poslúžiť -i dok.
1. preukázať službu, obslúžiť niekoho: vstal p. chorému
2. stať sa osožným, pomôcť: tento objav p-i ľudstvu, pobyt na vzduchu vám p-i
3. poskytnúť, dať niečo: p. vodou, p. ďalšími údajmi; čím (vám) môžem p.? (otázka v obchode ap.)
4. byť použitý: p. za vzor, výklad p-l ako zrkadlo;
nedok. posluhovať
1. k 1
2. v min. vykonávať za plácu pomocné práce v domácnosti: chodila prať a p.
poslúžiť si -ži si -žia si poslúž si! -žil si -žiac si -ženie si dok.
poslúžiť -ži -žia poslúž! -žil -žiac -ženie dok.
poskytnúť dať niečo k dispozícii, do vlastníctva, ako pomoc a pod. niekomu, kto to práve potrebuje • dať: poskytnúť, dať pôžičku niekomu; poskytnúť, dať byt do užívania • expr. uštedriť: uštedriť výdatnú pomoc niekomu • dodať: Kto vám dodal informácie? • poslúžiť (komu čím): poslúžiť mladým dobrou radou; poslúžiť fajčiarovi cigaretou • udeliť (ako výhodu, ako právo a pod.): udelili mu čestné členstvo v spolku • umožniť: umožniť štúdium na zahraničnej univerzite • kniž. skytnúť: veža (po)skytla krásny výhľad do okolia
poslúžiť si užiť, použiť niečo pre seba • obslúžiť sa: poslúžte si, obslúžte sa z občerstvenia • zobrať si • vziať si: ešte si zoberte, vezmite, je toho dosť • zastar. poslúžiť sa (Kukučín)
poslúžiť 1. porov. obsluhovať 2. porov. osožiť, prospievať 3. p. poskytnúť
poslúžiť1, -i, -ia dok.
1. (komu i bezpredm.) preukázať službu, najmä osobnú: Zuzanka sa poteši, že mi môže niečím poslúžiť. (Jes.) Každú noc musel vstávať, poslúžiť tej, ktorá mu dala život. (Barč) „Prišiel som vás poprosiť o niečo.“ „Prosím, poslúžim veľmi vďačne.“ (Podj.) Juro poslúžil pri dome a v poli. (Kuk.)
● šťastie mu poslúžilo darilo sa mu, podarilo sa mu niečo;
2. (komu, čomu) stať sa osožným, prospešným, prospieť, osožiť: p. veci mieru, p. národu; Môže nám poslúžiť ako spojka s úradmi. (Urb.) Pohyb na čerstvom vzduchu mu len poslúži. (Sev.) Môžem poslúžiť vašej veci. (Žáry) Dobre jej (pôde) poslúžila tohoročná zima. (Laz.) Či táto pekná vlastnosť poslúži mu k dobrému. (Šolt.)
3. (komu čím) poskytnúť, dať niečo: p. niekomu občerstvením; p. niekomu dobrou radou; Nevedel nič bližšieho o ňom, ani len adresou nemohol poslúžiť. (Tat.) Drak nechce poslúžiť Poliakovi svojou valaškou. (Chrob.); p. ohňom (Jes.) pripáliť cigaretu; Čím môžem(-e) poslúžiť? zdvorilostná formula, napr. v obchode, v reštaurácii;
4. (za čo, na čo, ako) byť použitý, použiteľný na istý cieľ: p. za príklad niekomu; Pochytil podušku, ktorá mu poslúžila za štít. (Fel.); aby poslúžila (doska) za zmeták (Jes.); Nenašli nič, čo by bolo poslúžilo na vysvetlenie toho úkazu. (Jégé); kniha poslúži ako pomôcka;
5. zastar. (koho) vykonať niekomu osobnú službu, obslúžiť niekoho: Či by si ma ty chcel poslúžiť? (Šolt.); keď ho (decko) nikdy vydávať nebudú, ani neposlúži ich nikdy (Tim.)
