Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

prísť príde prídu príď! prišiel dok.

1. chôdzou al. dopr. prostriedkom sa dostať niekam, dôjsť, op. odísť: p. domov; p. niekde pešo, autom, vlakom; p. do práce včas; p. na návštevu k priateľovi; p-l k nám po čerešne; p. na pohreb

2. (o dopr. prostriedku) pohybom sa niekam dostať, dôjsť, op. odísť: vlak dnes p-l presne; autobus ešte nep-l

3. pribudnúť do istého kolektívu, nastúpiť do istej funkcie ap., dôjsť, op. odísť: p-l k nám nový vedúci

4. vrátiť sa odniekiaľ na pôv. miesto, dôjsť: p. domov z vojny, p. z dovolenky

5. obrátiť sa na niekoho, obyč. so žiadosťou, dôjsť: p-la ku mne, aby som jej pomohol

6. byť dopravený, doručený, dodaný, dôjsť: noviny dnes ešte nep-li; p-l mi list; tovar p-e zajtra

7. začať jestvovať, dôjsť, nastať: p-li veľké dažde; po zime p-e jar; naraz p-la choroba

8. dostať sa do istého stavu, postavenia, ocitnúť sa v istej situácii, dôjsť: p. do ťažkého položenia; p. do pomykova; p. do reči stať sa predmetom a) rozhovoru b) ohovárania; p. do druhého stavu oťarchavieť; p. do módy stať sa módnym

9. dostať sa niekam, ocitnúť sa na nejakom mieste, dôjsť: p. do nemocnice; za to p-te do väzenia

10. získať, nadobudnúť niečo, dôjsť: p. k peniazom; ľahko p-l k zlatu

11. byť zbavený niekoho, niečoho, stratiť, dôjsť: p. o zamestnanie; p. o peniaze; vo vojne p-la o syna; p. o oči

12. postihnúť, zachvátiť niekoho, zmocniť sa niekoho, dôjsť: p-l na mňa spánok; p-la na ňu slabosť; neos. p-lo mi zle, clivo; dobre mu p-lo, že videl matku

13. ujsť sa, pripadnúť v istom pomere, dôjsť: na každého p-e liter vína

14. náhodne sa naskytnúť, dôjsť: bol spokojný so všetkým, čo p-lo; žije, ako p-e

15. úmyselne al. náhodou objaviť, nájsť, dôjsť: p. na stopu zločinu; p. na chybu v účtoch

16. hovor. patriť ako odmena, odplata: koľko p-e od ušitia, za ušitie kabáta?

17. hovor. stáť² (význ. 1): p-e to lacnejšie, keď to urobíš doma

18. hovor. neos. p-e, p-lo (bude, bolo) treba: p-lo nám ísť kus cesty pešo

19. hovor. neos. p-e na to bude záležať na tom: keď p-e na to, nemusíme ísť nikde

20. nastať, uskutočniť sa, dôjsť: p-lo k revolúcii; očakávame, že p-e k zlepšeniu

● p. s prázdnymi rukami nedoniesť nič; p. na amen na koniec; kto → prv p-e, prv melie; expr. p. niekomu na krk prisťahovať sa k niekomu, začať mu byť na príťaž; p-lo mi na rozum, na um spomenul som si; nechce mu to p. na jazyk nevie nájsť vhodný výraz; p-e rad na niekoho, na niečo niekto, niečo bude nasledovať; p-la reč na to začalo sa o tom hovoriť; p-lo to na pretras začalo sa o tom hovoriť; p. s niekým do rodiny stať sa príbuzným; p. do riadnych, normálnych koľají začať usporiadane žiť, vyvíjať sa; p. navnivoč znehodnotiť sa; p. niečomu na chuť nájsť dobré stránky niečoho; nemôcť p. niekomu na meno hovoriť zle o ňom; p. do hotového, k hotovému; p. (ako) na hotové získať niečo bez vlastného pričinenia; p-lo na lámanie chleba nastal rozhodujúci okamih; p. niekomu do cesty začať mu prekážať; p. niekomu na mušku ocitnúť sa v blízkosti; p. niekomu pod ruky dostať sa do blízkosti; p-e mu z očí bude mu zle (od urieknutia); p-lo na moje slová mal som pravdu; p. niekomu na oči ukázať sa; p. na svet narodiť sa; p. o život zahynúť; expr. p-e na psa mráz nenáležité konanie sa vždy vypomstí; p. k moci, k veslu dostať sa k moci; p. k sebe nadobudnúť vedomie; p. k rozumu spamätať sa; nemôže k ničomu p. nemôže nič nadobudnúť; p. o rozum zblaznieť; p. si na svoje dobre pochodiť; keď na to p-e ak bude treba;

nedok. prichádzať -a, prichodiť -í

1. k 1 – 12, 15, 16, 19, 20

2. pripadať, zdať sa, vidieť sa: všetko mi p-lo ako sen

prísť príde prídu príď! prišiel prišla príduc prídenie dok.

dosiahnuť 1. dostať sa rukou al. nejakým predmetom až po niečo • dočiahnuť: na dno rieky nedosiahneš, nedočiahneš; dieťa už dosiahne, dočiahne na kľučku

2. chôdzou sa dostaviť na určité miesto • dostať sa • dostihnúť: dosiahli, dostihli kraj lesa; dostali sa na vrcholec • dôjsť • prísť: došli, prišli na koniec dediny

3. zaujať priestor po istú hranicu • mať dosah • dočiahnuť: rebrík dosiahne, dočiahne pod okno; nové myšlienky majú dosah až k nám

4. prirodzeným vývinom postúpiť na vyššiu úroveň • docieliť: naše umenie dosiahlo, docielilo vysokú úroveň • dostať sa • dospieť: po rokoch sa dostal, dospel k múdrosti • dôjsť • prísť: došiel, prišiel na prah dospelosti • dozrieť (dosiahnuť zrelosť): situácia dozrela na riešenie • vyvinúť sa (dlhodobým procesom): jednoduché prírodné štruktúry sa vyvinuli na vyšší stupeň zložitosti

5. úsilím získať niečo • docieliť: dosiahol, docielil dobré výsledky v práci • dopracovať sa • subšt. domakať sa (dosiahnuť prácou): dopracoval sa k uznaniu • domôcť sa • dovolať sa • dokričať sa (dosiahnuť s námahou): pravdy sa nedovoláš; domohol sa, dokričal sa spravodlivosti • doprosiť sa • zried. dožiadať sa • expr. zried. dožobrať sa (dosiahnuť prosbami): napokon sa doprosil, dožiadal prijatia u ministra • dobojovať sa (bojom): dobojoval sa k víťazstvu • kniž.: zožať • dôjsť • dobrať sa (dosiahnuť niečo pozitívne): zožal úspech; došiel, dobral sa uznania

dospieť 1. vývinom sa dostať k niečomu al. na vyššiu úroveň • dôjsť • prísť: dospieť, dôjsť k názoru; prísť k poznaniu • dosiahnuť • docieliť • dostihnúť (aj vlastným úsilím): docielili vyššiu úroveň vyučovania; dostihnúť cieľ • dopracovať sa • subšt. domakať sa (prácou dospieť): dopracoval sa k novým poznatkom • kniž. dobrať sa: dobrať sa pravdy, uznania

2. dosiahnuť telesnú al. duševnú zrelosť • vyspieť • dozrieť: dospel, vyspel, dozrel na muža • kniž. vyzrieť: dievča zavčasu vyzrelo • vyrásť • dorásť • narásť: už vyrástol • fraz. vyrásť z detských nohavíc/topánok

3. p. dostať sa 1

dostať 1. stať sa vlastníkom niečoho dávaného, poskytovaného, posielaného a pod. • prijať: dostať, prijať dar • získať: získal niekoľko platní od priateľa • hovor.: vyfasovať • fasovať (dostať ako prídel): vyfasovali pracovný odev • inkasovať (dostať peniaze): podnik inkasoval za pohľadávky • nadobudnúť: dom sme nadobudli dedičstvom

2. dosiahnuť ako výsledok úsilia • získať • zadovážiť • zaobstarať: dostať, získať odmenu; zadovážiť, zaobstarať povolenie na export • utŕžiť • stŕžiť (dostať peniaze obyč. predajom): utŕžil dobrý zisk • dôjsť • prísť: došiel k majetku podvodmi • vyslúžiť si (dostať za zásluhy): vyslúžil si vyznamenanie • expr. uloviť: ulovil hotový majetok • kniž. zožať: zožať potlesk • kniž. zastar.: obsiahnuť • občiahnuť: obsiahli milosť

3. byť postihnutý • utrpieť: dostať, utrpieť infarkt • hovor. chytiť: chytiť chrípku • odniesť • odniesť si: odniesol (si) to chorobou; ktosi to odnesie • hovor. vyfasovať • inkasovať • utŕžiť • stŕžiť: vyfasovali, inkasovali gól; utŕžili, stŕžili len posmech • hovor. expr.: zliznúť • zlízať: zlizol zaucho • iron. vyslúžiť si: vyslúžila si samé výčitky

4. p. dochytiť 1, chytiť 2 5. p. oklamať 2, 3 6. p. donútiť 7. p. pripraviť 3

naraziť 1. pri pohybe sa prudko dotknúť (mimovoľným nárazom) • vraziť: autá narazili, vrazili do seba • udrieť • uderiť • buchnúť: čln udrel o breh; buchol hlavou do steny • expr.: bachnúť • tresnúť • tresknúť • trepnúť • hovor. expr. švacnúť: opitý šofér bachol do stĺpa • drgnúť • strčiť • expr.: štuchnúť • šuchnúť • hovor. expr.: bacnúť • bucnúť (trochu naraziť): drgol lakťom do nábytku • expr. zried.: drúliť • trknúť: v tme drúlil do stromu • sotiť (zároveň vychýliť z polohy): sotil do protihráča tak, že spadol • zraziť sa (naraziť navzájom): zrazili sa čelami • nabehnúť • naletieť (naraziť v rýchlom pohybe): lyžiar nabehol na kamene, na prekážku • nár. expr. klmnúť

2. nečakane, náhodou stretnúť niekoho al. sa stretnúť s niečím • natrafiť • trafiť: pri prechádzke narazil na známych; trafil na dobrú knihu • zraziť sa (s niekým, niečím) • prísť • dôjsť • objaviť • nájsť: prišiel k dobrej knihe; došiel na chybu v účte • expr.: naďabiť • naďapiť: naďabil na prekážku

3. nárazom umiestniť • nasadiť: narazil, nasadil si klobúk • nastoknúť • nabodnúť • napichnúť (na niečo ostré): nastokla mäso na ražeň • nabiť • natĺcť (do niečoho): nabil klince do steny

