Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

previesť¹ -vedie -vedú -viedol dok.

1. vedením dostať, dopraviť cez niečo: p. slepca cez ulicu

2. vedením premiestniť inde: p. vodu do nového potrubia

3. ako sprievodca niekomu ukázať: p. cudzinca po meste; p. hosťa po byte

4. zmeniť zaradenie, postavenie niekoho, preradiť: p. pracovníkov do inej kategórie

5. presunúť, preniesť: zostatok p. na novú stranu

6. urobiť prevod niečoho: p. majetok na deti

7. premeniť, upraviť: mat. p. zlomky na spoločného menovateľa

● p. niekoho cez lavičku oklamať, podviesť;

nedok. prevádzať¹ -a

previesť², správ. urobiť, vykonať, uskutočniť, realizovať

previesť -vedie -vedú preveď! -viedol -viedla -vedúc -vedený -vedenie dok.

oklamať 1. vedome povedať nepravdu • hovor. ocigániť: nepriznal sa, oklamal, ocigánil všetkých • expr.: ošialiť • obalamutiť • obaláchať • hovor. expr. oblafnúť • hovor.: okabátiť • ošudiť • expr. oblúzniť • expr. zried. oblúdiť (s cieľom získať výhodu, prevahu a pod.): Mňa neobalamutíš, neoblafneš, neokabátiš! • nár. expr.: ošibať (Rázus) • ošmáliť (Hviezdoslav) • hovor. expr. zohnúť: musel zohnúť, aby doma nedostal

2. vyvolať nesprávnu predstavu o niečom, uviesť do omylu • pomýliť • zaviesť • podviesť • kniž. zviesť: oklamať, pomýliť, zaviesť verejnosť neinformovanosťou; nik ma nezvedie • zmiasť: zmiatol ma jeho úsmev • expr.: obalamutiť • obaláchať • ošialiť • dostať: obalamutil prítomných peknými rečami • hovor. prekabátiť • expr. previesť • fraz. previesť cez lavičku: prekabátiť, previesť súpera • hovor. vybabrať: vybabral s kamarátmi a peniaze si vzal

3. dopustiť sa podvodu vo vzťahu k niekomu (pri finančných záležitostiach, v citových vzťahoch a pod.) • podviesť • dostať: pri kúpe ma oklamal, podviedol, dostal; podviedol svoju ženu • expr. dobehnúť: s predajom domu ma dobehli • expr. ošialiť • hovor. expr.: ošmeknúť • ošudiť • opáliť • ošudáriť • ogabať • obabrať • obtiahnuť • otiahnuť • oholiť • oplieť • openkať • opinkať • obriadiť • ošvindľovať • odšvindľovať • okabátiť • prekabátiť: podarilo sa mu ošmeknúť, ogabať ma o stovku; nedá sa len tak ľahko prekabátiť • hovor. expr.: opláchnuť • opláknuť: všetkých nás opláchol • expr. zried. prešibať: roľník vie pánka prešibať (Gabaj) • hovor.: vybabrať • vypiecť • vykývať • fraz. prejsť cez rozum • fraz. expr.: vytrieť niekomu fúzy (prekaziť plány niekomu) • subšt. napáliť

prepísať 1. znova napísať: žiak krasopisne prepísal úlohu • odpísať (napísať podľa predlohy): návod na použitie si odpíšem • preklepať (prepísať na stroji): preklepať článok trojmo • expr.: preklepkať • preťukať (na stroji): pomaly si príspevok preklepkám, preťukám sám • poprepisovať (viac vecí)

2. napísať v inej sústave; pren. vyjadriť ináč • odb. transkribovať: dobre prepisuje, transkribuje stenografický záznam; fonetické prepisovanie, transkribovanie ľudovej piesne • odb. transliterovať (prepísať z jednej abecednej sústavy do druhej každé písmeno osobitne): zápis v azbuke transliterovať do latinky; pren. poviedku prepísať, transkribovať do filmovej podoby

3. znova, inak spracovať (obyč. písaný text) • prepracovať • prerobiť: poviedku autor niekoľko ráz prepísal, prepracoval, prerobil • opraviť • zmeniť: niektoré časti článku treba ešte opraviť, zmeniť

4. urobiť prevod majetku • previesť: prepísať, previesť dom na deti • poprepisovať (postupne, na viaceré osoby)

previesť¹ 1. p. prepísať 4 2. p. oklamať 2

previesť² správ. urobiť, vykonať, uskutočniť, realizovať

prevádzať¹, -a, -ajú nedok.