|| poslúžiť sa zastar. obslúžiť sa, poslúžiť si niečím: Len či sa poslúžili! Nemal ich ani kto ponúknuť. (Kuk.)
|| poslúžiť si (čím) užiť, použiť niečo, vziať si niečo, z niečoho: poslúžte si občerstvením; Ja s plnou vervou poslúžim si nimi. (Ráz.-Mart.) Či by ste si nemohli poslúžiť tureckým tabakom? (Pal.); Poslúžte si! zdvorilostná fráza pri ponúkaní; vezmite si
poslúžiť2, -i, -ia dok. zried. trochu, istý čas slúžiť: Išli naši pekní chlapci v rudej gvarde poslúžiť. (Jes.)
poslúžiť dok. 1. zsl preukázať službu, obslúžiť niekoho: Aj za to ťi mám pu̯acit, to bis mi moheu̯ aj posúžiť (Brodské SKA) 2. stať sa osožným, pomôcť: Volakomu bi to ešťe mohlo dobre poslúžiť (V. Bielice TOP)
poslúžiť dk 1. komu v čom, čo preukázať, vykonať nej. službu, najmä osobnú: w czemss bych wam mohl posluzity a lybost vczynyty, chczit to rad vczynyty (PLAVEČ 1455); protos Vassu Milost prosime, toho vassiho sluzebnika mistra, abi nam take w tom posluzil, zebi Wasse Milost ste ho prepustily (ŽIAR n. H. 1582); kdiby nekteremu messtanowy wyno tiecy melo, beze wsseckeg wymluwy gednemu každému, bit pak y geho irečytim debnarom nebil, poslužity a od sskody zawarowaty podlužen gest (CA 1636); (svedok) newje, zdaliž by giž (Poliačička) nekdy co poslužila p. Z. Imrisscze (ZÁTURČIE 1761); dwom panom služity gestiti nemožne, nebo kdyz (niekto) gednomu poslužity chce, druheho obrazy (PUKANEC 18. st) 2. komu čo v čom, čomu, k čomu stať sa osožným, prospešným niekomu, prospieť, osožiť niekomu: w swem predsewzetj (pocestný) nemuže wedetj, yak mu sstestj poslužj (BV 1652); hogňe y nám (Ježiš) w tom poslúžil, žes nás swú krwi wykúpil (CC 1655); (Mária) panenstwj gest nezrussyla, krale Krysta porodila, a tak swetu poslužila (KK 1709); newim, snaď ti (čitateľovi) y wssetečnost poslužy k swatosti (GŠ 1758); (Bože) požehnag y lekarstwj, ktere užjwam, aby mi k zdrawj poslužilo (UD 1775) 3. komu (s) čím, poskytnúť, dať niekomu niečo: posilam medzi was kneze Mikulasse, abi wam, w tuto nedeli slowem bozim poslužil (ŠAŠTÍN 1610); mlinar dlužen gest remeslom swim poslužiti, kdi se mu to rozkaže (BUDATÍN 1629); fenestram ad negvitiam aperire alicui: ňekomu prjčinu poslúžiti na zlost (KS 1763); cýl mogého předsewzetj byl wedomosti aritmetiky nebožto vmenj počtu milownjkům s tuto prácičku poslužiti (LU 1775) L. právom p. komu práv poskytnúť niekomu právnu ochranu: wedla rozeznany prawa nassieho chczeme gemu sprawedliwe s toho statku vczinit a prawem nassim posluzit (ŽILINA 1572); Wase Opaternosti nebude mne prawo dale odkladat, nez ze Wase Opaternosty mne sprawedlywym prawom posluzy s teho gwaltu a skody (L. JÁN 1621); p. spravodlivosť uplatniť právo: exeqvi jus: sprawedliwost poslúžiti (KS 1763)