dotád zám. ukaz. príslov. trn, záh do toho času, dovtedy, dotiaľ: To trvau̯o dotád, leš tú škou̯u postavili (Cerová-Lieskové SEN); Dotád bol velice smutní (Bernolákovo BRA); A doka_dzme sa nepomodlili, dotad náz mučiu̯ ve vodze (Borinka BRA); Dotad zme sa nepoznali (Brestovany TRN)
dotad, dotade, dotavadž prísl čes dovtedy, tak dlho, dotiaľ; x. často v dvojčl. spáj. výrazoch dotad - doka(va)d(ž), dotad - dokud/pokud, dotavadž - dokavadž: ona newezme wicz dotad, dokadz gi wieno nebude zaplaceno (ŽK 1473); polowyczu wystawku ma vzywaty dotade, dokud meno Martynowo bude nosyty (L. TRNOVEC 1582); dotad ma welkey masstaly swe konye držaty (MARCELOVÁ 1621); aby ona slobodne uziwala (zem) dotawadz, dokawadz ya takowe penize nepolozim (SEDLIČNÁ 1661); abi (on) užiwal tretu častku dotat, dokut szyroti nezrostu (M. KAMEŇ 1729); naduti dotať zustawame, dokawat se nerozpučime (MS 1758)