďili napájaťi g jarku, bolo načim tajťi na napájaňia (Čelovce MK); Vešer nadbe statke napájaťi (Kociha RS); Kravi zme vihnali pri potok, abi sa napojili; napájať pri stuňňi buďeme zime (Brodzany TOP); Ket sa lichva krmila a napájala na poli robotách, natahalo sa vodi do lajta, suda a vivízlo sa to tam na vozi (Radošina NIT); Kone napájalch na riéce (Myjava); Tam ból takí hrant a tan sa napájala lichva (Šenkvice MOD); Koňe trebalo napavac a ja śe odvažiu̯, že pujdzem na totu vodu (Sobrance)
2. dávať piť alkohol, opíjať niekoho: Napájav íh z vínom, abi nanho volili (Brestovany TRN); napájaťi voľakoho za penáze (Cinobaňa LUČ); napájavať opak. k 1: Tam ból hrand a tam napájavali kravi (Zvončíín TRN)

napájať sa nedok. expr. piť (s veľkou chuťou): Ket tatko spravili madovú vodu, poton zme sa s nú pri husáh napájali (Hrnčiarovce n. Par. TRN)

napavať p. napájať

napájať, napájať sa, napájovať sa p. napojiť

napojiť dk
1. koho dať piť niekomu (zvieratám al. ľuďom): gestli lacžnie nepritel twug, nakrm ho a gestli žižni, napog ho (TC 1631); fatensa prosil, žebi mu napogil kona (ZVOLEN 1645); swedkowa Jana napitala, abg geg woly napogil a powgazal (V. ČEPČÍN 1659); lačny gsem byl a nakrmili gste mne, smadný gsem byl a napogili gste mne (WP 1768);
x. pren z strachom napoji (DŽ 1752) zastraší; napogi ho rozumnosty (SC 17. st) spôsobí, aby zmúdrel
2. čo naplniť, nasýtiť tekutinou: napog czban octem (MT 17. st) naplň; (Pane), napog žizniwu zem (dažďom) (AgS 1708); -pájať ndk k 1: dobitki napagiat (KRUPINA 1642); (Kočiška) swetkow z palenjm nenapayala (BYTČA 1773) neopíjala ich; z mlekem swym dite napagala (MC 18. st) pridájala ho; k 2: desst prichaczy napaget zemi žizniwu (TC 1631); weliku miru slz napageny biwagy (COB 17. st) často plačú;
x. náb (Boh) krwu sweho syna nas napaga (SQ 1781) posilňuje; napojiť sa dk zahasiť si smäd, napiť sa: kdiž se napogili welblúdi (KB 1757); zo studnice se napogil (VP 1764); napájať sa ndk:
F. z ruku cyzých se napágeti vměgj (FP 1744) pijú z cudzieho; sugo: prsa cecám, napagám se (KS 1763) pijem materinské mlieko;
x. náb potokem milosti (nebo) sa napagat bude (BlR 18. st); napájavať sa frekv: z octem se napagawal (BlR 18. st)