1. (koho, čo) pomáhať niekomu prejsť, viesť niekoho, niečo z jedného miesta na druhé al. cez niečo: Koňokupci prevádzajú tadeto žrebcov z Poľskej. (Jil.)

2. hovor. (koho) podvádzať, klamať: Dievčence vedel (Janko) prevádzať. (Kuk.)

3. práv., účt. (čo na čo, na koho) robiť prevod niečoho (obyč. práva, majetku): p. majetok na nový účet; p. právo na niekoho; p. zvyšok na nový účet zapisovať zvyšok pohľadávky al. dlhu na konci roka na nový účet;

dok. previesť¹

prevádzať², -a, -ajú nedok. odb. (čo) vykonávať, uskutočňovať, realizovať (prevádzku niečoho): p. stavbu, remeslo, živnosť;

nespráv. „p. orbu“, správ. orať; „p. pranie“, správ. prať; „p. manikúru“, správ. robiť manikúru;

dok. previesť²

previesť¹, -vedie, -vedú dok.

1. (koho, čo) pomôcť niekomu, niečomu prejsť z jedného miesta na druhé al. cez niečo: p. niekoho cez most, cez rieku; Previedol ho (koňa) na dvor. (Vaj.); pren. Či nevidíte, ako nás učiteľ za slamu chcel previesť k agrárnikom? (Jil.) získať, zlákať.

● p. niekoho cez lavičku oklamať ho;

2. expr. (koho) podviesť, oklamať: Mužovia, myslíte, že prevediete ženské? (Kuk.)

3. práv. (čo na koho, na čo) urobiť prevod niečoho (obyč. práva, majetku): p. majetok na syna; p. právo na niekoho; účt. p. niečo (sumu) na nový účet zapísať zvyšok pohľadávky al. dlhu na konci roka na nový účet;

nedok. prevádzať¹

previesť², -vedie, -vedú dok. hovor. (čo), lepšie vykonať, urobiť, uskutočniť, realizovať: Čo si predsavzali, nepreviedli splna. (Taj.); prevzatú úlohu čestne prevedie (Hor.) splní; rozsudok prevedú páni (Jes.) vykonajú; prevedú najdôležitejšie opatrenia na záchranu životov (Švant.) vykonajú, urobia; dvaja medzitým prevedú odpal (Štítn.) vykonajú; p. poriadnu operáciu (Fr. Kráľ) vykonať;

nevhodne „p. voľby“, správ. vykonať, uskutočniť; „p. očistu“, správ. vykonať, urobiť, uskutočniť; „p. zmeny“, správ. urobiť, vykonať; „p. exekúciu“, správ. vykonať; „prevedenie zákona“, správ. vykonanie zákona;

