biely
I. belší príd.
1. majúci farbu ako sneh, ako mlieko: b. papier; b-a košeľa; b. ako sneh; b-e zlato i publ. cukor; b-a kniha polit. dokument odôvodňujúci stanovisko štátu k závažnej medzinár. otázke; B. dom sídlo prezidenta USA; B-a sobota pred Veľkou nocou; b-e noci s krátko trvajúcou tmou (za polárnym kruhom); b-a pani domnelý duch rodu, kt. sa zjavuje
2. svetlý, belavý, bledý, op. čierny: b. chlieb; b-a káva s mliekom; b-e víno, op. červené; b-e plemeno, op. farebné; publ. obchod s b-m mäsom vyvážanie žien a detí do zahraničia na nútenú prostitúciu
● b. ako stena; (mať to) čierne na b-om písomne potvrdené; b-a vrana zvláštnosť; Martin prišiel na b-om koni prvý sneh okolo 11. novembra;
do biela → dobiela;
na bielo → nabielo;
bielo prísl. k 1;
bielosť -i ž. k 1
II. biely m. beloch