Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

hostina -y -tín ž. bohaté al. slávnostné stolovanie: svadobná h., vystrojiť, urobiť si h-u;

hostinka -y -niek ž. zdrob. expr.

hostina -ny -tín ž.

hostina -ny -tín ž. ▶ bohaté al. slávnostné stolovanie s množstvom jedla a pitia, hodovanie: svadobná, narodeninová h.; pohrebná h. kar; veľkolepá promočná h.; zabíjačková h.; kráľovská h. ↗ i fraz.; urobiť si hostinu; pozvať niekoho na hostinu; vystrojiť veľkú hostinu; h. v historickej Levoči s ochutnávkou dobových špecialít a s dobovou muzikou; Po hostine býva bruchabolenie. [V. Mináč]; Ďuro nám prichystal hostinu na privítanie. [K. Jarunková] ◘ fraz. kráľovská hostina hodovanie vo väčšej spoločnosti s množstvom dobrého jedla a pitia ▷ hostinka -ky -niek ž. zdrob. expr.: urobiť si na záver hostinku

Hoštiná -nej ž. časť mesta Púchov;

Hoštinčan -na pl. N -nia m.;

Hoštinčanka -ky -niek ž.;

hoštinský -ká -ké príd.

hostina bohaté al. slávnostné stolovanie • hodovanie • hody: urobiť si hostinu, hody • banket (oficiálna slávnostná hostina): dávať banket • recepcia (oficiálne slávnostné pohostenie): recepcia na počesť štátneho sviatku • kar (pohrebná hostina): pozvať na kar • svadba (svadobná hostina): vystrojili dievke bohatú svadbu • krstiny • krštenie (hostina pri oslave krstu) • hovor. zastar.: trachta • trakta • hrub. žranica (nemierne jedenie a pitie) • poet. hodokvas

hostina, -y, -tín ž. bohaté jedenie a pitie pri návšteve hostí: svadobná, pohrebná, slávnostná h.; urobiť, spraviť, vystrojiť veľkú h-u; pren. zlá h. o nepríjemnej veci (napr. o nemoci);

hostinka, -y, -niek ž. zdrob.

hostina ž.
1. csl hojné jedenie a pitie, obyč. pri slávnostných príležitostiach, hodovanie: Ke_ca pozichoďiľi zo sveta, už bola potom hosťina (Bobrov NÁM); Prišľi pánko a hoscina sa začala (Prosné PB); Na druhí den duchni prevážali a zaz bola hoscina (Bíňovce TRN); Chlapi priňéśľi paľenki, to taka hoscina bula za tri dňi (Sokoľ KOŠ); oberačková hosťina (Pukanec LVI); svadebňí hocina (Stupava BRA)
L. mitrová hosťina (Laskomerské BB) - posedenie pastierov s majiteľmi oviec pri príchode do dediny
F. dostal peknú hoscinu, aš kríväl (Prosné PB) - veľmi ho ubili; na každom vŕšku mi je hosťina (Mošovce MAR) - všade sa mi dobre darí; aká duosťiha, taká hosťina (Turany MAR) - o výdavkoch rozhodujú majetkové pomery; mať mrcha hosťinu (Rim. Píla RS) - byť v zlom položení; aj f pekle bívá do roka ráz hoscina (Bošáca TRČ) - raz môže byť aj dobre; jake kolački, taka hoscina (Humenné) - ako čo pripravíš, tak budeš mať
2. turč, čiast. jstrsl, šar výročie posvätenia kostola, hody, odpust: Teraz už tag na hosťinu nechoďí roďina ako voľakedi, aľe zábavu zato ešťe robia mláďenci (Ležiachov MAR); U náz je v augusťe hosťina (Tek. Trsťany LVI); Na hoscinu price do nas, bo budze śickeho, kolačoch i paľenki (Závadka SAB)
3. or obdobie v jeseni, keď sa zabíjajú vykŕmené barany al. ovce: Ag je baran dobrí, zabije sa na hosťinu (Krivá DK)

hostina ž slávnostné hodovanie: ydeme pana Sunega zwat w hostinu (s. l. 1584); každy dzen oficire hodza na hoscinu (ZBOROV 1690 LP); ssarhowy na hostinu, kdy ho installowalj (KRUPINA 1693); slawne hostini drzane boly (TRENČÍN 1706); sacra socialia: swadebná, weselná hostina; epulae dites: bohata hostina; accersere in convivium: do hostini wolati (KS 1763);
x. pren expr hostina brucha (SS 18. st) nemierne jedenie a pitie;
x. náb nebéská hostina (BlR 18. st) blažený život v nebi; -ka dem: choditi na hostinky (SK 1697); tanec a wsseligake hostinky pri priležitosti krstu (PONIKY 1785)
P. atpn Hoztyna (v Zamarovciach 1241 DSJ)

hostinka p. hostina