nedok. prevádzať²

previesť¹ dok.
1. pomôcť niekomu prejsť, odviesť niekoho al. niečo z jedného miesta na druhé al. cez niečo: Ona tích partizánou cez humno na záhumňá prevedla (Dol. Lehota DK); Preveťťe ju cez vodu, potom uš trafí (V. Bielice TOP); Mojžiž ich šeckich previedou̯ na púš_če_suchuo more (V. Lom MK); Prví raz ma taje kamarát previedel, ja som to tam ňepoznal (Rajec. Lesná ŽIL); Lopašoviané nás tam prevédli (Mokrý Háj SKA); Prevedla dzecko prez drahu (Dl. Lúka BAR); Prevedľi ho na druhi bok (Remeniny GIR); Poc, ňebuj śe, ja ce prevedzem! (Bracovce MCH); prevésci (Bošáca TRČ)
F. previes (niekoho) cez laviśku (Rim. Píla RS), prevésci (niekoho) cez lávečku (Bošáca TRČ), previasť (niekoho) šes prach (Revúca), previesť (niekoho) f papuča̋ch prez vodu (Leštiny DK), prevésci (niekoho) obutého cez vodu (Bošáca TRČ) - dopustiť sa podvodu voči niekomu, oklamať, podviesť
2. vykonať zdravotnú prechádzku s vedeným zvieraťom (obyč. koňom): Višóv som rezákov prevést a tú cestu išli akurád vaše kontesi na konoch (Bučany HLO)
3. dopustiť sa podvodu voči niekomu, oklamať, podviesť: Mňa ňepreveďieš, darmo sa na mňa hustríš! (Krivá DK); On inšó nemá na rozume, len ako bi mal iních prevízď na kartách (Chrabrany TOP); Ja̋ sa ťi ňedám previas (Čierna Lehota ROŽ); Tata neviedzeu̯ ňemecki, ale sceu̯ ich prevést, že ví (Kúty SKA); Ale ma prevélla tá baba, namísto kila jabúčeg dala mi len pól (Vištuk MOD); Ti ho ňigda ňeprevedzeš, un vibiti jag husarski kuň (Dl. Lúka BAR); Ňe, to ja ňebul, to som vaz ľem tak previt (Torysa SAB); Kedz dachto dakoho previt, ta povedzeľi, že vibehnul z ňim jag mali pe_z veľkim (Bracovce MCH)
F. neprevede ho ani fiškál (Slavošovce ROŽ) - je veľmi ostražitý; prevedze (až) i ďabla (Dl. Lúka BAR), ten i pľebana prevedze (Tuhrina PRE) - je veľmi prefíkaný; prevésci mlinára (Ružindol TRN) - žart. uvariť bez múky jedlo, ktorého súčasťou mala byť múka
4. úradne preniesť vlastnícke, používateľské a pod. práva na niekoho iného: Ten mňíh dal ftedi ten dom previezď na seba (Brezovica TRS); Sotvaj zme to ze šetkích súrodencóv na nás previélli, umrel a zas sa to prevádzalo, zaz zaplad za prevot (Kľúčové TRČ); Von dostal peňeži z Ameriki, ta viplacel majeteg a dal ho prevezdz na sebe (Kalša KOŠ)

previesť² dok. nov. zried. urobiť, uskutočniť (nejakú činnosť), vykonať; vyviesť: Ten ždi voliaku koňinu preveďie (V. Bielice TOP); Ke_ďivadlo previedľi, roskázau̯, abi poskladaľi prsťeňe, reťiaske, peňiaze (Stožok ZVO); Ja musím previezď veľkú richtuvačku, ľebo cestujem do cudzini (Revúca); Kedž uš to prevedla a pozakľinala tymi svojimi čarami, tag ľahla a do tydňa umrela (Turzovka ČAD); Dosci mu to otpiérali, ale on preccaj si svoje prevédél (Bošáca TRČ); Ke_ci cisár prehlítku previédól, moseli zme tri rázi skríknút: „Íljen!“ (Hor. Krupá TRN); Ten ale prevídóv velkú robotu! (Lukáčovce HLO); Dumala, co bi mu prevedla, žebi ho odvikla o_tej pijatiki (Letanovce SNV); Veľku hlupozdz jem previt, žem tam pošol (Dl. Lúka BAR); No a to vidzice, každi cerpi za taku vec, každi jeden, co chce prevejzdz daco dobre (Sobrance)

