Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

Vedeli ste, že...?
Slovníkový portál obsahuje aj minikalkulačku. Skúste napr. 2+2.

odskočiť -í -ia dok.

1. skokom (sa) uhnúť: o. z cesty (pred autom), o. nabok;

pren. expr. o. od sľubu zanechať ho

2. hovor. prudko sa oddeliť: gombík o-l

3. prudko sa odraziť: lopta od steny o-la

4. i odskočiť si hovor. odbehnúť (význ. 2): o. (si) k rodičom;

nedok. odskakovať

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
odskočiť ‑í ‑ia dok.

odskočiť -čí -čia odskoč! -čil -čiac -čenie dok.

odskakovať -kuje -kujú -kuj! -koval -kujúc -kujúci -kovanie nedok. 1. (kam; odkiaľ; pred kým, pred čím; ø) ▶ robiť prudké skoky al. pohyby nabok, rýchlo uhýbať skokmi (na uvoľnenie miesta), uskakovať: o. bežcom z cesty; deti od strachu pred psom odskakujú; v tráve pred nami odskakujú lúčne koníky; chodec odskakuje na kraj chodníka, aby ho kamión neostriekal; pren. Rieka každú chvíľu odskakovala. [V. Šikula] tiekla, odbiehala bokom
2. (od koho, od čoho) ▶ rýchlym pohybom sa premiestňovať trochu ďalej z pôvodného miesta: prudko o. odo dverí; Hneď odskakujem od okna, nechcem to vidieť. [P. Jaroš]; Aj beštie na ostrove pobadali nečakanú hrozbu, zmätene odskakovali od mužov a obracali hlavy k močarisku. [J. Červenák]
3. (od čoho; ø) ▶ po dopade sa odrážať: lopta, loptička vysoko, zle odskakovala; motyka odskakuje od suchej zeme; tupý čakan odskakuje od skaly; Videl, ako veľké kvapky odskakovali od kapoty s ľahkým cupotom. [K. Lászlová]
4. (kam; odkiaľ; ø) ▶ (tlakom, úderom) prudko sa od niečoho oddeľovať nejakou dodanou silou a rýchlo sa premiestňovať inam, odletúvať: drevo praská a odskakujú z neho iskry; pri rýchlejšej jazde kamienky odskakovali na predné sklá áut; Rád som pozeral, ako robotníci v lome idú po štrku a štrk im odskakuje od bagančí. [R. Sloboda]; Kopáčom však spod lopát odskakovali hrudy zeme. [Sme 2003]
5. i odskakovať si hovor. (kam; odkiaľ, ø) ▶ na krátky čas sa (častejšie) vzďaľovať, odchádzať s istým cieľom; syn. odbiehať, odbehovať: o. každú chvíľu od stola; medzi varením si rada odskakovala k televízoru; v robote si odskakuje na cigaretu chodí si zafajčiť; Často odskakoval do hlavného mesta. [Š. Žáry]
6. hovor. (od čoho; ø) ▶ neuskutočňovať niečo dohodnuté; nenapĺňať dohodu, odstupovať, upúšťať od niečoho: o. od dohodnutých podmienok; banka odskakuje od investovania; pred začiatkom turnaja sponzor začal o.; Pozná tú nepripravenosť na čokoľvek, nedomyslenosť, nedbalosť, ľahostajnosť, to, ako všetci uhýbajú, odskakujú. [A. Baláž]
7. hovor. (od čoho/z čoho; k čomu/do čoho) ▶ meniť pôvodný predmet záujmu, činnosti: o. aj k iným témam; o. si od písania k maľovaniu; zo základného príbehu o. do minulosti; hudobník odskakoval zakaždým k nejakému inému žánru; z divadla čoraz častejšie odskakoval k filmu a k televízii
8. expr. (od koho) ▶ zanechávať niekoho samého, opúšťať, odvracať sa: všetci budú od neho o.
9. publ. (od koho/komu (o čo)) ▶ vzďaľovať sa vo výsledkovej tabuľke od svojho súpera; zvyšovať náskok: postupne domácim gólovo odskakovali; stále väčším a väčším rozdielom odskakovali od súpera; darí sa mu a odskakuje súperovi o dva body
10. hovor. (ø; odkiaľ) ▶ oddeľovať sa od celku, opadávať1: z výfuku odskakuje farba; omietka odskakuje; čo použiť, aby časom dlažba neodskakovala?
11. i odskakovať si hovor. expr.byť opakovane neverný (niekomu) v partnerskom vzťahu: o. v manželstve za inými
12. i odskakovať si zjemn. (ø; kam) ▶ chodiť vykonať telesnú potrebu: turisti si tiež potrebujú o.
fraz. publ. lopta odskakuje od nôh [futbalistu] al. puk odskakuje od hokejok hráč zle vedie, spracúva loptu, puk
dok.odskočiť, k 5, 11, 12 iodskočiť si


