ktovie, ktohovie, expr. i ktoževie, ktožehovie
I. vetná prísl. vyj. pochybnosť, uvažovanie, nevie sa, nevedno, bohvie: k., či príde; nie je to iba zámienka? – k.
II. čast. expr. je súčasťou neurč. zám. k. kto, k. ktorý, k. kde, k. kade, k. odkiaľ, k. prečo, k. koľko ap. (pís. i dovedna ktoviekto, ktoviektorý ...), kt. vyj. neurčitosť, neistotu, nevedno, bohvie: mohol vidieť k. koho, celé dni blúdi k. kade, nezarobí k. koľko, prišiel nečakane k. odkiaľ
Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich
ktohovieako, pís. i ktohovie ako zám. neurčité príslovkové
ktohovieaký, pís. i ktohovie aký -ká -ké pl. N mužský živ. -kí G -kých pl. N mužský neživ., ženský a stredný -ké G -kých zám. neurčité adjektívne
ktohoviedokedy, pís. i ktohovie dokedy zám. neurčité príslovkové
ktohoviedokiaľ, pís. i ktohovie dokiaľ zám. neurčité príslovkové
ktohoviejak, pís. i ktohovie jak zám. neurčité príslovkové
ktohoviekde, pís. i ktohovie kde zám. neurčité príslovkové
ktohoviekedy, pís. i ktohovie kedy zám. neurčité príslovkové
ktohoviekoľko, pís. i ktohovie koľko neskl. pl. N mužský živ. i -kí G -kých, pl. N mužský neživ., ženský a stredný -ké G -kých zám. neurčité číslovkové
ktohovieako, pís. i ktohovie ako zám. neurčité príslovkové hovor. expr. 1. ▶ odkazuje na neurčitosť spôsobu, neurčitým, neznámym spôsobom (často so záporným hodnotením); nevedno ako; syn. bohvieako: štverali sme sa k. vysoko, ale výhľad za to nestál; Jedol s chuťou, sťaby ktohovie ako dlho nemal zhola nič na jazyku. [A. Habovštiak] 2. obyč. so slovesom v zápore ▶ označuje plnú al. veľkú mieru deja, stavu, vlastnosti (záporom obmedzenú), veľmi, mimoriadne, osobitne; syn. bohvieako: k. sa mu nedarí; k. dobre som nespala; k. vážne sa netvárila
ktohovieaký -ká -ké pl. N mužský živ. ktohovieakí pl. N mužský neživ., ženský a stredný ktohovieaké, pís. i ktohovie aký ktohovie aká ktohovie aké zám. neurčité adjektívne hovor. expr. 1. ▶ odkazuje na neurčitosť vlastnosti, stavu (často so záporným hodnotením); nevedno aký; syn. bohvieaký: ponúkali k. šalát; chodia sem ktohovieakí ľudia; Víchrica ho schytila a vlny odniesli ďaleko k čiernej zemi, kde vládol ktohovie aký kráľ. [A. Habovštiak] 2. obyč. so slovesom v zápore ▶ označuje plnú al. veľkú mieru (pozitívnej) vlastnosti (záporom obmedzenú), (veľmi) dobrý, osobitný, mimoriadny; syn. bohvieaký: nie je to k. tanečník; nebol to k. úspech; myslí si, že má k. rešpekt
ktohoviedokedy, ktohoviedokiaľ, pís. i ktohovie dokedy, ktohovie dokiaľ zám. neurčité príslovkové hovor. expr. ▶ odkazuje na neurčitosť koncovej časovej hranice (často so záporným hodnotením); nevedno dokedy; syn. bohviedokedy, bohviedokiaľ: mulatoval k. a zmeškal vlak
ktohoviekade, ktohoviekadiaľ, pís. i ktohovie kade, ktohovie kadiaľ zám. neurčité príslovkové hovor. expr. ▶ odkazuje na neurčitosť smerovania, po neznámych miestach (často so záporným hodnotením); nevedno kade; syn. bohviekade, bohviekadiaľ: tára sa k.
ktohoviekam, pís. i ktohovie kam zám. neurčité príslovkové hovor. expr. ▶ odkazuje na neurčitosť cieľa smerovania (často so záporným hodnotením); nevedno kam; syn. bohviekam: osud ich zavial k.
ktohoviekto -koho -komu -koho -kom -kým, pís. i ktohovie kto zám. neurčité substantívne hovor. expr. ▶ odkazuje na neznámu, neurčitú osobu, nevedno kto; syn. bohviekto: vláči sa sem k., a tebe je to jedno; ktohovie koho si tam ty videl
ktohovieodkedy, pís. i ktohovie odkedy zám. neurčité príslovkové hovor. expr. ▶ odkazuje na neurčitosť začiatku časovej hranice (často so záporným hodnotením); nevedno odkedy; syn. bohvieodkedy: k. tu ten dom stojí
ktohovie, pís. i kto ho vie čast. hovor. ▶ vyjadruje nevedomosť, neistotu, pochybnosť hovoriaceho o uskutočnení deja, o platnosti stavu, vlastnosti (často so záporným hodnotením); nevie sa, nie je známe, nevedno, ktovie; syn. čerthovie, bohvie: k., ako bude zajtra; k. odkiaľ prišiel; k., odkedy si nejedol; A ktohovie, dokedy by bol spal, keby ho neboli zobudili ovce. [A. Habovštiak]
ktohovie p. ktovie
ktovie vyjadruje pochybnosť o uskutočnení deja, o platnosti stavu, vlastnosti • nevedno: ktovie, nevedno, či príde • nevie sa • nie je známe • nik nevie: nevie sa, nie je známe, nik nevie, kedy prídu • hovor. ktohovie • hovor. expr.: ktoževie • ktožehovie • ktožehotamvie: kto(že)hovie, ktožehotamvie, kedy sa to skončí • hovor. expr.: bohvie • bohhovie • pánbohvie • pánbohhovie: boh(ho)vie, pánbohvie, či sa vráti • hovor. expr.: čertvie • čerthovie: čert(ho)vie, čo chcel • hovor. expr.: paromvie • paromhovie • paromžehovie: paromvie, parom(že)hovie, čo tým myslel • nár. ktozná • nár. expr.: ktohozná • ktožezná • ktožehozná • bohzná: kto(že)zná, ako to bolo
ktovie i ktohovie i ktožehovie vetná prísl. i čast. nik nevie, nevedno: Zas a už ktovie koľký raz odchodia chlapci na vojnu. (Tim.) Ktohovie, čo robili dnes u Ľuptákov s vodou. (Hor.) Obed bude ktovie kedy (Tim.) o dlhý čas, neskoro. Cval nebol ktovie aký hladký (Kuk.) nebol príliš hladký.
ktovie i ktohovie vetná prísl. (chtovie, chtovié, dohoví) strsl, zsl vyjadruje pochybnosť; nikto nevie, nevedno: Nazdala sa, že hu budú chtovie ako pochvaľuvaťi (Čelovce MK); Chtovié, čo sa s ňím mvóže do roka stať (Bošáca TRČ); Dohoví, dokál to ešťe buďe trvať (Poľ. Kesov NIT); Dohoví, kam jeli ti dvá (Brodské SKA)