prevádzať p. previesť

prevážať p. previesť

previesť [pre-, pro-] dk
1. koho skrz, prez čo pomôcť niekomu prejsť z jedného miesta na druhé al. cez niečo: lid yzrahelitsky suchymi nohamij skrze neg (more) prewesti gsy raczyl (BAg 1585); angel Petra pres wssecky warty woganske sstastliwe prewgedol (MS 1749); trajicere agmen vado: po brode prewésti húff (KS 1763)
2. koho robiť niekomu sprievod, ísť s niekým: Marya, w tomto nebezpečnem mori osweť, prowoď, pomoz (CC 1655); hospodine, prowed mne w sprawedlnostj swe (SP 1696)
3. koho podviesť, oklamať: nakolko gu takowy pritele (o peniaze) prewedli (PUKANEC 1755); Rebeka swemu otcowj modly pokradla a gako sama chcela, tak ho prewedla (CP 1757); nebol hoden, abi ho za sina bul uznal, že tak neuctiwe otca sweho prewgedel (MiK 18. st)
4. adm čo na koho urobiť prevod niečoho na niekoho: onen (človek) swe kupeczswi nan prowesti muze (ŽK 1473); nakladky, ktere mesto na nyu (Žofiu) prowedlo, aby nawratila (P. ĽUPČA 1703); utrat všelijakych mnoho, jako sme utratu provedli na prvnejši slavnu deputaciu (SENICA 1732 LP); my nižepodepsany richtar, prewiedly zme kusek wirobeniska na Mikussoweg tomuže Holikowy (OČOVÁ 1776)
5. čo (čím) urobiť, vykonať, uskutočniť niečo: gestli se ta sskoda stala s ohlassenim pro ten zgewny skutek, ze toho prewesti chcze, stratil smrt (ŽK 1473); ten zracza falessny, zagaczy hlawka, nycz gineho nemisly, nez aby nyaki psy falss nad namy prewiedol (TURIEC 1584); tyrani swau ukrutnost tyransku prewedli a wykonali (SP 1696); (Jano) ale žadon tyelesny skutok prewgest som s nyu nyechtel (ORLOVÉ 1763); pretesce trestany budú, ktery faless negakú prewedú (PT 1778)
6. čo predložiť niečo ako dôkaz: listi falessne, kterez my na krale vherskeho dworze, na krale polskeho a knieze rakuskeho dworze chczeme prowesti (SKALICA 1432 SČL); prowede-ly Benek hodnym swedomym, ze czo za rukogemstwie za Czabalu dal, to gemv ma Czabala nawratity (TRENČÍN 1483 SČL); prevádzať [-dzať-, -ďať-], prevodzovať, prevodiť, prevadzovať ndk
1. k 1: traduco: prewáďám, z gedného mjsta na druhé wedem (KS 1763); takowe gest powahi milost horliwa, že sweho pána oslepi a do gamy prowody (HI 18. st)
2. k 2: chromy muoz nayme anebo dobude sobie kohoz, kym bude prowazen (ŽK 1473); hospodarine powinny budu mrtwe tielo ku pohrebu prowoditj (CA 1585); (Hospodin) po cestách prygmich sstiastne prowozuge (CC 1655); (Boh) provadzi mojo nohi v szvéj drase; (Boh) mnye na szvéj právéj sztzéstze provadzuje (DŽ 1752)
3. k 3: ďábel a služebnjcy geho neprestáwágú, ale ustawične neopatrne dusse klamu a prewázagu (DC 1797)
4. k 5: slobodne sme swu praczj prowodily (TRENČÍN 1597); gestly Wassy Milostty taku sylu budete na panskych poddanich prewoczowat, nebudeme mi zlemu tomu pryczyna (ILIJA 1598); czo se pak dotyčže poddanych, ktery bi kupecztwy prowazelj, gsu powinny myto platit (TRENČÍN 1646); žadny hutman any delnik nema žaden handel a gine kupectwy prowodit (MB 1701); gak bylo Židom, kdy mnohé nehodné wecy prowaďali (UZ 1722); wyžiwenj spusob, který mužské osoby prowozugu, se bude zapisowati (SO 1785)
5. usmerňovať niečí pohyb držaním, vodiť: v zime mužess (koňa) pomalu prowoditi, at gest wždi twug kun napred w uzde, drež zachatku, prowadzeg ho (RG 18. st); previesť sa dk sklamať sa: kde sem ga sobe dobru pomoc uffal, tam sem se welice prewgedol (MS 1758)

prevodzovať p. previesť