4. p. dotknúť sa 2 5. p. usmerniť 1

objaviť sa stať sa pozorovateľným, viditeľným (často náhle a nepredvídane) • zjaviť sa: na tvári sa mu objavili, zjavili prvé vrásky • vyskytnúť sa: epidémia sa objavila, vyskytla na troch miestach • prísť (neočakávane) • ukázať sa: príznaky choroby prišli, ukázali sa až neskôr • fraz. prísť na oči (niekomu): už nám viac neprišiel na oči, už sa viac neobjavil • predstaviť sa: pred očami sa mu predstavila rodná dedina • kniž. vyvstať: v prípade vyvstali nové dôkazy • ohlásiť sa • prihlásiť sa • ozvať sa • dať o sebe vedieť (o telesných al. duševných príznakoch, javoch): ohlásili sa, prihlásili sa príznaky choroby; po čase sa ozval smäd; už dlho o sebe nedal vedieť • vziať sa • nabrať sa • zobrať sa: Kde sa tu vzalo, nabralo, zobralo toľko vody? • vynoriť sa: vynorili sa nové problémy • expr. vyrojiť sa (objaviť sa v množstve): na nebi sa vyrojili hviezdy • expr. vyrásť • zastar. predstať (náhle sa objaviť): zrazu pred ním vyrástla postava; náhle pred nami predstalo strašidlo • hovor. expr.: dostihnúť • prikvitnúť (nečakane prísť) • zahrať • zaihrať (nečakane sa objaviť v očiach): v očiach jej zahrali, zaihrali slzy

p. aj ukázať sa

začať sa 1. mať začiatok, začať jestvovať, začať byť (op. skončiť sa) • zastar. započať sa: rozhovor sa začal, započal veľmi srdečne • nastať • nadísť • prísť (najmä v čase): zima nastala, nadišla tohto roku neskoro • vzniknúť (o udalosti): organizovaný odpor vznikol najskôr v závodoch • zavládnuť (o istom stave): v rodine zavládol pokoj; zavládlo slnečné počasie • datovať sa (nedok.; mať začiatok)

2. dať sa do činnosti v uvedenom štádiu práce, tvorby a pod. • rozbehnúť sa: výcvik sa začal, rozbehol včera • rozprúdiť sa • rozkrútiť sa • roztočiť sa (dostať sa do intenzívnej činnosti): práce na poli sa už rozprúdili • kniž. rozpútať sa (začať sa s veľkou intenzitou): rozpútala sa bitka na život a na smrť

získať 1. rozličným spôsobom, najmä úsilím, prácou, šikovnosťou spôsobiť, aby niekto pre seba al. pre druhého niečo zaistil (ako vlastníctvo al. inú hodnotu) • dosiahnuť • nadobudnúť: získať, nadobudnúť statočnou prácou veľký majetok; získať, dosiahnuť postavenie, tituly, vzdelanie • expr. nadobariť: za vojny si nadobarili veľké majetky • vziať • zobrať • nabrať: Odkiaľ si vzal, zobral peniaze? • pren. načerpať: načerpať silu, poučenie • pren. naverbovať: naverbovali ďalších do partie • zadovážiť si • zaobstarať (si) • obstarať (si) • kniž. opatriť si (cieľavedome získať): prístroje si zadovážil, (za)obstaral v zahraničí • hovor. zohnať • hovor. expr. splašiť: vedel si zohnať, splašiť všetko, hoci aj podvodmi • dostať (ako výsledok predchádzajúceho konania): dostať, získať odmenu, vyznamenanie za niečo • dostať sa (k niečomu) • kniž. zastar.: obsiahnuť • občiahnuť: všetci odsúdenci obsiahli, občiahli milosť • odniesť si: družstvo si odnieslo víťazstvo; odniesť si poučenie na druhý raz • domôcť sa (s námahou, veľkým úsilím): napokon sa domohol uznania • vybojovať • kniž.: dobyť • vydobyť (s veľkým úsilím, bojom): moc napokon v politickom boji dobyla opozícia; vybojovať si nezávislosť • kniž. vykúpiť (získať obeťou, námahou): ťažko si vykúpili slobodu • hovor. expr.: vydupať • vydupkať (energicky získať): vydupať si autoritu; dieťa si vydupkalo pozornosť • expr.: vydrieť • vylopotiť (získať ťažkou prácou): krvavo vydreté, vylopotené peniaze • vylákať • vymámiť (lákaním, mámením získať) • zastar. vypravotiť (získať pravotou, súdne): vypravotiť dom • hovor. expr. vyfigľovať (fígľami získať) • hovor. expr.: vytĺcť • vytrieskať: zo všetkého vytrieska kapitál • zarobiť • hovor. expr. trhnúť (peniaze): celou transakciou zarobil, trhol málo • utŕžiť • stŕžiť (peniaze, obyč. predajom niečoho; expr. byť postihnutý niečím): za zeleninu utŕžil tisíc korún, expr. utŕžiť, stŕžiť posmech za svoju ochotu • hovor. chytiť: chytiť prvú cenu v športke • dôjsť • prísť (k niečomu): ľahko dôjsť, prísť k majetku • vyťažiť • expr. vydolovať (niečo z niečoho): vyrobiť, vyťažiť olej zo semien, cukor z repy • vyslúžiť si • utrpieť (nechcene získať niečo nežiaduce, nepríjemné): vyslúžiť si zlé meno; utrpieť výsmech • expr. vykveštovať si

2. dosiahnuť, že niekto začne postupovať podľa našich predstáv, zámerov; vzbudiť v niekom priazeň, náklonnosť (k sebe al. k niečomu) • hovor. pritiahnuť: získať deti pre šport, pritiahnuť deti k športu; usporiadali ples, aby získali, pritiahli občanov • nakloniť si: chcela si nakloniť svokru za každú cenu • prehovoriť • zagitovať • naagitovať (získať prehováraním, agitáciou): chceli ma prehovoriť, zagitovať do funkcie dozorcu • hovor., často pejor.: zverbovať • naverbovať (naliehavo získať): naverbovali chlapcov za dobrovoľníkov; na akciu zverbovali aj mňa

3. dosiahnuť z niečoho úžitok, zisk • mať zisk • kniž. profitovať: z akcie mnohí finančne získali, mali zisk, profitovali

zmocniť sa 1. mocou, silou získať, násilím si privlastniť • dobyť • opanovať • ovládnuť: zmocniť sa rodinného majetku; dobyť, opanovať trhy; vojensky sa zmocniť územia, ovládnuť územie • uchvátiť • uchytiť • kniž. uzurpovať si: uchvátiť, uzurpovať si moc v štáte • kniž. urvať: urvať si kus chleba • strhnúť: vládu strhli na seba víťazné strany • chytiť • zlapať: vinníkov chytili, zlapali až o niekoľko dní

2. zrazu, náhle postihnúť (o psychických al. fyzických stavoch, rozpoloženiach) • zachvátiť • expr. schvátiť: zmocnil sa ma žiaľ, kašeľ; zachvátila, schvátila ju čitateľská vášeň • zasiahnuť: rakovina mu zasiahla pľúca • schytiť • pochytiť: z ničoho nič matku schytí, pochytí zlá predtucha • ovládnuť • opanovať • zaujať: bolesť ho celého ovládla, opanovala, zaujala • expr.: posadnúť • opantať: posadla ho túžba vlastniť; opantala ma pochybnosť • popadnúť: naraz ma popadol strach • premôcť • zmôcť • preniknúť: pri pohľade na rozkladajúce sa telo ma premohol, zmohol, prenikol odpor • zájsť • nadísť: znezrady ju zašiel, nadišiel smútok za domovom • prísť (na niekoho): prišla naňho nečakaná zlosť • vojsť (do niekoho): vošiel doňho hnev • kniž.: pojať • jať: (po)jala ich tieseň • pren. zajesť sa • častejšie nedok. zajedať sa: cíti, ako sa ho zajedá zlosť, skleslosť

3. p. zvládnuť 1, 2

prichádzať, -a, -ajú i prichodiť, -í, -ia nedok.

1. (o ľuďoch, zvieratách a dopravných prostriedkoch) blížiť sa, približovať sa niekam: vlak, autobus už prichádza, prichodí; Zástup prichádza smerom k nim. (Jégé) Prichodíme tichou alejou k jeho hrobu. (Pláv.)

2. i opak. (o ľuďoch a zvieratách) dostávať sa niekam peši al. nejakým dopravným prostriedkom, dochádzať: p. do práce, do školy, z práce, domov, peši, na bicykli, vlakom, autobusom; kravy prichádzajú domov z paše; p. ako na zavolanie, p. vhod, v pravú chvíľu vtedy, keď je to potrebné; p. práve v najlepšom v najvhodnejšej chvíli; Starý prichádzal každý večer opitý z krčmy. (Urbk.)

3. obyč. opak. (ku komu, kam, po koho, po čo, kraj i pre koho, pre čo; na čo, za kým, za čím, s čím; s neurč.) dostávať sa niekam s určitým cieľom al. úmyslom (pešo al. dopravným prostriedkom): p. k niekomu po mlieko (kraj. pre mlieko), p. do škôlky po dieťa, po syna (kraj. pre dieťa, pre syna); p. k niekomu na čerešne, po čerešne, kraj. i pre čerešne; p. na pomoc niekomu; Prichádzajú za ňou obdivovať cudzinca. (Vám.) Za týmto stavebným materiálom prichádzajú kupci. (Kuk.) Ľudia prichádzali k nemu o radu, o pomoc. (Vaj.) Prichodím s prosbou. (Tim.) Smelý rytier, ktorý prichodíš dotknúť sa zbraní najudatnejšieho potulného rytiera ... (Fel.) Zo široka-ďaleka budú prichodiť na diváky (Fel.) pozerať na nezvyčajnú, čudnú vec; p. s návrhom vystupovať s návrhom, predkladať návrh;

4. (o dopravných prostriedkoch) dostávať sa na určité miesto: vlaky prichádzajú, prichodia presne; Prichodili autá, prichodili vozy. (Hor.)

5. obyč. opak. (o veciach) dostávať sa niekam poštou, dopravnými prostriedkami: listy prichádzajú do redakcie; Stále prichádzajú účty, ktoré treba vyplatiť. (Al.) Z celého sveta prichádzali telegramy guvernérovi. (Zúb.) Prichodili listy od neho. (Tim.) Podvečer pošta prichodí. (Tim.) Domov prichodili zelené obálky s úradnými tlačivami. (Urb.) Od päť-šesť rokov každé tri mesiace prichodí mi tá istá zmenka pod ruku. (Taj.)

6. (o veciach a javoch) dostávať sa niekam nejakým pohybom: Potok prichádzal od lesa. (Ondr.) Mraky hustnú, prichádza príval. (Kal.) Do očí prichodia jej slzy. (Tim.) Buchot prichádzal od staveniska (Min.) doliehal. Spev prichodil z inej strany (Tat.) zaznieval, ozýval sa.

