Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

plesk, pľask

I. cit.

1. napodobňuje zvuk pri plieskaní: p.! ozvalo sa horou

2. naznač. prudký dopad, udretie: a on p. mu jednu dal mu facku

II. plesk, pľask -u m. pleskot, pľaskot

plesk, pľask -ku pl. N -ky I -kami/-kmi m.

plesk, pľask cit.

plesk¹ cit. 1. ▶ napodobňuje zvuk pri prudkom pohybe niečím ohybným al. pri náraze, zrazení plochých predmetov: p., p., plieskal bičom; p., p., ozývalo sa od kartárskeho stola; p., niekto zavrel chladničku; p., kus surového mäsa dopadol na drevenú dosku; Započúvala som sa do pravidelných úderov mokrej šnúry. Plesk, plesk, plesk, ako metronóm. [M. Kompaníková]
2. ▶ napodobňuje zvuk pri náhlom (silnejšom) údere dlaňou (obyč. po tvári); syn. pľask, fľask, fác: p., vypálil dlháňovi zaucho; Ruka jej vyletela. Plesk! Pristála na synovom líci. [P. Nagyová-Džerengová]
3. vo funkcii prísudku ▶ vyjadruje prudký al. neočakávaný úder, náraz, hod, dopad a pod. sprevádzaný výrazným zvukom pripomínajúcim plesnutie; syn. cap, tresk: a ona p. mu jednu; p. koňovi po boku; zohol sa a p. (hlavou) do stola; cesto sformovala a znova p. o dosku; chytil kameň a p. ho do vody; stratila som vedomie a p. na zem; rýchlo sa obliekol a p. dvermi

plesk² -ku pl. N -ky m. 1. iba sg. ▶ prenikavý zvuk vyvolaný prudkým pohybom niečím ohybným, nárazom, zrazením plochých predmetov al. dopadom na vodnú hladinu, plieskanie, pleskot: p. pastierskeho biča; dvere sa otvorili s veľkým pleskom; čosi spadlo, na ten p. sa všetci obzreli; veľryby sa s ohlušujúcim pleskom vrhali späť do vôd oceána
2. expr. ▶ úder dlaňou, rukou, rana: zaslúžil by si si poriadny p. po holom zadku; nasledovalo zopár pleskov po chrbte

cap napodobňuje zvuk slabého úderu, zvuk pádu drobného predmetu a pod.; naznačuje slabý úder, pád drobného predmetu a pod. • pac • bac: cap, pac, bolo počuť pri každom plesknutí po zadočku; bac dieťa po ručičke • ťap: keď tleskla rúčkami, zaznelo slabé ťap • cup: cap, cup, zošuchol sa oriešok na zem • plesk • tlesk (pri silnejšom údere): plesk, tlesk mu po líci

fác naznačuje zvuk pri (náhlom) údere dlaňou, pri plesknutí najmä po tvári; naznačuje takýto úder • fľask: fác, fľask, bolo počuť z izby po každom zauchu • plesk • pľask: matka zrazu plesk, pľask synovi po líci • flink • fuk (naznačuje udretie): fác, flink, fuk jej jednu po hlave • pác • bác (naznačuje silnejšie, silné udretie): zrazu pác, bác mu po ruke • chľus • chľust: chľus, chľust mu po papuli • švác: švác ho po chrbte • ťap (naznačuje slabé udretie): ťap decku po zadočku

lomoz miešanina rušivých zvukov (obyč. mechanizmov, strojov) • huk: lomoz, huk z dielne • hluk • hukot: hukot strojov • hrmot • buchot: buchot kladív • štrkot • šramot (menej intenzívny lomoz): štrkot, šramot kľúčov, reťazí • tresk • plesk • treskot • rachot (silný lomoz): treskot, rachot pušiek • trepot: trepot bubnov • hrkot: hrkot nenastaveného motora • expr.: hurhaj • haravara • bengál • huriavk • lom (obyč. s primiešaním ľudských hlasov): haravaru z ulice už nepočuť • dupot: dupot koní • rapot • hovor. hurt: prísť s hurtom • expr. rev • hovor. expr.: štabarc • rámus • tartas: deti od rána robia štabarc • subšt.: kravál • randál

plesk p. fác, cap, švác

švác naznačuje úder al. hodenie • prask • prásk: švác, prásk kameňom do obloka • bác • fác • pác • bach: bác, fác, pác mu jednu po chrbte • plesk • šuch: plesk, šuch chlapcovi po prstoch • šup • šups: šup(s) s ním rovno do vody • švih (naznačuje šľahnutie, úder): švih chlapca bičom po tvári

plesk¹ cit. napodobňuje zvuk, ktorý vzniká pri plieskaní, búchaní ap.: Plesk, plesk! veselo bičom, aby koníky veselšie nohami prepletali. (Lask.) Vtom vzteklica pripáli: plesk! dievčinu zo skaly (Botto) zhodí;

často v spojení tresk-plesk: Tresk-plesk tatarcom. (Kuk.) Dolu na rúbaní tresk-plesk! Šibla mína — a za ňou hneď druhá. (Pláv.)

plesk², -u m. expr. plesknutie, plieskanie, buchot, huk, pleskot: Pocítila na tučnom líci najprv šibký plesk, potom ostré nechty. (Vaj.) Strašný krik, plesk, tresk. (Kuk.) Dva plesky zazneli do rozmrzeného ticha. (Fr. Kráľ) Všetko sa odbavilo bez tresky a plesku (Heč.) bez rečí, bez hurhaja.

plesk cit. strsl a zsl vyjadruje zvuk pri údere, buchnutí al. páde, bác: A van mu pläzg ednú (Brusník REV); Odrazu plezg do blata (Revúca); Kot kravi hnau̯ na pastvu, tag za ňimí korbáśen pľezg a zas pľesk (Kokava n. Rim. RS); A já mu plésk po líci, aj z druhéj strani plesk a číl nech sa žaluje (Trenč. Závada TRČ); Lávka bola úská, knísala sa a ón plezg do vodi (Brestovany TRN); plesk (V. Bielice TOP)

plesk cit napodobňuje zvuk, kt. vzniká pri plieskaní, búchaní: tax: tresk, plesk, buch (KS 1763)

plesk, pleskot m buchot, plieskanie: cottabus: plesk, pleskot; stlopus: z nadutyma ljcami pleskot (KS 1763); mužowé do swetnicze wpadly, tu pak y hnedky z welikim a dalecze zneicym pleskem hnewliwé zatworily (PeP 1770); uslissime hrozny a strassliwy plesk od hrozneho bičowany Gežisse (SJ 18. st)