Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

dostúpiť -i dok.

1. stúpaním dosiahnuť, dospieť, vystúpiť: slnko d-lo k najvyššiemu bodu

2. i dostupiť došliapnuť: bojí sa d. na poranenú pätu

□ kniž. d. vrchol(u) vyvrcholiť;

nedok. dostupovať, k 2 i dostúpať -a

dostupovať -puje -pujú -puj! -poval -pujúc -pujúci -povanie nedok.

dostúpiť -pi -pia dostúp! -pil -piac dok. 1. (kam) ▶ stúpaním dosiahnuť určitú hranicu; syn. vystúpiť: slnko ešte nedostúpilo najvyššie; hladina spodnej vody dostúpila na povrch pôdy; teplota dostúpila na štyridsať stupňov; pren. Dostúpil som až k samému okraju svojich hraníc. [V. Mináč]
2. i ▶ dostupiť -pí -pia dostup! -pil -piac (na čo; ø) položiť chodidlo celou plochou na zem; syn. došliapnuť: pevne d. na obe nohy; nemôže dostúpiť na boľavú nohu; zle dostupil, teraz kríva
▷ nedok. ↗ dostúpať, dostupovať

dostupovať -puje -pujú -puj! -poval -pujúc -pujúci nedok. 1. ▶ stúpaním dosahovať niečo; syn. vystupovať: horúčavy dostupovali rekordných teplôt; teplota dostupovala tridsať stupňov
2. (na čo; kam; ø) ▶ klásť chodidlo celou plochou na zem, dostúpať; syn. došľapovať, našľapovať: ťažko d. na boľavú nohu; nerovnomerne, zle d. pri chôdzi; Mäkko dostupuje do pružnej trávy. [L. Ballek]
▷ dok. ↗ dostúpiť, k 2 i ↗ dostupiť

dobiedzať nedať pokoj niekomu • dotierať • byť dotieravý: vytrvalo dobiedzal, dotieral do nás; k sestre bol vždy dotieravý • dorážať • doberať • doberať si: poznámkami dorážala do svojej kolegyne; doberal (si) všetkých spolužiakov • pokúšať • dráždiť • pichať • podpichávať • podpichovať (s úsilím vyprovokovať reakciu): toľko pokúšal, podpichoval, až som sa nahneval • naberať • expr.: zadrapovať • zadrapkávať • zabŕdať • zapárať • zadierať (útočne dobiedzať): rada naberala svojho muža; rada zapárala, zadrapovala do svojho muža • expr.: bodať • podkušovať • podkušiavať • dopaľovať • dojedať • dodierať • dodievať • dokúčať • domŕzať • dožierať • dolípať • doskakovať • drapkať: Čo toľko dopaľuješ, domŕzaš, doskakuješ? • expr.: začínať • špárať • štúrať • štipkať • vŕtať • rýpať • ryť • bagrovať • hovor. expr.: vyrývať • štuchať: Nevyrývaj! • hovor. orať (do niekoho) • hovor. expr.: dobŕdať • dopekať • nár. expr. nadŕľať (Tajovský) • nár.: prehárčať • napekať (Timrava) • kraj. dostupovať (Rázus, Šoltésová) • subšt.: štengrovať • hecovať

dostupovať 1. p. našľapovať 2. p. dobiedzať

našľapovať klásť chodidlo nohy na zem • nastupovať: ťažko našľapoval, nastupoval na pravú nohu • došľapovať • dostupovať

dostúpiť, -i, -ia dok.

1. vystúpiť, dospieť, dostať sa niekam, dosiahnuť stúpaním určité miesto: (Slnce) dostúpilo k miestu, tam zasadlo na prestol. (Hviezd.); kniž. d. vrcholu dosiahnuť najvyššiu mieru, vyvrcholiť: Jeho (vodcov) nepokoj dostúpil vrcholu. (Hor.)

2. (na čo i bezpredm.) došliapnuť: nemôže d. na boľavú nohu;

nedok. dostupovať, k 2 i dostúpať, -a, -ajú

dostupovať, -uje, -ujú nedok.

1. vystupovať, dospievať, dostávať sa niekam; kniž. d. vrcholu vrcholiť: Protireformácia i v Uhrách dostupuje vrcholu. (Vlč.)

2. (na čo i bezpredm.) došľapovať, pristupovať: d. na zem; Chlapi tuho dostupujú. (Kuk.)

3. kraj. (bezpredm. i komu) doliehať, naliehať, dorážať na niekoho, dobiedzať do niekoho: „O čom? O čom?“ — dostupujú sestry neodbytne. (Ráz.) Otec i ja sme mu jednomyseľne dostupovali, dohovárali. (Šolt.);

dok. k 1, 2 dostúpiť

dostupovať nedok. došľapovať, stúpať na celú šľapu, pristupovať: Nemuože dostupovaď na lavú nohu, bolí ho (Bobrovec LM)
L. do svedomé dostupovač (Kameňany REV) - vyčítať niekomu niečo, hrešiť niekoho