● niečo niekomu prichodí (prichádza) na um, na rozum, zried. i do umu, do rozumu, na myseľ spomína si, rozpamätáva sa, rozpomína si na to; neprichodí (neprichádza) mi to na jazyk neviem nájsť vhodný, priliehavý výraz;

7. približovať sa (v čase), nastávať, začínať sa: prichádza, prichodí jar, leto, zima; Večer prichodil. (Tim.) Prichodí čas lúčenia. (Pláv.) Po jesenných pľuštiach prichádzajú podzimné mrazy. (Fr. Kráľ)

● roky prichodia, roky prichodili (o človeku) starne, starnul; prichádza (prichodí) rad na neho nasleduje;

8. (do čoho, zried. i kam) (o živých tvoroch, veciach i javoch) dostávať sa do nejakých okolností, do nejakej situácie, do istého stavu; v niektorých spojeniach vyjadruje začiatok deja al. stavu: Stanislav prichádzal do dobrej vôle. (Vaj.) Hanibal prichádza do hnevu. (Karv.) Obe ženy prichodia do prudkosti. (Tim.) I on je akýsi istejší, rozum prichodí do poriadku. (Kuk.) Synček dorastá, do rokov prichodí (J. Mat.) stáva sa mládencom; p. do styku s niekým; niečo prichádza, prichodí do módy, tovar prichodí, prichádza do obchodu, do predaja; výrobky prichádzajú na trh; niečo prichádza, prichodí na pretras začína sa o tom rokovať, diskutovať; boj prichádza do rozhodného štádia; prichádza reč na finančnú otázku (Fr. Kráľ) začína sa hovoriť o finančnej otázke; Kreslo len pri slávnostných príležitostiach prichádza do úžitku. (Kuk.)

● p. do riadnych, normálnych koľají dostávať sa do zvyčajného, normálneho chodu; p. do rovnováhy nadobúdať rovnováhu; p. do ceny stávať sa drahším, stúpať na cene; p. na mizinu i navnivoč (o ľuďoch) dostávať sa do zlého hmotného postavenia; p. navnivoč (o veciach) ničiť sa, znehodnocovať sa; p. na svet rodiť sa; p. na svetlo (o veciach) objavovať sa; to (ne)prichádza, (ne)prichodí do úvahy o tom (ne)treba, (ne)možno uvažovať; on (ne)prichádza, (ne)prichodí do úvahy ide (nejde) o neho, (ne)týka sa ho to; p. do pomykova, do rozpakov, do zmätku stávať sa neistým, rozpačitým, zmäteným; p. do gurážu nadobúdať odvahu, smelosť, odvažovať sa, osmeľovať sa;

9. (k čomu) získavať, nadobúdať niečo: p. k peniazom; (Ženy) prichádzajú k zlatým zaušniciam. (Kal.) Vždy sa skorej prichádza k úradu a hodnostiam vznešenosťou rodu, odporúčaním a pochlebníctvom, než na paripe zásluh. (Záb.)

● p. k vedomiu, k životu nadobúdať vedomie, spamätúvať sa; p. k sebe a) (o ľuďoch, zried. i o zvieratách) nadobúdať vedomie; b) (o ľuďoch, zried. i o rastlinách a o zvieratách) telesne sa zotavovať (po chorobe); p. k pamäti nadobúdať pamäť, vedomie (obyč. v chorobe); p. k rozumu stávať sa rozumným; p. k moci, k veslu dostávať sa na vedúce miesto, do vlády; p. k slovu a) mať, dostávať možnosť hovoriť (napr. v diskusii); b) vedieť, môcť prehovoriť (napr. po preľaknutí); c) dostávať sa na popredné miesto, uplatňovať sa; p. si na svoje dostávať, čo komu patrí, dosahovať svoje, dobre pochodiť;

10. (o čo) strácať niečo: p. o úspory, o majetok; Boháči márnotratnosťou prichodia o majetok. (Heč.) Tak prichádzali o dlho, ťažko vydobyté meno za chvíľu. (Taj.)

● p. o rozum stávať sa nepríčetným, bláznom; p. o hlavu, o hrdlo, o život umierať neprirodzenou smrťou;

11. (k čomu i na čo) dospievať k niečomu myslením, hľadaním al. praktickou činnosťou, zisťovať, objavovať niečo: p. k zaujímavým poznatkom, p. k záveru; p. k presvedčeniu; Skúmal sa a prichádzal na to, že ju (chorobu) má aj on. (Taj.) Mara už na všakovaké myšlienky musí prichodiť. (Tim.) Sám zo svojej hlavy prichodil na všetky fígle a úskoky. (Tat.)

● p. do poriadku i na poriadok s niečím končiť, dokončovať nejakú vážnu, dôležitú vec; p. ku koncu s niečím dokončovať, končiť niečo; p. na iné myšlienky rozptyľovať sa; p. niečomu na chuť nadobúdať kladný vzťah k niečomu; p. niečomu na koreň, na kĺb nachodiť, zisťovať, objavovať príčinu, podstatu niečoho;

12. (na koho) (o telesných al. duševných pocitoch) postihovať, zasahovať, zachvacovať niekoho, zmocňovať sa niekoho: prichádzajú na mňa driemoty; Na oči Makarovove neprichádzal spánok. (Jégé) Prichádzali na mňa mdloby. (Gráf) Prichodila naňho triaška. (Tat.) Slabosť prichádza nenazdajky. (Kuk.) V hodinách vyčerpania a duševnej únavy prichádzala na neho túžba po svete zamknutejšom, duchovnom. (Vaj.)

13. neos. (komu ako, často s neurč.) mať nejaký pocit (príjemný al. nepríjemný); padnúť, byť dobre, zle ap.: niekomu prichádza, prichodí zle, na vracanie začína mu byť zle, nevoľno, núti ho na vracanie; Dobre prichodí Martinovi počuť dnes večer také úprimné reči. (Kuk.) Ťažko mi prichodí lámať staré nohy hore schodmi. (Vaj.) Rodine zle prichodí moja uzavretosť a skúposť slova. (Al.) Ani sme nespali, čo nám ho prichodilo ľúto. (Janč.)

14. (komu ako) pripadať, zdať sa, vidieť sa, pozdávať sa, mariť sa: Všetko mu prichodilo ako sen. (Hor.) Ani čo by to bolo vo sne, tak to prichodí. (Kuk.) Ja si prichodím proti nej ako netrebná. (Vaj.) Jej prichodí teraz celé jej okolie takým chudobným. (Podj.) Na duši máš hroznú ťažobu. Prichádzaš si samotnou, opustenou a smiešnou. (Jes.) Zžil sa s nimi za polhodinku, že mu už prichádzali ako starí známi. (Vaj.) Červenovi to všetko divne prichádzalo. (Kal.)

15. (komu) patriť, prislúchať za niečo (napr. ako odmena za prácu, podiel z dedičstva ap.): Koľko prichodí furmanovi? (Stod.) Pripomínal, aby nedriapala za robotu viac, ako prichodí. (Taj.) Sesternica nedala sa vyplatiť zo stavania, čo jej prichodilo od starých rodičov. (Tim.)

16. neos. prichodí, prichodilo (komu s neurč.) treba, bolo treba, načim, patrí sa, patrilo sa; je, bolo načase: Teraz mi prichodí porátať sa s vami. (Hor.) Už teda aj mne prichodilo by sa oženiť. (Taj.) Bude prichodiť zvážať. (Kuk.) Bál sa spoločnosti, v akej mu prichádzalo prenocovať. (Záb.) Len mi nedajte po žobrote ísť! Lebo mi už tak prichodí (Taj.) už mi to hrozí. Už mi prichodí sa vystrieť na dosku (Skal.) neostáva mi nič iné ako zomrieť.

17. hovor. vyskytovať sa, stávať sa, bývať: Podobné šarvátky prichodili medzi nimi skoro každý deň. (Kuk.) Na frontoch prichádza i k vraždám. (Jes.)

18. zastar. (komu) vo funkcii sponového slovesa byť: Kladný prichádzal Drevonskému príbuzným. (Vaj.);

opak. prichádzavať, -a, -ajú;

dok. k 2-13, 15, 16, 18 prísť

prísť, príde, prídu, prišiel, -šla, rozk. príď, bud. príde dok.

1. (o ľuďoch a zvieratách) chôdzou, peši, pochodom, na vlastných nohách al. nejakým dopravným prostriedkom dospieť na nejaké miesto, dostať sa, dôjsť niekam: p. niekam peši, na voze, na koni, na bicykli; p. niekam autom, vlakom, lietadlom; p. včas, neskoro, zavčasu; p. ako na zavolanie, p. vhod, v pravú chvíľu vtedy, keď je to potrebné; p. práve v najlepšom vo chvíli, keď niečo vrcholí; p. (ako) na hotové keď je už všetko pripravené; p. domov z práce, z mesta, od vojska, z frontu, z vojny; ovce už prišli na salaš, zo salaša; Marka prišla na palcoch (Vaj.) tichučko. Prišiel ako zlodej, bez huku. (Tim.) Stoličná rebelantská džentry prišla k bráne na nohy (Vaj.) v plnom počte. Glejári prišli do chlapa (Vaj.) všetci. Čo chcel docieliť? Azda aby Irenka prišla k nemu na kolenách so zopätými rukami? (Jes.) (Starý otec) neprišiel nikdy s prázdnymi rukami (Jégé) bez darčekov. Veselovci nenapísali, kedy príde Milka. (Stod.) Spoločnosť prišla na dvoch autách. (Min.); hovor. expr. p. s vyplazeným jazykom vyčerpaný, ustatý dobehnúť niekam; hovor. p. na amen (na ameň) na koniec; Kto prv príde, prv melie (prísl.) kto skôr príde , má prednosť; p. postrkom byť privedený eskortou, pod dozorom;

2. (ku komu, kam, po koho, po čo, kraj. i pre koho, pre čo; na čo, za kým, za čím, o čo, s čím; s neurč.) dôjsť, dostaviť sa niekam s nejakým cieľom al. úmyslom: p. k niekomu po mlieko, kraj. i pre mlieko; p. k niekomu na čerešne, po čerešne, kraj. i pre čerešne; p. na pomoc niekomu; p. k priateľovi na večeru; p. niekomu na svadbu, na pohreb; p. niekam na dovolenku, na liečenie; p. na schôdzku, na poradu; p. (si) po odpoveď; p. si požičať niečo; p. pozrieť, navštíviť niekoho; p. na návštevu k niekomu, kraj. i do niekoho; p. k niekomu na skok na krátku návštevu; iron. p. s prosíkom prísť prosiť; p. niekomu na krky, na krk obťažovať ho; p. niekam na výzvedy, na skusy vyzvedať sa, prezvedieť sa niečo; Prišiel za učňa k dedinskému kováčovi. (Kuk.) Ale handrár, žobrák, po uši v dlžobe sedí, a príde po moju dcéru! (Taj.) pýtať ju, vziať si ju za ženu. Oznámiš mi, kde si mám prísť po vodku. (Tomašč.) Vyhodí ho von, ak nepríde preňho mať, žena alebo svokra. (Taj.) Nečakal, kým si notár pre ňu (pre prácu) príde. (Taj.) Pred Vianocami prišli za svojimi zverencami inštruktori. (Sev.) Veď ja som k vám prišiel o radu, či by ste mi nevedeli povedať o Sklenom vrchu. (Bedn.) Tento šuhaj príde s posolstvom. (Zúb.) Maurizio prišiel zaželať dobrú noc ujovi. (Žáry); p. s návrhom vystúpiť s návrhom, predniesť návrh;

3. (o dopravných prostriedkoch) dostať sa na určené miesto: autobus ešte neprišiel; vlak prišiel presne;

4. (o veciach) dostať sa niekam poštou, dopravnými prostriedkami: prišiel mi list; už prišiel tovar; Otcovi prišli novinky. (Ráz.) Na piaty deň prišiel telegram z Viedne. (Vaj.) Zajtra musíme poslať pre ňu koč, tak prišlo v písme (Tim.) tak oznámili.

