Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

pobadať dok. zbadať, spozorovať, zacítiť: p. hroziace nebezpečenstvo; p-l, že sa čosi zmenilo

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
pobadať ‑á ‑ajú dok.

pobadať -dá -dajú -daj! -dal -dajúc -daný -danie dok.

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

konštatovať poznávacím procesom si uvedomiť; poznané oznámiť • zistiť: na mieste konštatoval, zistil smrťspozorovať zbadať pobadať (nadobudnúť vedomosť o niečom): spozoroval, zbadal svoj omyl; pobadala, že sa zmenilvšimnúť si prísť na niečo postrehnúť objaviť (často mimochodom spoznať): všimol si, objavil stratu peňazízastaráv. ustáliť: ustálil, že jedlo je výbornépovedaťkniž. riecť (poznané slovne vyjadriť): na záver konštatoval, povedal, že zámer konferencie sa splnil

p. aj zistiť


pobadať p. zbadať


postihnúť 1. nepriaznivo, negatívne zasiahnuť • stihnúť zastihnúť: postihlo, stihlo, zastihlo nás nešťastie, chorobazachvátiť zájsť: lesy zachvátil požiar; celú oblasť zašlo nevídané suchodoľahnúť: následky neúrody doľahli na všetkýchexpr. prikvačiť: prikvačila ho biedanavštíviť: navštívilo nás nešťastiepostretnúť (aj o niečom priaznivom): postretne ho ešte všeličohovor. ponadchádzať: všelijaké trápenie nás ponadchádzalo

2. kniž. zmyslami al. rozumom zistiť obyč. podstatu veci • pochopiť: postihnúť, pochopiť zmysel počutéhoporozumieť zachytiť: dobre porozumel jej tajnému znameniu; zachytiť jemný zvukpostrehnúť (obyč. niečo, čo nie je na prvý pohľad zrejmé): postrehnúť náznak smútku v očiachvypozorovať pobadať vybadať: hneď vypozoruje, vybadá, aká je situáciavystihnúť vyjadriť (postihnúť slovami al. umeleckými prostriedkami): film dobre vystihuje, vyjadruje problémy mládeže; presne si to vyjadril


poznať2 dok. 1. zmyslovým vnímaním a rozumovou činnosťou nadobudnúť vedomosť, správnu predstavu o niečom • spoznať: (s)poznal, že sa mýlil; spoznal dávneho známehozbadať zistiť: nik nezbadal, nezistil mužovo klamstvospozorovať postrehnúťkniž. postihnúť: spozorovať, postrehnúť zlý úmysel; postihol niečie zámerypresvedčiť sa: presvedčil sa o tom na vlastné oči, poznal to na vlastné očipobadaťzastar. obadať: pobadať náhlu zmenuzacítiť uvedomiť si (poznať zmyslami): zacítil, uvedomil si blížiacu sa pohromu

2. osobne prísť do kontaktu s niekým, nadviazať známosť • zoznámiť sa spoznať sa: kamaráti sa (s)poznali, zoznámili na vojenčine; teším sa, že som vás (s)poznal, že som sa s vami zoznámilpozoznamovať sa (postupne, viacerí): pozoznamovali sme sa na večierku

p. aj zoznámiť sa 1

3. získať, mať skúsenosť z niečoho • okúsiť skúsiť zakúsiť: nikdy nepoznal, neokúsil, nezakúsil, čo je hladzažiť prežiť užiť: zažil, prežil, poznal v živote veľa zléhopocítiť zacítiť ucítiť: pocítil, zacítil na vlastnej koži biedu a nedostatok; ucítil pach krviprestáť vystáť prekonať pretrpieť (poznať niečo nepríjemné): prestáť, prekonať príkorie; pretrpieť mukyposkusovať (všeličo skúsiť, poznať)


