Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

rapina -y -pín ž. malá jazva na pokožke (po kiahňach ap.)

rapina -ny rapín ž.

rapina, -y, obyč. v mn. č. rapiny, -pín ž. malá jazva, jamka po kiahňach, obyč. na tvári: tvár plná rapín, posiata r-ami; tvár — sama r. celá rapavá; Druhá (slečna) zatiera si púdrom rapiny na tvári. (Tim.) Len to ju špatí, že má rapiny na lícach. (Tim.);

rapinka, -y, -niek ž. zdrob. expr.

räpina p. rapina

rapina ž. (räpina)
1. čiast. strsl, zsl obyč. mn. č. malá jazva al. jamka na pokožke tváre (obyč. po kiahňach): Chlapisko to bolo morove, visoki, tusti, chupati, po ksichce sama rapina (Riečnica KNM); U malíh dzecí ešče sa ani nevidzá rapini (Šípkové PIE); Nevitláčaj si puki, lebo budež mad rapini (Lubina NMV); Po tích chrástečkáh mu ostali jánki na tvári, rapini (Brestovany TRN); rapina (Hor. Mariková PB); rapini (Ľuborča TRČ, V. Bielice TOP)
2. zried. jtrenč kaz, škvrna na šupke plodov: Aj ke_ca náká ozimná hruška udržala, dostala nákú rapinu a uš to nebolo ono (Dol. Súča TRČ); Kerá jablonka náhodú vácej že zarodela, samá rapina, chrastavé a strom aj rakovinu podostával (Nemšová TRČ)
3. obyč. mn. č. lupeň na spodnej časti klobúka niektorých druhov húb: Každá huba má po_cpotkom takie räpini (Val. Dubová DK)

rapina ž jazva: (muž) na lewe twari ma gednu dluhu, od nosa k ussum rapinu (PONIKY 1785); cicatrix: rapina (PD 18. st)