5. (o veciach a javoch) dostať sa niekam nejakým pohybom: prišiel vietor, dážď, prišla snehová fujavica; na stôl prišlo obľúbené jedlo; Prišiel likér na stôl. (Jes.) Na jar prišiel príval. (Min.) Prišiel tichý súmrak. (Vám.) Prišla tma do izby (Tim.) zotmelo sa. Prišla poľná kuchyňa. (Urb.) Spredu prišiel povel „končiť!“ (Sev.) zaznel. Do dediny prišiel chýr. (Janč.) Roznesie sa to, príde i jemu do ušú (Tim.) dopočuje sa o tom. Namiesto spevu prišli slzy (Taj.) rozplakala sa. A iste im lepšie šlo. I groš prišiel do domu (Taj.) zarobili peniaze. Voľaktorej jesene prišla do Stoličného mesta cholera. (Taj.) Prišla neúroda, obilia sa neurodilo. (Taj.)

● p. niekomu na um, na rozum, na pamäť, na myseľ, do umu, do rozumu spomenúť si, rozpamätať sa, rozpomenúť sa na niečo; Ani mu na um neprišlo poslúchnuť (Urb.) ani ho nenapadlo, vôbec nechcel poslúchnuť. Čo vám to prišlo do hlavy? (Tat.) čo vás to napadlo, čo vám zišlo na um? nechce mu (jej) to prísť na jazyk nevie nájsť na to vhodný, priliehavý výraz; p. niekomu na známosť dozvedieť sa o niečom: Ju totiž každá bieda, ktorá jej prišla na známosť, až bolestne dojímala. (Jégé); hovor. prišlo (príde) mu z očí (podľa povery) ochorel (ochorie) od škodlivého pohľadu; niekto ho uriekol (uriekne);

6. priblížiť sa (v čase), nastať, začať sa: príde sobota, nedeľa; príde jar, leto, zima; prídu prázdniny; príde staroba; Ber, pane, tie dane, však príde rátanie. (Botto) Prišlo to na nás ako búrka, ako blesk, z čista-jasna (Vaj.) veľmi rýchle, prudko, neočakávane. Prišlo to ako hrom (Stod.) rýchle, znenazdajky.

● príde rad na niekoho, na niečo niekto, niečo bude nasledovať; prišla (príde) reč na niečo začalo (začne) sa hovoriť o niečom; Nuž veď sa bude stavať, bude, keď príde mu čas (Tim.) nadíde vhodný čas.

7. (do čoho, kam) (o živých tvoroch, veciach i javoch) dostať sa do nejakých okolností, ocitnúť sa v istej situácii, v istom stave, na nejakom mieste; v niektorých spojeniach vyjadruje začiatok deja al. stavu: p. do hrozného položenia, do biedy, do nešťastia; p. do styku s niekým; Andrej prišiel pred alternatívu, čo urobiť. (Vaj.) Myslel som, že do klepca prídem až v kancelárii, a hľa, už som v ňom! (Tim.) Preň prišiel do oštary so ženou. (Taj.) Ja som sa nazdala, že som prišla do raja, keď si ma Paľo vzal. (Tim.) Nevedela so ženami prísť do reči (Gab.) dať sa s nimi do reči, porozprávať sa s nimi; niečo prišlo (príde) do obchodu, do predaja, do obehu, do módy; niečo prišlo (príde) na pretras začalo sa (začne sa) o tom rokovať, diskutovať; tvar prišiel do úžitku (Škult.) začal sa používať; Ba i korbáč prišiel do výrobku (Kuk.) začal sa vyrábať

● šport. p. do formy začať podávať dobrý výkon; p. do civilu vrátiť sa z vojenčiny; p. s niekým do rodiny stať sa príbuzným; p. do človečenstva stať sa samostatným človekom; p. pod čepiec vydať sa; p. do druhého stavu otehotnieť; p. do reči, do klebiet, p. svetu na jazyk stať sa predmetom rečí, klebiet, ohovárania; p. do zlej povesti nadobudnúť zlú povesť, utrpieť na dobrom mene; p. do zabudnutia byť zabudnutý, prestať byť aktuálny; hovor. p. do hriechu a) spáchať hriech; b) byť ohováraný, dostať sa do rečí; p. do pokušenia o príležitosti k nejakému činu; p. do pomykova, do rozpakov, do zmätku zmiasť sa; p. do ohňa rozohniť sa; p. do zlosti nazlostiť sa; p. do gurážu osmeliť sa; p. do rovnováhy nadobudnúť rovnováhu; p. do riadnych, normálnych koľají začať viesť zvyčajný, pravidelný život; hovor. arch. p. na bubon pre dlhy dostať sa na dražbu; expr. p. na mizinu i navnivoč (o ľuďoch) dostať sa do zlého hmotného postavenia; p. navnivoč (o veciach) pokaziť sa, znehodnotiť sa; p. z blata do kaluže, dažďa pod odkvap, z biedy do nevole dostať sa zo zlého položenia; prišla kosa na kameň niekto (niečo) narazil(o) na odpor; p. niekomu do cesty, pod nohy ocitnúť sa mu v ceste, často ako prekážka; p. niekomu na mušku, do rany ocitnúť sa v blízkosti niekoho, pred niekým; p. niekomu pod ruku (pod ruky) dostať sa na dosah ruky, do blízkosti; p. do cudzích rúk (o majetku) dostať sa do vlastníctva iného; expr. p. niekomu do hrsti dostať sa mu do moci; p. do ceny stať sa drahším, stúpnuť na cene; p. ľuďom na oči objaviť sa, ukázať sa; Ženy mu neprišli pod oči (Taj.) neukázali sa mu; p. na svetlo (o veciach) objaviť sa; p. na svet narodiť sa; Ako prišli, tak odišli a) iron. (o ľuďoch) nič nevybavili, b) (o peniazoch) rýchle sa minuli (obyč. ľahko nadobudnuté); príde na psa mráz (prísl.) výrok, ktorým niekoho upozorňujeme, že jeho nesprávne konanie sa mu vypomstí; expr. Kto príde medzi vrany, musí kvákať ako ony (prísl.) treba sa vedieť prispôsobiť prostrediu; niečo niekomu príde vhod hodí sa; to nepríde do úvahy to si netreba všímať;

8. (k čomu) získať, nadobudnúť niečo: p. k peniazom, ku grošu; p. k chlebu, k zárobku; p. k národnému povedomiu; Icíkova žena ani nevie, ako k zlatým zaušniciam príde. (Kal.) Kde prišiel (otec) k hodvábu? (Tat.) Prišli k sebavedomiu. (Jes.) I chladný rozum príde k svojmu právu (Kuk.) uplatní sa.

● p. k moci, k veslu dostať sa na vedúce miesto, do vlády; p. k slovu a) mať možnosť prehovoriť (napr. v diskusii); b) prehovoriť (napr. po zľaknutí); c) uplatniť sa; p. k vedomiu nadobudnúť vedomie, spamätať sa; p. k sebe a) (o ľuďoch, zried. i o zvieratách) nadobudnúť vedomie; b) (o ľuďoch, zried. i o rastlinách a o zvieratách) telesne sa zotaviť (po chorobe); p. k pamäti nadobudnúť pamäť, vedomie (obyč. v chorobe); p. k rozumu stať sa rozumným; nemôže k ničomu prísť nemôže si nič nadobudnúť; ako ja (ty, on atď.) prídem (prídeš, príde atď.) k tomu, aby ...? prečo, akým právom; ako by (som) k tomu prišiel! to si nezaslúži(m); p. si na svoje dostať, čo mu patrí, dosiahnuť svoje, dobre pochodiť;

9. (o čo, o koho) stratiť niečo: p. o prácu, o zárobok, o majetok, o všetko; prišiel vo vojne o dvoch synov; p. o oko, o oči, o nohu, o nervy, o zdravie; Dva-tri jarmoky, a prídeš aj o košeľu. (Taj.)

● expr. p. o rozum stať sa nepríčetným, bláznom; p. o hlavu, o hrdlo, o život umrieť neprirodzenou smrťou; Kričí, dobre, že človek o uši nepríde neohluchne.

10. (k čomu i na čo) dospieť k niečomu myslením, hľadaním al. praktickou činnosťou, zistiť, objaviť niečo: p. k názoru, k poznaniu, k presvedčeniu, k výsledku, k záveru; Prišiel k nemilej skúsenosti. (Kuk.); p. na myšlienku, p. niekomu na fígeľ, na podvod; p. niekomu (niečomu) na stopu; p. na stopy niečoho; Chcem, aby si sama prišla na to, čo máš robiť. (Laz.) Neboli by prišli na vysielačku, keby nie tá udavačka. (Stod.)

● p. ku koncu s niečím skončiť niečo; p. do poriadku, zried. i na poriadok skončiť nejakú vážnu, dôležitú vec; p. na iné myšlienky rozptýliť sa;

11. (na koho) (o telesných al. duševných pocitoch) postihnúť, zasiahnuť, zachvátiť niekoho, zmocniť sa niekoho: prišli na mňa driemoty, mdloby; prišiel naňho sen, strach; Prišiel na ňu nepokoj. (Kuk.) Miline na oči spánok neprišiel (Tim.) nezaspala. Po roku na bystré chlapča prišla choroba (Vaj.) ochorelo. Len čo sa pustila do niečoho, prišla na ňu slabosť, pot vysadol na čelo. (Mor.); za ovocie, na ktoré ktovie, či ešte azda skaza nepríde (Taj.) či sa neskazí; príde (prišla) mu (jej) vôľa, chuť (na čo i s neurč.) zachcelo sa mu (jej) niečo urobiť: Starej materi príde vôľa na spev. (Janč.) Prišla mu vôľa poznovu sa oženiť. (Dobš.) A tomu prišla chuť podívať sa, aká je to kniha. (Fel.)