všimnúť si 1. zrakom al. inými zmyslami prijať do vedomia (obyč. niečo, čo nie je hneď viditeľné) • povšimnúť si zbadať spozorovať postrehnúť: (po)všimnúť si, zbadať hneď, že pacientovi sa stav zlepšil; premenu nik nespozoroval, nepostreholpobadať: pobadal, že sa čosi dejeobadať zobadať: ne(z)obadali nič podozrivézachytiť zaznamenaťhovor.: zaregistrovať registrovať (pohľadom): zachytiť, zaregistrovať chlapcov upretý pohľadzazrieť zočiť zhliadnuť zahliadnuť (náhle, letmo): zazrela, zočila mu v očiach nádej; zahliadol žene striebro vo vlasochnár.: zmerkovať zbačiť zbáčiť spáčiť: stačil ešte zmerkovať, že boli dvajavycítiť zacítiť vybadať (citom, tušením si všimnúť): vycítil, že čosi nie je v poriadkuvypozorovať (dlhším pozorovaním si všimnúť): vypozoroval, že vzájomné vzťahy sa zlepšilizried. previdieť (Tajovský): mal strach, že to previdínár. ťuchnúť (Bodenek)fraz. expr. pozrieť na zuby (niekomu, niečomu; bližšie, pozorne si všimnúť a zakročiť)

2. vziať do úvahy niečo, vziať ohľad na niečo • podbať (na niečo): všimol si jeho radu, podbal na jeho radurešpektovať uznať zachovať: predpisy vedome nerešpektoval, neuznal, nezachoval

p. aj obtrieť sa


zacítiť zachytiť zmyslami; začať vnímať • ucítiť pocítiť: pes zacítil, ucítil prítomnosť niekoho cudzieho; zacítil som, pocítil som veľký strach, veľkú radosťzavoňať (i pren.): zavoňal čerstvé koláče; zavoňal, kde sú výhodyzavetriť zvetriť zaňuchať (o zvieratách, expr. aj o človeku): zviera z(a)vetrilo, zaňuchalo nebezpečenstvo; líška zaňuchala korisťzried. začuť: z úst mu začula pálenkuvycítiť vytušiťhovor. zastaráv. občuť (citom postrehnúť): vycítiť, vytušiť blízkosť jari; občula dieťa pod srdcom (Dobšinský)pobadať zbadať vybadať vypozorovať (pozorovaním zistiť): v správaní muža pobadala, zbadala zmenu; v jej reči bolo možno vybadať, vypozorovať iróniu


zbadať zmyslami (najmä zrakom) prijať do vedomia • spozorovať: nik nezbadal, nespozoroval, že ktosi vstúpil do izbypobadať postrehnúť všimnúť si (niečo, čo nie je hneď viditeľné): zmenu v správaní sme pobadali, postrehli iba niektorí; všimla si, že čosi nie je v poriadkuzastar.: obadať zobadať uvedomiť sizastar.: upovedomiť si spovedomiť si (zistiť prostredníctvom vedomia): uvedomil si svoj omylvybadať vypozorovať (postupne, po istom čase zbadať): vybadal ich slabostispoznať zistiť prísť na niečo (obyč. rozumom vystihnúť): veď ty raz zbadáš, spoznáš, zistíš, že som mal pravdu; prišli rýchlo na chybu v rátaníkniž. postihnúť: postihli sme vaše zlé úmyslyzazrieť zočiť (obyč. krátko al. náhle zbadať): zazrel, zočil mu v očiach strachhovor. zaregistrovať: poznámku som nezaregistrovaluvidieťkniž. uzrieťnár.: zmerkovať zbačiť zbáčiť spáčiťkniž. zastar.: zhliadnuť (zrakom): v diaľke uvidel, uzrel, zhliadol kontúry vrchovzahliadnuť (náhle, letmo): zahliadnuť niekoho v davezachytiť (pohľadom): zachytil, že sa naňho ktosi uprene pozerázried. previdieť (Tajovský): mal strach, že to previdínár. zavidieť (Dobšinský): zďaleka zavideli zámokzacítiť vycítiť (citom, tušením): zavčasu zacítiť nebezpečenstvozvedieť (pozorovaním, skúmaním zbadať): jediným pohľadom zvedel, čo je zač


