Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

pohľad -u m.

1. obrátenie, upriamenie zraku, pozretie: pozorný, zvedavý p.; uprieť p. do diaľky

2. spôsob zrakového pozorovania al. znázorňovania na zákl. takého pozretia: čelný p.; vtačí p. zhora; nákres z bočného p-u; uhol p-u i pren. hľadisko

3. rozhľad, výhľad: zo Slavína je pekný p. na Bratislavu

4. názor, náhľad, mienka: realistický p. na udalosti; mať skreslený p. na niečo

● na prvý p. ihneď, odrazu; na p. zdanlivo

napohľad, obyč. pís. na pohľad prísl.

pohľad -du pl. N -dy m.

napohľad, obyč. pís. na pohľad prísl. ▶ na základe prvého dojmu, bez hlbšieho skúmania, bez dlhšieho pozorovania; syn. zdanlivo, naoko: n. všedný príbeh; kópia na pohľad nerozoznateľná od originálu; n. sa tu nič nezmenilo; n. ten kufor vyzeral ľahší; Takto napohľad je pani profesorka drobnejšia, štíhla. [P. Vilikovský]; Hľadím na podlhovastú, napohľad kamennú tvár, na ktorej sa nehýbe ani sval. [L. Ballek]; Skalolezenie sa na pohľad ponáša na horolezectvo. [KSl 1974]

názor chápanie skutočnosti • náhľad: vyjadriť svoj názor, náhľad • mienka: držať sa svojej mienky • úsudok (výsledok uvažovania): urobiť si vlastný úsudok o veci • presvedčenie (názor, ktorého správnosť človek pokladá za nespornú): brániť svoje presvedčenie • zmýšľanie (súhrn názorov): konať podľa svojho zmýšľania • hovor. teória: má na to svoju teóriu • kniž. nazeranie (Šoltésová) • predstava (obraz utvorený rozumovou činnosťou, skúsenosťou): mať o niečom jasnú predstavu • stanovisko • postoj (východisko posudzovania): Aké je vaše stanovisko, váš postoj k celej veci? • pohľad: realistický pohľad na udalosti • hlas (názor a jeho prejav): vypočuť si ďalší hlas • obraz: utvoriť si obraz o svete • zásada (ustálený názor na konanie, správanie): pevné životné zásady • hypotéza (vedecky podložený, ale ešte definitívne nedokázaný názor)

oko 1. (obyč. mn. č. oči) guľovitý orgán, ktorý umožňuje (človeku, živým tvorom) vidieť • zrak (jeden zo zmyslov; i kniž.): mať dobré oči, dobrý zrak; kniž. oči, zraky sa im stretli • pohľad (pohyb očí, videnie): uprieť oči, pohľad • expr.: okáň • okáľ • fľocháň • pleskáň • pleštiak • bleskáň (obyč. mn. č.; o veľkých očiach): škuľavé okále, flocháne, pleštiaky • trnky (iba mn. č.; o čiernych očiach) • hovor. kukadlá (iba mn. č.) • slang.: cibule • buľvy (iba mn. č.): vypleštiť cibule, buľvy • pren. expr. zrenica: modré oči, zrenice

2. povraz, drôt a pod. uviazaný v tvare oka • slučka: stiahnuť oko, slučku

3. p. pasca 1 4. p. jazero

pohľad 1. obrátenie, upretie zraku • kniž. zrak: pohľady, zraky sa im stretli • poet. zor: hlboký zor • zastar. pozor: mládenec hrdého pozoru

2. p. výhľad 1 3. p. názor

výhľad 1. možnosť niečo odniekiaľ dobre vidieť • rozhľad: z okna je výhľad na vrchy; z veže bol malebný rozhľad na krajinu • pohľad: zo Slavína je pekný pohľad na Bratislavu • vyhliadka (obyč. miesto s dobrým výhľadom): vyhliadka z výšiny na mesto • zried. prehľad (Kukučín)

2. viera, istota, že sa splní niečo očakávané • vyhliadka: existujú výhľady, vyhliadky na dobrú úrodu • perspektíva: dobré perspektívy do budúcnosti • nádej: nádej na víťazstvo

3. p. oblok

pohľad, -u m.