12. (komu ako, často s neurč.) mať nejaký pocit (príjemný al. nepríjemný); padnúť, byť dobre, zle ap.: neos. prišlo mu (jej) zle, nevoľno (od hladu, od žalúdka); prišlo mu (jej) na vracanie; prišlo mu (jej) smutno, clivo, do plaču; prišlo mi ho (jej) ľúto; Tomu nedávno zle prišlo od cigary. (Jes.) Taký mu razom závrat prišiel, že spadol medzi vagóny. (Taj.) Divne príde dívať sa na mladú horu. (Kuk.) Musel kúpiť kabát nový, čo mu ako tvrdo prišlo pre obavu, že ho už nezoderie. (Taj.) Mne prišlo veselo akosi. (Kuk.) Dobre mu príde zaliať si ho (žalúdok) kalíškom horkej v apatieke. (Al.) Žoša vždy stratila s ním niekoľko slov, pravda, najviac len posmešných, ale mu to dobre prišlo, lebo vycítil, že ho Žoša má rada. (Jégé)

13. (na koho, komu) dostať sa, ujsť sa pripadnúť ako podiel: Na mňa lyžica už neprišla. Musel som s honelníkom jednou jesť. (Kuk.) Ale raz prišla tesárom taká robota, že mali pobiť strechy na Oravskom zámku. (Janč.)

14. náhodne sa naskytnúť, pritrafiť sa, pridať sa: Musí sa držať toho, čo má, kým príde dačo lepšie. (Záb.) Mať tiež pomáha pri remesle, farbí tie povestné truhly, okná, dvere a čo príde. (Taj.) Spokojovali sa so všetkým, čo prišlo. (Taj.) Trhala zo seba šperky, skvostné šaty a hádzala ich bez rozmyslu, kde prišlo (Jégé) kamkoľvek. Žila, ako prišlo (Tat.) ako sa dalo.

15. (komu za čo, od čoho) patriť, prislúchať niekomu za niečo (napr. ako odmena za prácu, odplata za previnenie ap.): Koľko príde za dáždnik? (Kuk.) Ťažkan sa pýtal, ukážuc na kabát: „Čo príde od neho?“ (Kuk.) čo treba zaň zaplatiť? Koľko ti príde? — Dvojhrivenník za všetko. (Jes-á) To mu akurát príde za ten výprask, čo od vás nevinne dostal. (Fel.)

16. hovor. (komu draho, lacno, na čo) stáť určitú sumu peňazí: (Fabrikanti), aby im výroba prišla lacnejšie, prepúšťajú časť robotníkov. (Jil.); to mi prišlo lacno (draho) bolo to lacné (drahé); to ti (vám) draho príde a) to ťa (vás) bude stáť veľa, b) pren. doplatíš (doplatíte) na to, stane sa ti (vám) to osudné;

17. (komu z čoho) mať z niečoho nejaký úžitok, osoh, prospech: Čo vám príde z toho, že ho trápite a reťazami jeho slabé údy mučíte? (Kal.) Čože nám i z toho príde, čo tu sedíme? (Tim.)

18. neos. príde, prišlo (komu s neurč., na čo) treba, načim, bolo treba, patrí sa, patrilo sa; je, bolo načase: Teraz jej príde kosiť trochu do vrchu. (Hor.) Tu jej prišlo už ísť veľkými horami. (Dobš.) Keď už príde na skutok, tam o ňom ani chýru (Kal.) keď treba konať. A keď na to príde, i zadarmo budem učiť. (Al.) Príde vec na hlasovanie (Kal.) začne sa hlasovať. A keď prišlo na zaznačenie mena do matriky, nedal si vyvrátiť svoj výrok. (Gab.) Keby tak prišlo silou sa ruvať o ženskú, nech si na neho hocikto netrúfa. (Tat.)

19. neos. príde, prišlo (k čomu, na čo i bezpredm.) dôjsť k niečomu, nastať, uskutočniť sa (v čase): prišlo k povstaniu; A teraz, ľa, predsa na to príde, že im bude slúžiť. (Tim.); prišlo to tak ďaleko veci sa vyvinuli až tak

● keď príde (prišlo) na lámanie chleba keď nastane (nastala) rozhodná chvíľa, keď bude (bolo) treba urobiť rozhodný krok;

20. hovor. vo funkcii sponového slovesa byť: Veď mi príde ako bratanec z druhého kolena. (laz.);