odskočiť -čí -čia odskoč! -čil -čiac -čený -čenie dok. 1. (kam; odkiaľ; pred kým, pred čím; ø) ▶ prudkým pohybom, skokom nabok sa uhnúť, uskočiť: odskoč, lebo ťa tá motorka zrazí; vyľakane odskočila dozadu, aby ju neostriekal; rýchlo odskočil pred vozíkom, čo sa rútil dozadu [A. Hykisch]
2. (od koho, od čoho) ▶ rýchlym pohybom sa dostať trochu ďalej z pôvodného miesta: o. od okna, odo dverí; niekto zaklopal a mladí od seba odskočili; On sa mi však zrazu prudko vymanil, odskočil odo mňa, akoby ho uštipol jedovatý had. [J. Lenčo]
3. (od čoho; ø) ▶ po dopade sa odraziť: tenisová loptička dva razy odskočila od zeme; lopta mu trochu odskočila od kopačky; odskočenie lopty po neúspešnej strele; Čakan odskočil od zeme. [Miloš Ferko]
4. (kam; odkiaľ; ø) ▶ (tlakom, úderom) prudko sa od niečoho oddeliť nejakou dodanou silou a rýchlo sa premiestniť inam, odletieť: z ohňa odskočila iskra rovno na nohavice; autu predo mnou odskočil kameň do môjho čelného skla; štrk odskočil od kolies
5. i odskočiť si hovor. (kam; odkiaľ; ø) ▶ na krátky čas sa vzdialiť, odísť s istým cieľom; syn. skočiť, odbehnúť: o. si na kávu, na obed; o. si cez prestávku do bufetu; o. po deti do škôlky; o. z práce k zubárovi; cez leto si odskočia k rodičom na dedinu
6. hovor. (od čoho; ø) ▶ neuskutočniť niečo dohodnuté; nenaplniť dohodu, odstúpiť, upustiť od niečoho: o. od organizovania podujatia; o. od pôvodnej dohody, od spolupráce; o. od kontroverzných zmlúv; na poslednú chvíľu investor odskočil; záujemkyňa odskočila od kúpy domu
7. hovor. (od čoho/z čoho; k čomu/do čoho) ▶ zmeniť pôvodný predmet záujmu, činnosti: zdanlivo o. od témy; babička pri spomínaní odskočila do mladosti; Na chvíľku sme od politiky odskočili k umeniu. [P. Jaroš]; [...] skupina [Pressburger Klezmer Band] si odskočila aj do arabskej hudby alebo vytiahla aj tradičnú srbskú pieseň. [Sme 2004]
8. expr. (od koho) ▶ zanechať niekoho samého, opustiť, odvrátiť sa: priateľov nemá, všetci od neho odskočili; Všetky odskočili od Bety ako od prašivej. [H. Zelinová]
9. publ. (od koho/komu (o čo)) ▶ vzdialiť sa vo výsledkovej tabuľke od svojho súpera; zvýšiť náskok: o. bodovo, gólovo od súpera; nechať o. svojho najväčšieho rivala o dva góly; domácim odskočili o dva body; hosťujúci kolektív odskočil o sedem bodov v tabuľke
10. hovor. zried. (ø; odkiaľ) ▶ oddeliť sa od celku, odpadnúť: niekde farba z dreveného koníka odskočila
11. i odskočiť si hovor. expr.byť neverný (niekomu) v partnerskom vzťahu: No zo tri razy v živote si predsa len odskočil, a to ani nie kvôli príjemnému zážitku a rozkoši, ale skôr pre radosť, že sa mu to doma prepieklo. [M. Krno]; Odskočiť si z času na čas, oko prižmúriť, ale blaz­nieť sa nie. [J. Beňo]
12. i odskočiť si zjemn. (ø; kam) ▶ ísť vykonať telesnú potrebu: o. si na záchod; stihol si o. do kríkov; viacero pretekárov odskočilo na malú potrebu; Toaleta bola na chodbe, a keď si Adriánov otec potreboval odskočiť, musel prejsť cez ich izbu. [M. Zelinka]
nedok.odskakovať, k 5, 11, 12 iodskakovať si