1. hľadenie, pozeranie, pozretie: prenikavý, skúmavý, podozrievavý p.; hodiť na niekoho, na niečo p., prebehnúť niečo (niekoho)p-om na okamih sa pozrieť; visieť na niekom p-om uprene, s veľkou pozornosťou, s láskou sa dívať; pásť sa po (na) niekom p-om prezerať si niekoho a) škodoradostne al. zvedavo, b) s úľubou; premerať, odmerať, zmerať niekoho p-om prísne si ho poprezerať; šľahnúť, preklať, prebodnúť niekoho p-om rýchlo, krátko a hnevlivo si ho obzrieť; pohladiť niekoho p-om nežne, milo sa pozrieť; blysnúť niekde, po niečom, po niekom, zavadiť o niečo (o niekoho) p-om rýchlo a nenápadne sa na niečo (na niekoho) pozrieť; spočinúť na niečom (na niekom) p-om, oprieť sa o niečo (o niekoho) p-om zadívať sa na niečo (na niekoho); zaletieť niekam p-om pozrieť sa; odtrhnúť, odvrátiť p. od niečoho, z niekoho, od niekoho prestať sa dívať na niečo, na niekoho; vymeniť si navzájom p. (p-y) pozrieť sa na seba; merať sa p-om navzájom sa skúmavo prezerať; p-y sa im skrížili pozreli na seba (obyč. nenávistne, s hnevom, so zlosťou); sú do seba vpití p-om uprene sa na seba pozerajú; p. mu padol na niečo náhodou sa na to pozrel; na (prvý) p. a) pri bežnom, povrchnom posúdení, zdanlivo, naoko: Týka sa to omnoho vážnejšej veci, než by sa na prvý pohľad zdalo. (Bedn.); b) v tej chvíli, v tom momente, zaraz, ihneď: láska, ľúbosť na prvý p.; Slečna sa mu na prvý pohľad zapáčila. (Fr. Kráľ); hovor. žart. to je p. pre bohov (Karv.) o niečom veľmi smiešnom;

tech. nákres niečoho tak, ako sa javí pri pozorovaní z istého smeru: bočný, spodný, čelný p., p. zhora;

2. výraz očí: vyčítavý, chladný p., plachý, smutný, prosebný p., zlostný, pichľavý, nenávistný p., opovržlivý, nepriateľský p., obdivný, žiadostivý, horúci p.;

3. rozhľad, výhľad, obraz: Z vŕška je krásny pohľad na celé mesto. (Kuk.) Pohľad, ktorý sa mi naskytol, je slovami nevyjadriteľný. (Heč.)

4. názor, náhľad: vedecký, umelecký p.; marxistický p.; Nieto v nej (v knihe) vyhraneného triedneho pohľadu. (Pláv.)

pohľad m. hľadenie, pozeranie, upriamenie zraku: Zverinu som mal rát takto na pohlat, ale bes flinti (Trenč. Závada TRČ)
F. má pohlad jak Kajin (Lukáčovce HLO) - zlý

pohľad [-ed] m
1. hľadenie, pozeranie, pozretie: wescowe z ptačyho pohledu (veštili budúcnosť) (KoB 1666); y splodil Pán Bůh z zemi kážde drewo k pohledu pekne a k gjdlu lahódne (KB 1757); obtutus: hleďenj, pohled na ňekoho; intuitus: pohled, pohleďenj; conspectus: pohled, pohleďenj, wiďenj, hleďenj; contuitus: pohled, pohlednútj (KS 1763); zetrwáwala omámená na neznámeho čloweka pohlede (PT 1778); (Kristus) z hlawu trnjm zakrytu pred pohledem lidskym postaweň bywal; umučeňá Páne sebe predlož a náň wnytrny pohled pilnó pripraw (BlR 18. st)
L. (pokrytec) na pohled swaty žywot wedel (MC 18. st) naoko, zdanlivo; aspectabilis: na pohled hodny, k pohledu widowy viditeľný, zrejmý; luce et palam: na pohled wsseckych, zgáwne verejne, zjavne; proportione describere: gakó gest, na obecny pohled spjsati vsseobecne (KS 1763); s prwnim pohledem zda se sice, gakby toto žiwotkuw noseny osohy prinasselo (ŠD 1784) pri zbežnom posúdení, zdanlivo; stáw manželský pod dwogím pohledem rozgíman biťi múže (BN 1796) ohľadom, zreteľom
2. určitý výraz očí: Lia kárpawe oči mela, Ráchel peknú twár a krásny pohled (KB 1757); strenna facies: wesely, smely pohled; efferare vultum: z hňewliwym pohledem byti; turvitas: kúsawy pohled; vultus saeverus: twrdy pohled; tumidi ac truces: ukrutného, pyssného pohledu (KS 1763); (žena) ge niskeho zrostu, weseleho pohledu, chitreho gaziku (PUKANEC 1788); tento (člowek) ani klobuka nema, ani dobreho hladu a pohledu (MiK 18. st)
3. výzor: nesud čloweka s pohledu sameho, když o nem, čo on ma w sobe, ňič ňemass známeho (GV 1755); speciosus: ozdobneho pohledu; necromantia: wrázba, hádani s pohledu mrtwych tel (KS 1763)
4. rozhľad, výhľad: prospectus: hleďeni, pohlédani, dalekó pohlédani, pohled, wyhlédka; amphitheatrum: okruhle mjsto na pohled hragjcych se; astrologia: umeni hwezdárské s pohledu do neba (KS 1763)
5. vážnosť: magni esse apud aliqvem: u některého w welikém pohledu byti; eget authoritate: nemá žádného pohledu; autoritas tenuis: nemnohého pohledu ňečeho (KS 1763)
6. ohľad: respectus: ohled, ohlédani; respectu: pohledem (KS 1763)
7. pozor: musili naňho pilný juž pohled dať, neb oči, ústa a všecka tvár hrozňejšé jakési ducha mišlenki znamenali (BR 1785)