nedok. k 1-12, 15, 18, 20 prichodiť, prichádzať

príciť p. prísť

prídiť p. prísť

príduť p. prísť

princť p. prísť

prindúť, prindziť p. prísť

priníť p. prísť

priňť p. prísť

prísť, prídiť, príduť i prístiť dok. (príťi, priňít, príť, priňť, princť, prindzit, prícit, prindúc)
1. csl dostať sa niekam (chôdzou al. dopravným prostriedkom), dôjsť: A učiťeľ prišiou̯ do pitvora kuknúď, ako sa chovaju (Ležiachov MAR); Ňesmelo sa príz_do domu ňeovádzäná, ľebo do takieho domu hrom udre (Párnica DK); Mau̯ si príťi dreľej (Kalinovo LUČ); Veru bolo ťaško f tej zime na Bzovík prísťi (Kozí Vrbovok KRU); Ňesťem priňíd ňeskoro (Ludanice TOP); Ňeská ňemohou̯ príť, ale že zajtra poobeďe celkom isto prinďe (Bošany TOP); Zato ňemohľi dočiľku priňť (Pravenec PDZ); Ket sceš tam bit, mosíš tam prindzit (Šípkové PIE); Já som mal jenného kona, aj ón mal jenného kona, zme sa spráhli a prišli zme až do Senca (Modranka TRN); Prišél grófóv kočiž ze sanámi (Mnešice NMV); Zajtrá majú prídúď murári robiť kožofku (Kubrica TRČ); To uš tá dziévka mosela prícit, a teda že opítat sa, do je to (Kostolné MYJ); Dobre ci je tak polachki prindúc (Kotešová BYT); Naostatku zme śčeśľivo prišľi domu (Niž. Šebastová PRE); A tote dziefčeta uš priśľi a už jej totu partu sejmivaľi (Buglovce LVO); Ked žena zľehla, tak položňicu prišla kmotra opatric (Rozhanovce KOŠ)
L. prísť k sebe (Košťany n. Tur. MAR), print k sebe (Dol. Krupá TRN), ku sebe prisc (V. Šariš PRE) - prebrať sa (napr. z bezvedomia), pozviechať sa, zotaviť sa; ku sebe prisc (Dl. Lúka BAR) - spamätať sa; príťi na svet (Čelovce MK) - narodiť sa; prišla na žalobu (Hrabkov PRE) - vyžalovať sa, vyponosovať sa; príz_na hotovuo (Dol. Lehota DK) - dosiahnuť niečo bez práce, bez námahy, bez vlastného pričinenia; príď na um (Žaškov DK), prídz na rozum (Podkonice BB), prizdz do rozuma (Vranov), priňíd na pamať (Ludanice TOP), prind na misel (Zvončín TRN), prizdz na miśeľ (Fintice PRE) - spomenúť si, rozpamätať sa na niečo
F. prišou̯ z ďížďa pod otkvap (Rim. Píla RS) - zhoršila sa mu situácia; príz_do dobrej školi (Rim. Píla RS) - iron. dostať sa pod zlý vplyv; príďe do rečí (V. Bielice TOP) - ohovoria ho; za hlatka prisc (Hrabkov PRE) - triezvy; aňi na meno mu ňemohou̯ prísť (Košťany n. Tur. MAR) - zle, surovo, urážlivo o niekom hovoril; prišľi mu na chuť (Košťany n. Tur. MAR) - porozumeli jeho potrebám, ulahodili mu; prízď veci na koreň (Košťany n. Tur. MAR), prizdz na koreň veci (Brezina TRB) - zistiť podstatu, príčinu niečoho; do rozumu prišou̯ (Šášov. Podhradie KRE) - dospel, zmúdrel; pridze ona na svojo (Dl. Lúka BAR) - stihne ju zaslúžený trest, veď uvidí; ňepridze mi z jazika dolou (Trhovište MCH) - neviem si spomenúť na správny výraz; co ma prisc, ta pridze (Markušovce SNV) - osudu sa nemožno vyhnúť, bude, ako má byť; akí prišól, takí oďišól (Revúca), jak prišél, tag odešél (Bošáca TRČ), jak prišol, tak pošol (Dl. Lúka BAR) - bez vybavenia, nič nedosiahol; prinde na psa mrás (Lukáčovce HLO) - aj prešibaného človeka stihne trest, nenáležité konanie sa vždy vypomstí; prízď ako na ihlách (Vyš. Kubín DK) - bojazlivo, veľmi opatrne; pridze s čeho do teho (Dl. Lúka BAR) - nastane rozhodujúci okamih, príde na lámanie chleba; prišla redž i na to (Dl. Lúka BAR) - začalo sa hovoriť aj o tom; dobre jej to pridze (Hranovnica POP) - bude jej to vhod, príjemné, dobre jej to padne; pridze na mňe (na ňoho) šor (Brezina TRB) - budem, bude na rade; aj moscig budze, jak pridze šor (Záhradné PRE) - všetko treba robiť v patričnom čase al. poradí; treba byť trpezlivý; dze mu pridze (Studenec LVO) - hocikde, kde sa mu zachce; ňeveďeu̯ k slovu príťi (Poltár RS) - prehovoriť; prišlo z dráša na marháša (Mur. Dl. Lúka REV) - nespravodlivo, ľahko získaný majetok sa ľahko premrhá; išóv posol, prišóv osol (Lukáčovce HLO) - o nesplnení poslania al. posolstva; prišól na čikóvovi domó (Revúca) - žart. dostal v škole nedostatočnú známku, prepadol; mora ho prišla pozrieť (Pribiš DK) - je ťažko chorý; naprázdno prišou̯ (Návojovce TOP) - bez daru; (tá baba) prišla na pokušení (Ružindol TRN) - je nevítaná, vyrušuje, pokúša; prízď z hruškamí (Rim. Píla RS) - prísť postávať, zavadzať
2. pohybom sa niekam dostať (o dopravnom prostriedku): Tam prišlo obrňenuo auto z ďelom a strielali do huor proťi nám (Kľak NB); O šésci prišól motor do dzedzini (Zvončín TRN); No a v noci prišľi zaž bombardovaci ľetadla a tam bombardovaľi tod valal (Brezina TRB); Na každeho koňa uvadzaľi ručňik, keľo vozi prišľi a prišľi i dvanazdz i dzešec (Kokšov-Bakša KOŠ)
3. vrátiť sa odniekiaľ na pôvodné miesto: Ako som od vojska prišiou̯, dostau̯ som zasi starosveckú predouku dvojhlaunovú (Pribylina LM); Prišľi z ruského zajacia vojáci a hnaľi ich spátki na taľianskí front (Podmanín PB); Vecka še ožeňil, jak prišol od vojska (Brezina TRB); Prišol v ošemnastim maju domu a zme še už braľi (Rozhanovce KOŠ)
F. prišol jak s pobitej vojni (Studenec LVO) - utrpel porážku
4. dosťahovať sa niekam, začať niekde bývať: Ke_com prišla sem, tag oňi maľi voli (Ležiachov MAR); To bolo hádam tag voľáko f paďesiatom roku, kot sem prišľi bejvaťi (V. Lom MK); To bola taká jakási tam prindená otkálsi (Ardanovce HLO); Ja ih aňi barz ňepoznam, bo oňi ňe su stadzi, oňi prišľi z druhej dzedzini (Gelnica)
F. prišla (do náz) napoli huola (Kociha RS), z holó riťó prišla (Lapáš NIT) - bez majetku, vena, chudobná; prišó z Maši v edné gaši (Ratková REV) - veľmi chudobný
5. dostaviť sa niekam s nejakým cieľom al. úmyslom: A na Jána uš prišľi hosťia z Necpál (Ležiachov MAR); To bou̯ jeden ďeďinčan, prišou̯ si po toho koňa (Kriváň ZVO); Poviedau̯, žebej sa zobrau̯ a žebej si prišou̯ pre ouce (Lešť MK); Mosela som k vám princť, abi som sa vám viponosuvala (Lapáš NIT); Ked mlada obľečena, pridze po ňu starši družba a odvedze ju na vipitovaňe (Rankovce KOŠ)
6. byť dodaný, dopravený, doručený: Ľist prišieu̯, aľe už otpečaďení (Dol. Lehota DK); Aľe našťasťia ras príďe roskaz našej kompáňiji, že kerej je stolár ľebo rezbár, ľebo ťesár, žebe sa hlásiu̯ (V. Lom MK); Uš prišov cukor pre čeli (V. Bielice TOP); Odrazu prišlo avizo, že chlapedz ňežije (Babin Potok SAB)
7. začať jestvovať, nastať, zavládnuť: Keť prišiou̯ svätí puost, mi zme už ňejedľi mäsití pokrm (Ležiachov MAR); Ľebo zme uš tvrdo čakaľi, kin ten večer prišou̯, žebi zme už mohľi tajď do toho krúška (Lišov KRU); Tan zme mi boľi zaveľa potom, aj zima prišla (V. Lom MK); Lebo ked uš prišla jesen, mosel každí sellák placit tú porciju (Kostolné MYJ); Jag uš pridze ješeň, treba počekac, kedi bistricki šľivki dobre dožreju (Brezina TRB); A vedz uš takoj o kratki čaz vojna prišla (Adidovce HUM)
L. kod im (čerešniam) čas prišou (Čelovce MK) - keď dozreli; na ňu uš prišlo (Teriakovce PRE), prišli na ňu bóle (Bošáca TRČ), prišlo madz mali (Sobrance) - dostala pôrodné bolesti
F. ešče ňeprišél jeho čas (Bošáca TRČ) - ešte sa mu život nekončí, neumiera; prišla mu uš posľedná hodzina (Prosné PB) - zomiera; ňevieš, kedi prídze smrc (Dl. Pole BYT) - kedy zomrieš
8. začať sa používať, vyrábať, vysádzať ap.; dostať sa na rad ako ďalší z úkonov: No a potom uš prišľi mašini (Podmanín PB); A potom prišli čerevá do roboti - rozebiérac (Beluša PB); Na potom prišli tí benzínki a poton teda aj traktore k tím benzínkám (Biely Kostol TRN); A potim priśľi ľisnate (stromy): bug, jaseň, dup, to zme tieš pestovaľi (Smižany SNV)
9. začať platiť, vstúpiť do platnosti: Mau̯ som sa var na zadňie nohi staveť, keť prišieu̯ roskas?! (Dol. Lehota DK); Skoré zmo zašeli rubadž zo sekeró, ale potom prišol zakon, že sekeró neslebodno, ta zašeli zmo potom pílič s píló (Mikolčany REV)
10. patriť, náležať na nejaké miesto: Jarmo, to je aj celuo, aľe tak sa volá aj to vrchnuo drevo, čo príďe volom na vezi (Detva ZVO); Na to prišou̯ ráf (Tek. Breznica NB); Tento šróf príďe sem do tej ďierki (V. Bielice TOP); Marponki ležali na konečních scenách, na ních krížne hradi a na jejích konce sa zadlabali pozdĺški potkrokovnice a na ne prišli krokvi, króv (Brestovany TRN); Tam na prostriétku, tam príďe hňiézdo, čo príďe rozvora (Chocholná TRČ); Na toti bigľoši prišol naverch kabat (Brezina TRB); Biksa pridze do koľesa (Vran. Dlhé VRN)
11. dosiahnuť nejaké miesto, hranicu: Sem nepríďe ohen (Kráľ. Lehota LM); Len ozaj ráfi s kolies, čo mu ostali, a jarmá, že uš potaďe tag ohe_ňeprišieu̯ (Kľak NB)
12. natrafiť na niekoho al. na niečo: Torí ako veďeu̯ (predával) a ďe na akích pánou prišiou̯ (Ležiachov MAR); Čästo zme prišli na skalu, de bola kämenitá zem (Val. Dubová DK); Prišou̯ na zbojňícku bandu (Stožok ZVO); Ke_ca nezjednali, išól hleda_dáleči, ale ked neprišól na lepšé, tak prišól spátki potom (Biely Kostol TRN); Kopú stunňu a ňijako ňemvóžu príci na vodu (Bošáca TRČ)
F. doma na penás taško prišiél (Trenč. Závada TRČ) - ťažko, zriedka zarobil peniaze
13. vzniknúť, dostať istú podobu: Do čelusťou sa nakládou̯ s trieskou ohen, abi prišla záňeť (Lišov KRU); Ke_ca (soľ) rostopí, to príďe uš krvaví ruosol, tak potom sa to zauďí (Vŕbie RUŽ)
14. stať sa, prihodiť sa: Aľe čo ňeprišlo? (Lešť MK); Šakovak to prišlo (Devičie KRU); Pri mlaďih ľuďoch šakovia príďe (Revúca); Má volačo zlé prindzit (Brestovany TRN); Daraz i tak prišlo, že kurčeta už buľi odhovane a patkaň do jednu marnu ponošel (Kokšov-Bakša KOŠ)
15. dostať sa do nejakých okolností, stavu, situácie, ocitnúť sa v istom (obyč. nepríjemnom) položení: Celá ďeďina žiaľila, takie malie ďeťúrence, chúďence, a moseľi k takimu príťi (V. Lom MK); Kebih bola do volačeho prišla, nikoho som nemala (Báhoň MOD)
L. prišli do škodi (Kostolné MYJ) - utrpeli stratu, mali škodu
F. prízď na mizer (Čičmany ŽIL), prízď na mizinu (Vaďovce MYJ) - stratiť celý majetok; prišla do pokušena̋ (Revúca) - chcela urobiť (príp. urobila) niečo zlé al. nedovolené; príz_do hambi (Rim. Píla RS) - utŕžiť posmech al. opovrhnutie za nenáležité správanie; príď na bubon (Návojovce TOP) - zadĺžiť sa tak, že majetok sa predal na dražbe, ktorá sa oznamovala vybubnovaním
16. i neos. postihnúť, zachvátiť, zmocniť sa niekoho: Akási slabosť prišla na mňa (Košťany n. Tur. MAR); Gu koncu traseňia prišlo na ňu od boľasťi (Čelovce MK); Dág mi hmlo prišlo (Lubeník REV); Cľivoz na mňej prišla (Kociha RS); Naraz mu prišlo ňevolno, praj o_crcca! (Lapáš NIT); Neraz mi prišlo na odpannuťié (Skalská N. Ves TRČ); Odrázu mi prišlo zle (Bánovce n. Bebr.); Prišľi na ňoho driemoti (Žakarovce GEL); Kedz na mňe prišlo horši, ta mi prišol pomahac (Fintice PRE); Mglo prišlo na mňe (Dl. Lúka BAR)
L. vara prišla na mňa (Martin) - (o návale krvi do hlavy) zostalo mi teplo, obliala ma horúčava; prišlo jej plano (Chrasť n. Horn. SNV) - omdlela, odpadla; z oší mu prišlo (Revúca) - je urieknutý; prišov do edu (Čelovce MK) - nahneval sa; prizdz do veľkej naturi (Studenec LVO) - nadobudnúť odvahu
F. čapáš prišól nanho (Nandraž REV) - zažil duševný otras, postihlo ho nešťastie
17. dostať sa k niečomu, získať, nadobudnúť niečo; dostať sa k niekomu (napr. o peniazoch): Za to sera žďi tej peňiaške po trochi prišle (V. Lom MK); Na tom som uš troška mala volačo, uš trocha mi prišlo tam (Bzenica NB); Lacno k tomu prišov (V. Bielice TOP); Inádž neprišla koruna do domu, len čo si utržil (Viničné MOD); Túto rolu som tam už mal pridzelenú, ale nije a nije k néj prindzit (Kočín PIE); U̯ona dostaňe aj na Kračun, aj na Veľku noc, a mňe ňepridze aňi koruna (Sobrance); prizdz gu peňeźom (Dl. Lúka BAR)
L. prízď na svoje (Košťany n. Tur. MAR) - mať zisk, dobre obísť
F. prišél k tomu jako pez ge kosci (Bošáca TRČ) - náhodou; kedz zadarmo pridze, ta vipije (Vranov) - keď niekto iný zaplatí; lachko (k niečomu) príťi (V. Lom MK) - získať nepoctivo (napr. krádežou); jag ľechko zme gu tomu prišľi, tag ľechko to pošlo (Vranov) - o získaní a strate bez námahy nadobudnutého majetku; prizdz gu chľebu (Záhradné PRE) - zarobiť si
18. byť zbavený niekoho al. niečoho, stratiť niečo: Muoj chlap tag o oko prišieu̯ (Zem. Dedina TRS); Nuš tak som prišieu̯ o kravu (Parížovce LM); Prišou̯ som o manželku, prišou̯ som o sina šesnázročního, keť prišli k ňím teda Ňemci (Kľak NB); Príďe aj o to, čo mu ostalo (V. Bielice TOP); Prišól o calí majetok (Revúca); Majetki popredali a o šetko prišli (Sila NIT); Ocedz mu požičal, bol mu aj žirantom a predali nám šecko, o šecko sme potom prišľi (Súľov BYT); Jedna u Namešanoch prišla o oko (Baldovce LVO)
F. prišiel o to ako pez o chvost (Martin) - nečakane; prindzď o rozum (Lapáš NIT) - zblázniť sa
19. naskytnúť sa, vyskytnúť sa, pritrafiť sa: Vieťe, já som bol kováčom, vozi som okúval, koňe som potkúval a čuo prišlo (Ťapešovo NÁM); To sa dávalo drevo, akuo prišlo (Tek. Breznica NB); Pri mojom zamesnaňí šelijaké roboti príndu (Semerovo HUR); Ja jem, co pridze, či bandurki, či haluški, či meso (Fintice PRE)
20. dosiahnuť istú výšku (o cene), vyjsť: Kilo s toho dozď lacno príďe (V. Bielice TOP)
21. dostať sa niekomu ako oprávnený nárok: Koľko príďe za ušiťia? (Prievidza); Každemu daju, co mu pridze (Fintice PRE)
22. spomenúť si, rozpamätať sa; uvedomiť si, zistiť: Us som na to prišov (V. Bielice TOP); Asi prinďe aj ona na to, že o sto korún vác plaťila (Lapáš NIT)
23. neos. dostať sa do istého duševného stavu: Adž mi zľe prišlo, ke_com to zbadau̯ (Trebostovo MAR); Prišlo mi ho ľúto (V. Bielice TOP)
24. neos. spája sa s neurčitkom plnovýznamového slovesa, byť treba: Pasťierovi na takom dlhom dňi veľarás príďe do kapseľke pozrieťi (V. Lom MK); Prišlo aj na krnakách sťahuvať (Tek. Breznica NB); Prišlo veľa na ten majetok plaťiť (Vieska n. Žit. ZM); Kólko mi toho príďe placit? (Bošáca TRČ); Priňďe ďesi stofku plaťiť (Čičmany ŽIL)
25. (v spoj. prísť ako) byť niekomu niečím: Prišou̯ mi ako krsní oťec po žeňe (Sebechleby KRU); Pridze mu jag ninuśa (Studenec LVO)