zistiť skúmaním al. i náhodne poznať niečo ako isté • prísť na niečo zbadať spozorovať: zistiť, spozorovať, zbadať svoj omyl, prísť na svoj omyl; treba zistiť príčinu neúspechu, treba prísť na ňuobjaviť (obyč. nečakane zistiť): objavil, že v komore sú mravcekonštatovať skonštatovať (zistené povedať): (s)konštatoval som, že je už neskoropostrehnúť pobadať všimnúť si (zistiť očami): postrehol, pobadal, všimol si, že mnohí na prednáške chýbajúvypozorovať vybadaťkniž. vysledovať (zistiť pozorovaním): vypozoroval, vybadal, že mnohí začínajú prejavovať nespokojnosťhovor. zaevidovať: zaevidoval, že ktosi naňho uprene hľadíurčiť (skúmaním, meraním a pod. zistiť): určiť, zistiť presnú polohu lode; určiť presný časodb. stanoviť (presne zistiť): stanoviť hladinu cholesteroluvyskúmať vybádať (zistiť obyč. vedeckým skúmaním): treba vyskúmať, vybádať, ako sa zákonitosť prejavípozisťovať (postupne, viac vecí zistiť) • presvedčiť sa (na základe vlastnej skúsenosti): presvedčili sme sa, že to bol omylvyšetriť (zistiť skúmaním podrobností): treba vyšetriť, či je obžaloba pravdivápubl. zmapovať (zistiť rozšírenie, výskyt nejakého javu): zmapovať záujem obyvateľstvausúdiť (dospieť k záveru): napokon usúdil, že je zbytočné hádať savyrozumieť pochopiť (zistiť zmysel niečoho): z návodu sa nedal vyrozumieť, pochopiť, zistiť presný postupvydedukovať (zistiť dedukciou) • uvedomiť si (zistiť vedomím): uvedomil si, že prehralzvedieť (pozorovaním zistiť): podľa reči zvedel, že nie je od náshovor.: vysondovať presondovať (opatrne, nepriamo zistiť): treba vysondovať, presondovať, aký má na voľbu názor väčšina pracovníkovhovor. opáčiť: opáčil, čo si mysliahovor. expr.: vyhrabať vykutať (podrobným, systematickým al. tajným hľadaním zistiť): Kde si o ňom vyhrabal, vykutal také veci?zried. zjaviť: nikto ešte nezjavil, ako sa dolina pôvodne volalafraz. expr. zrátať si/spočítať si na prstoch jednej ruky (ľahko zistiť): to, že nemá nádej dostať výhodné miesto, vedel si zrátať na prstoch jednej ruky

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

pobadať, -á, -ajú dok. (čo i so spoj. že) zbadať, spozorovať, všimnúť si: Pobadal som mu na tvári čosi nepríjemné. (Fig.) Jerguš pobadal, že je reč o ňom. (Ondr.) Pobadal som i ja, že čosi je nie v poriadku. (Urb.)

|| pobadať sa všimnúť si niečo na sebe, spamätať sa: Mataj sa konečne pobadal, že nemá s kým diskutovať. (Tat.)

pobadať dok. strsl, zsl zbadať, spozorovať, zacítiť: Ľen sa ešťe raz obzreu̯, zaras pobadau̯, čuo sa to za ľuďá (Chlebnice DK); Som pobadau̯, že sa hnevá (Bobrovec LM); Ve_cme aňi ňižd ňepobadaľi (Mošovce MAR); Ľen son ván pobadau̯, že mi dakto z vrecka berie puďilár (Kokava n. Rim. RS); Pobadala, že si vipije (Bánovce n. Bebr.); Aj druzí to pobadali (Jablonové MAL)

pobadať pobadať

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Slovenská onomastická terminológia
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu