hostina ž.
1. csl hojné jedenie a pitie, obyč. pri slávnostných príležitostiach, hodovanie: Ke_ca pozichoďiľi zo sveta, už bola potom hosťina (Bobrov NÁM); Prišľi pánko a hoscina sa začala (Prosné PB); Na druhí den duchni prevážali a zaz bola hoscina (Bíňovce TRN); Chlapi priňéśľi paľenki, to taka hoscina bula za tri dňi (Sokoľ KOŠ); oberačková hosťina (Pukanec LVI); svadebňí hocina (Stupava BRA)
L. mitrová hosťina (Laskomerské BB) - posedenie pastierov s majiteľmi oviec pri príchode do dediny
F. dostal peknú hoscinu, aš kríväl (Prosné PB) - veľmi ho ubili; na každom vŕšku mi je hosťina (Mošovce MAR) - všade sa mi dobre darí; aká duosťiha, taká hosťina (Turany MAR) - o výdavkoch rozhodujú majetkové pomery; mať mrcha hosťinu (Rim. Píla RS) - byť v zlom položení; aj f pekle bívá do roka ráz hoscina (Bošáca TRČ) - raz môže byť aj dobre; jake kolački, taka hoscina (Humenné) - ako čo pripravíš, tak budeš mať
2. turč, čiast. jstrsl, šar výročie posvätenia kostola, hody, odpust: Teraz už tag na hosťinu nechoďí roďina ako voľakedi, aľe zábavu zato ešťe robia mláďenci (Ležiachov MAR); U náz je v augusťe hosťina (Tek. Trsťany LVI); Na hoscinu price do nas, bo budze śickeho, kolačoch i paľenki (Závadka SAB)
3. or obdobie v jeseni, keď sa zabíjajú vykŕmené barany al. ovce: Ag je baran dobrí, zabije sa na hosťinu (Krivá DK)