prichádzať, prichádzavať p. prísť

prichodievať, prichodiť p. prísť

prijíť p. prísť

prísť [prísť, prínsť], prijíť, prijdúť dk
1. kam (o ľudoch a zvieratách) chôdzou al. dopravným prostriedkom sa dostať niekam: (Anna) aby prissla aneb poslala swedomy yste (RÁZTOČNÉ 1551); (nikto) nemohl pro porussenj mostow wydenskych do mesta Wjdne prygiti (M. JÁN 1608); v který čas Slováci s prvních svích sedlísk na tito strani príšli (BR 1785)
L. Katarina Olas prissla za Matussa Sswingalu (VRÚTKY 1676) o vydaji; že mu (pánu Záborskému) sestri na hrdlo prissli (MARTIN 1792) na obtiaž
2. kam (o dopravnom prostriedku) pohybom sa dostať niekam: aby prazne wozy z Bycze hore zase neprissly wssecky (ORAVA 1604)
3. odkiaľ vrátiť sa odniekiaľ na pôvodné miesto: Jakub Surženy wyznal pod prisahow, že kdy bil prissel z cesty, slyssal od swey sestry, ze barbyerczyna diewka prniesla gey dwe husy (P. ĽUPČA 1582); na Kuny Janossa, kdy pryssel s Teplicze, holba wyna (ŽILINA 1599); kdy pani prissli (do) Sielnicze z prawa, dana gim weczera (ZVOLEN 1635)
4. pred koho, ku komu dostaviť sa niekam al. obrátiť sa na niekoho s nej. žiadosťou: prissel gest Merthuss Beczko pred richtare Laurincze spolu raddu swu sedycze, kazal zapisati w meske knihy (P. ĽUPČA 1509); prissla ke mne tato vboha matrona, manželka Walenta Muranskiho, kteryžto gest w wezenj položeny (ŽARNOVICA 1598)
5. (komu) (o žalobe, liste ap.) byť dopravený, doručený, (o chýre) dostať sa niekam: y nam zatym chyr pryssel welmj neszkoro (ZVOLEN 1575); jak nahle pryde odpowed, mne hnedky odesslete sem na zámek; gyž sem byl lyst odeslal do Klacžjan, kdy mne nowyna pryssla (SKLABIŇA 1587; 1606); keby boly listy Huszar Josephowj neprissly (LACLAVÁ 1718); proty takowemu magstrowi menowita ponos prisla (HLOHOVEC 1794)
6. (o živloch) nastať, vniknúť niekam: prissla wnahle woda, ktera buky obecne odtrhla, tomu, ktery gich chitil a zaopatril, dano den 10 (ŽILINA 1712); prissel dessť a potoky (SPa 1716); aby do ussi statku žádna woda neprissla, nebo od neg ohluchuge (VOv 1779)
7. od koho, z čoho vzniknúť z niečoho: to wsse prisslo gest z upadu prwnjch nassych rodycžow (BAg 1585); dusi tzesitzel prisol od matki tsisztej, Márii (HPS 1752); nemoc z gine pričiny prissla (HT 1760)
8. priblížiť sa v čase, nastať, začať sa: od teto stredj, kteraz pryde (HLOHOVEC 1562); kdy ostatnym penizom termin prigde (P. ĽUPČA 1591); kdyby pak giž čas prissel gegich dospeleho weku (P. BYSTRICA 1636); žena kdy rody, bolest ma, nebo prissla hodina gegy (AgS 1708); kdy pak čas wozeny hnoga pryde (LIPTOV 1716); hle, sedem rokúw prigde úrodi welikég (KB 1757)
9. do čoho, na čo, v čo, k čomu dostať sa do istého stavu, do nej. okolností: ten isti menouani uinohrad prisol bi na predai aneb na zaloh (TRNAVA 1618); (husár) w horneg wogne na chromotu prissel (ZVOLEN 1645); do ubozstwa pryssli sme natolika my (PREŠOV 1699); žebj do volačoho naprissla doložena Kolaka (KRUPINA 1741); (baňu) nemaji zapuštat a obnechavat tak, aby na pustatinu neprišla (MB 1759); kďibi bil mal (René) do pánství muhamedána ňekterího prijdúťi (BR 1785)
L. p. do mysli, na myseľ, v myseľ, do pamäti, na pamäť, v pamäť, na rozum, na um komu spomenúť si, rozpamätať sa: nemozze czloweku fsseczko w pamet pryty nanahle (TREBOSTOVO 1577); proč ti neprišlo na pamet (ASL 1672); keby mne to bolo tedy na um prisslo (KRUPINA 1694); to mi prisslo na rozum (TURIEC 1755); mihi hoc oboluit: na mysel my prisslo; incidit mihi in mentem: do myslj my prisslo (KS 1763); kolikrát mi má ňešťestná príhoda v misel prijďe (BR 1785); w negwetssj wzteklosti do pameti geg prisslo (PT 1796); p. do rečí, na reč, na zlé reči, z reči do reči s kým pohádať sa s niekým: gmenowany Duro Hiadlowsky prissiel byl na reč starym richtarom; Martin Kowač s Petrom Muotowskym, gmenowany tito dobry lide a spoluswatowe, byly na neyakowe zle rečy prissly, až se y pred wrchnost vtiekly (S. ĽUPČA 1603); tak z rečy do rečy prigducz (Ferenc Pavlovič) chtel gim odgimat sekery (D. JASENO 1716); (svedok) z Remenarkou na ringu meskem do negakowich odpornich recsy prissgel (KRUPINA 1745); p. do rečí stať sa objektom ohovárania: Pelioniska do hambi prissla a do reči (KRUPINA 1734); p. do človečenstva, k dospelosti, do rozumu, k rozumu stať sa dospelým: sin mistrovsky prišel by k dospelosti (BÁNOVCE n. B. 1667 E); dokud ony (deti) dorastu a k rozumu prigdu (BRATISLAVA 1667); kdi sinowia a dczeri zrostli a do člowečenstwa prissli (BODOVICE 1670); nebo si detinsku kossielku zlozel a do rozumu uplneho pryssel (MiK 18. st); p. do starosti, do šedivých liet zostarnúť: kdiž sem do starosty prissel a w sweg starosti neweduce, gako bich se mohl opatrowat (HYBE 1714); aposstolowé, kdy guž do ssediwých lét prissli, Krystu Pánu dali se wynaučovati (UKK 1768); p. z očí neos o urieknutí: zdaliž djteti z očj prisslo, zdaliž ureknuto gest anebo ne (HT 1760); pritraffi sa nekdy, že hedbawne cžerwičky ureknu, aneb ginač že gim z očuw prinde (SN 1772); p. na ranu komu ocitnúť sa v blízkosti niekoho: prwny mu (Petrovi) na ranu prissol Malchus (WS 18. st); p. vnivoč, nanič zničiť sa: calvinistae to pissu, že krw Krystowa dawno zhnila a wniweč prissla (SP 1696); (dediny) skerzeva grund nanič prijdu (SEDLICE 1783)
10. kam ocitnúť sa na nej. mieste, dostať sa niekam: gako ten prsten k wam prinšgel (KRUPINA 1745); wssecky weci magu do prothocola pristi (BOCA 1760); hrngec we wode bil, ale na kweti woda ňeprissla (PR 18. st); ten (hriešnik) nezessel do pékla, ale prissel do očissťa (BlR 18. st)
L. suseda nassa pred ssesdesatmy rokmy na tento swet prissla (KT 1753) narodila sa; p. do rúk, k rukám, pod ruky, v ruky komu dostať sa do právomoci niekoho: Jan Kuchon (so) swogimi towarissi nam nemohol w rucze pritj (BLATNICA 1581) nemohli sme ho dostať; wynaloženy duochotkow, co my prissli k rukam, hnedky poradne dawam (s. l. 1644); truhly pod Jankowičzowe rukj prissly a on ssafowal s nimy (JASENICA 1704); gakowjm spusobem by bola taže luka teragssiemu obiwatelowj do ruku prissla (MARTIN 1754); p. na oči komu objaviť sa, ukázať sa: nechcu ja geho (syna) mat, nech mi nikdi na oči nepride (BARDEJOV 1661); hňeď v prvňém ambiťe všeliké obrazi a sťenové maluváňí na oči jejích (návštevníkov) prišlo (BR 1785); p. v uši komu dopočuť sa o niečom: wericy, kterym slowa tato w ussi prissli a ktery se potom krestiane nazwali (SP 1696); p. do huby, na jazyk, v ústa komu o hovorení bez uváženia, bez rozmýšľania: Luther, co len do huby gemu prisslo, wsse newlidne wybluznil (DuH 1723); co mu kolwěk w usta prigde, co mu sljna k ústám prinese, mluwj (WU 1750); quod saliva fert: co na gazyk prigde (PD 18. st); p. pod zuby komu ocitnúť sa v blízkosti niekoho: bodag bys druhi raz prisla mu pod zuby (KC 1791); kedy prjgdess mezy wrany, musyss kwakat gako ony (SiN 1678) o prispôsobení sa
11. do čoho, k čomu získať, nadobudnúť niečo: aby giž napotomnie zaden z bratow ani sestar k tomu pristupiti ani prigiti nemohl; žadneho prawa ani moczi mjti nebude Feriancz ani geho buduczi potomczi k tomu quentinu a k tim lazom prigiti (P. ĽUPČA 1587; 1596); Pan Buoh nam rači pomuoci namlatiti a k penizom prigiti (H. STREDA 17. st LP); nikda snad k swemu zdrawy predesslemu nebudu mocy prigity (H. JASENO 1716)
L. p. k sebe
a. (o ľuďoch) nadobudnúť stratené vedomie: gak se maličko prebral a prissel k sebe, na kolena swe hrissne padnul (MS 1749)
