pika -y pík ž.
1. hist. kopija
2. karta so znakom hrotu kopije (v žolíkových kartách)
● začínať od p-y od samého začiatku;
pikový príd. k 2: p-á dáma
pika piky pík ž.
pika piky pík ž. ⟨fr. ‹ hol.⟩ 1. hist., voj. ▶ dlhá zbraň pešiakov s kovovým hrotom, bodcom na jednom konci, používaná od stredoveku do 17. stor., kopija: bojová, ostrá p.; vojaci vyzbrojení pikami; zabodnúť piku do zeme 2. kart. ▶ názov farby v žolíkových kartách so štylizovaným znakom hrotu kopije: čierne piky; prebiť, zahodiť piku ◘ fraz. hovor. začínať od piky venovať sa niečomu od základov, od samého začiatku
pika -y ž. ‹f›
1. stará bodná kopijovitá zbraň s dlhou rukoväťou podobná kopiji:
● začať, slúžiť od piky od najpodradnejšieho miesta, od najnižšej hodnosti
2. kart. farba vo franc. kartách označená čiernymi štylizovanými hrotmi piky;
pikový príd. k 2: p. kráľ
kopija stará bodná zbraň v podobe bodáka na dlhej rúčke • hist. pika
pika p. kopija
pika1, -y, pík ž. hist. druh starej bodnej zbrane, pozostávajúcej z tyče zakončenej ostrým kovovým hrotom, kopija: Pichali doň pikami. (Kuk.)
● hovor. začínať od p-y od základov;
pikový príd.
pika2, -y, pík ž. kart. jedna zo štyroch farieb v kartách;
pikový príd.: p-á dáma druh karty
pika ž. vianočná ozdoba so zahroteným koncom, špica: Na stromčeg vánoční uš máme pokúpené rachétle, piku aj andelské vlasi (Červeník HLO); Teho roku nam padeu̯ krisbán a pika sa rozbiu̯a (Záh. Bystrica BRA)
pika ž fr bodná zbraň s dlhou násadou, kopia: za piku dla kozaka 0,60 f (HNIEZDNE 1776)