b. (o veciach) nadobudnúť pôvodné vlastnosti: obec z predesslé roztržitosti k sobě prissla, se upokogila (WU 1750); (zelinu) zawes do suda, techdy opet prjde k sebe wjno (VK 1764); p. k svojmu dostať, čo komu patrí: nepotreba Durkowy gynsey czesty hledaty, zeby k swemu mohol pryty, my gemu hczeme dosty uczynytj (PLIEŠOVCE 1587)
12. o čom byť zbavený niečoho, stratiť niečo: co som o swoge zdrawy prysel (L. JÁN 1621); mi ubohi lide, skrze ohen o wssetko sme prissli (PREŠOV 1682)
L. p. o hrdlo, o život umrieť, najmä neprirodzenou smrťou: gsaucze hospodarem w dome tom o zivot gest prissel (ŽILINA 1622); fatens yeho (Jankoviča) napominal, že bi bil tenže list welmy podezreny, aby o hrdlo pren neprissel (JASENICA 1710); p. o rozum zošalieť: mente alienari: o rozum prissel, zssálený (WU 1750); p. o veniec stratiť poctivosť: stala se taká vec, prišla o svúj venec (PV 18. st)
13. na koho postihnúť, zachvátiť niekoho: w ten den tazoba welka na mna bola prissla (D. RAKYTOVCE 1637); o hodynu pak prisslo na mna zimou (KRUPINA 1672); jatra kozlowa paducy nemoc magicim zla, neb spysse ta nemoc nan prigde (HL 17. st); na Mariu prislo porodzenye (HPS 1752); prissel upad na dobitek howazi (KT 1753); nech prigde náňho sydlo, kterého nezná, a syt, kteru ukryl, nech ho ulapj (KB 1757)
14. na koho, na čo, komu, k čomu dostať sa do vlastníctva, ujsť sa, pripadnúť niekomu: statek na tehoss Martyna pryssel a spadol (SUČANY 1579); geden kwentyn, ktery pryssiel w diele otczu geho, pol kwentyna pak, ktery mu pripadol po smrti stryka geho (P. ĽUPČA 1586); (gomby) ktere magi prit na menteku (BREZNO 1599); gym ta zeme od gegych ocyka pryssla (S. ĽUPČA 1603); ta hrada bez penezy ma ku dworu ladowskemu pryti (L. TRNOVEC 1620); yako prissyel Badyn vrečyte na panou Eszterhazych (ZVOLEN 1676); a tak nam prindu f 2 (PUKANEC 18. st)
15. na koho, na čo objaviť niekoho, niečo; natrafiť na niekoho, na niečo: premysslegycz, ze y ja na to prity musym (PARÍŽOVCE 1564); po klufte z newelikym nakladkem prissel by na gang; prissel by zase na rudu (BOCA 1610); znal sem učeneho panskeho čloweka, ktery na to byl prissel, že bez Pisma swateho Ethicu Aristotelesa dostatečnu by súdyl za dokonalost krestansku (PP 1734); kudj mila chodivala, vssudj bilo rovno, na čo prissla, wssecko snedla, trebars bilo hovno (KC 1791)
16. patriť, náležať ako odmena, odplata za niečo: ostatne pak y z wina čo pridge, abj sobe rozdelilj (PUKANEC 1775)
17. mať cenu, stáť: gak wysoko 1 holba teho smjssaneho wjna prigde (LU 1775)
18. neos treba: on gemu chcze za strowu, czo przide, zaplatyti (ANTOL 1571); na sedm wozu, než gak wyrozumywam snad y druhich sedm pride dowest (VRŠATEC 1685); proti piwnici cistu skalu prislo kopat (RADVAŇ 1714); na každy rok prinde platyt pol osma zlateho (N. MESTO n. V. 1772)
19. neos uskutočniť sa, nastať: potom, kdy k tomu prysslo, poslal on, p. richtar, čloweka k nemu (k Balcierovi Smrtníkovi) (S. ĽUPČA 1603); jestli nebudeme miti pomoci, na to nam prijde, že se musime rozist (PODTUREŇ 1772 LP); prichádzať [-dza-, -(d)ze-], prichodiť ndk/frekv k 1: kdj prichazel k wratom Zabo Palowim, teda bila tma (KRUPINA 1643); fatens očzite (to) widel, kedy wolom prichodel dawat (JASENICA 1704); k 2: allabuntur naves: prichazegi hagovi (LD 18. st);
x. pren cesta prichazy až do oracich zemy (ZVOLEN 1567) vedie; k 3: do té nemeckeg školy velikej, co odtud potom pricházejí v plundrách (ASL 1672); redeo: nawracám se, zase prichádzám (KS 1763);
x. pren na poludnyia počal zrak mu (fatensovi) prichaczaty (KRUPINA 1722) začal sa mu navracať; k 4: slad sem nosila, do domu prichodila a pitala (P. ĽUPČA 1614); s tuto našu uniženu suplikacii prichazime pred Vaše Vysoceurozene Milosti (ŇARŠANY 17. st); k 6: abi nič nepohinulo na brehu, kdiž welike wody prichazegi (BUDATÍN 1629); k 7: beda tomu cžloweku, skrze ktereho pohorsseny prychaza (BAg 1585); mnohe pohorsseni skrze weci winasseni w poctywem cechu prychodga (KRUPINA 1778); telesnost, ktera z porussenj tela prichazj (CS 18. st); k 8: yak gym den prichodil, nažadali byli sobe nekterym panow messtanow (S. ĽUPČA 1603); počalo pricházati sedem rokúw hladu (KB 1757); guž teple časy prichazagu (SN 1772); polnja robota a žatwa prichodj (L. MIKULÁŠ 1785); k 9: miesstiany nassy k znamenythim sskodam a nakladom skrze to przychazegy (BRATISLAVA 1526); statek masny do wetsseg czeny prichody (RUŽOMBEROK 1767)
L. p. na myseľ, na pamäť, na rozum spomínať si: prichaza mi na misel patriarcha Abraham; na pamet my prichaza negwernegssa krale Dawida manželka (MS 1749); potom ti ja budem na rozum prichodiť (PV 18. st); kdi už do rozumu prichádzal (DS 1795) dospieval; ga guss do staroby prichodjm (LIPTOV 18. st) starnem; repuerasco: na ďetjnsky rozum pricházám (KS 1763) stávam sa detinským; p. vnivoč, navnivoč ničiť sa: zdaliž wssecky práce nasse wnjwěč neprjcházagu (MP 1718); chotar cžo dal se wicze kazy a nawniwecž prichadczy (KUBRICA 1718); k 10:
L. s takowym kontraktem na swet prychadza y člowek (GŠ 1758) rodí sa; p. k rukám, pod ruku koho dostávať sa na adresu al. do blízkosti niekoho: žiwnosti k rukam Wassej Milosti podawane su a prichazegi (LIPNÍK 1569 KL); kosec wssecko stina, co prychadza w koseni pod ruku (GŠ 1758); p. na oči, pred oči komu objavovať sa, ukazovať sa: lydska krehkost blesk angela znesti nemuže, nechtic musi omdlet, když mu na oči prichadzi (PP 1734); wždy mu Krysta umučení pred očy prichadzy (GŠ 1758); Krystus zna y slowa nasse prw, než prichazegy na gazik (COB 17. st) než ich vypovedáme; k 11: stara gim (lastovičkám) prinassy do hnyzda (lastovičník), aby gedly, a tim zase k zraku prichazegj (HL 17. st)
L. advoco animum: pricházám k sebe (KS 1763) nadobúdam stratené vedomie; kdo rad často sskolu menj, pozde prichazy k umenj (SiN 1678) málo sa naučí; k 12: z hnewu prylissneho, saudu nahliweho sam prichaziss o statek (BV 1652); bogownicj, kterj bez pričinj dostatečneg zamek nepritelom poddawagu, nelen o swug kazdodeni plat prichazegu, než gako zradcowé trestanj biwagu (KT 1753)
L. tento člowěk newinně o žiwot pricházá (RW 1702) umiera; (opilci) zdrawy smisl potracugj a o rozum prichazegi (HPP 1754) šalejú; k 13: mnohe pripadnosty na nowotnjho a mladjho gazdu prichadzagu (KRUPINA 1734); gako nemoce prichadzagu na hedbawne cžerwičky a gak sa magu hoditi (SN 1772); na koňe 366 ňemoci prichodi (PR 18. st); k 14: wdowam ze ssyat nayprednegssy šata w dyle prychazy; treti pak cžastka toho placzu prichazy a pripoguge se k domu pecsicherowskemu (KRUPINA 1691); swedek newie, kolko na sstwrtnjka prichodilo (TURANY 1716); kopanica, z kterej prichody na kostol dežma (OČOVÁ 1748); k 16: kolik a jak mnoho nam z každeho našeho banskeho mesta, bane a handla vedle naležite spravedlnosti prinaleži a prichodi (MB 1759); k 17: drewo, ktereho dowažani lacno nam prichozi (ONDRAŠOVCE 1772); k 18: prichodý doložit do tohoto exitu d 30 (ŽILINA 1702); prichazalo bi k tomuto winnich drozdy m 81 (M. KAMEŇ 1721); nam prichodj wčul pastwu nawoznu semenom ozjmnim zasjat (LISKOVÁ 1774); k 19: dustoynost geho k snjženj prichazj (WO 1670); prichádzavať, prichodievať frekv k 1: Rekowe, kteriž prichaziwaly, abi se modlily w chrame (Le 1730); k 13: požehnány toho, ktery zahynul, pricházáwalo na mňa (KB 1757); k 18: bokom cez ten las prichodiewalo statok honjt na wodu (D. JASENO 1754)