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

odbehnúť hovor. 1. vzdialiť sa odniekiaľ s nejakým cieľom (obyč. rýchlo, na chvíľu) • odísťhovor. odskočiť: odbehla, odskočila (si) po desiatu; odišli do susedov so správouzájsť (si)hovor. zaskočiť (si) zabehnúť (si): zaskočiť (si), zabehnúť (si) na obed; zájsť k rodičom, za kamarátomskočiť (si): ešte si skočí po cigaretyexpr. odcválať (cvalom odbehnúť) • hovor. expr. odtrieliť

2. hovor. odísť bez zastihnutia • ujsť (niekomu) • nechať (niekoho): vlak ho odbehol, ušiel mu, nechal hopredbehnúť: v pretekoch ho predbehli o hodný kus


odísť 1. chôdzou, dopravným prostriedkom al. iným pohybom opustiť nejaké miesto (op. prísť, dôjsť) • odobrať sa pobrať sa: deti odišli, odobrali sa, pobrali sa do školy, do kostolazobrať sa vziať sa (preč): urazený sa zobral prečzried. ubrať sahovor. pôjsť: každý pošiel svojou stranounár.: tajsť taísť: zabavili sa a tašli domovvzdialiť sahovor.: odskočiť (si) odbehnúť (na chvíľu odísť): na chvíľu sa vzdialiť, odskočiť si, odbehnúť z pracoviskaodpojiť sa odlúčiť sa (odísť od skupiny): skoro sa od nás odpojiliodstúpiť (odísť jedným-dvoma krokmi): odstúpiť od oblokaodpochodovaťhovor. zastar. odmašírovať (odísť pochodovým krokom, expr. odísť vôbec) • hovor. expr. odplávať: hrdo odplávala z miestnostiodtancovať (odísť tanečným krokom) • odcestovať (odísť na cestu) • expr. poputovať (odísť z jedného miesta na druhé): z domu poputoval na druhý koniec dedinyhovor. expr. odvandrovaťexpr.: vypratať sa odpratať sa odkapať odtiahnuť (často v množstve): vojsko už odtiahloodsťahovať sa: keď sa starí zo sály odsťahovali, začala sa pravá zábavaexpr.: spakovať sa pakovať sa (obyč. v rozkaze): (S)pakujte sa okamžite preč!hovor. expr. vypadnúť: z podniku sme vypadli po polnocifraz. expr. hodiť spiatočku: hodili spiatočku a už ich nebolotrocha pejor.: odtrepať sa odtrieskať sa: Kam sa všetci odtrepali?ujsť utiecť (tajne odísť): ujsť z domuexpr.: zdúchnuť zdupkaťfraz. expr. stratiť sa ako smrad (odísť zo strachu, zbabelosti a pod.) • vytratiť sa stratiť sazried. odtratiť sa zmiznúťhovor. expr. vypariť sa (nenápadne odísť): vytratil sa, vyparil sa zo schôdzkyexpr.: odkradnúť sa vykradnúť sa ukradnúť sa (tajne odísť) • hovor.: vykĺznuť vyšmyknúť saexpr. uvrznúťexpr. zried. vyvrznúť (nenápadne a rýchlo odísť): vykĺznuť z izbyexpr.: odplaziť sa odliezť odplúžiť sa odplichtiť sa (potichu, nenápadne odísť) • expr. vytrúsiť sa utiahnuť sa (odísť na odľahlé miesto): utiahol sa do samotyhovor. expr.: odprášiť odpáliť odtrieliť (rýchlo odísť) • expr.: odfrčať odfrknúť odfučať odfrnknúť odfujazdiť (rýchlo, obyč. znenazdania odísť): najedol sa a odfujazdilodfáraťzastar. odjachať (odísť obyč. na vozidle) • odklusať odcválať odgalopovať (odísť klusom, cvalom, galopom, expr. rýchlo) • expr.: odhrčať odrapčať odhrkotať odhrmieť (odísť náhle a obyč. s hrmotom): voz odhrčalexpr. odvliecť sahovor. expr.: odterigať sa oddrgáňať sa odredikať sa odrepetiť sa odteperiť sa odťarbať sa odplantať sa (pomaly, obyč. s námahou odísť): odvliekli sa, odterigali sa s nákladom domovexpr.: odknísať sa odkolísať sa vyknísať sa (odísť knísavo) • expr.: odtackať sa odkľuckať sa odkrivkať vykrivkať odkyvkať sa vykyvkať sa (odísť neistým, tackavým krokom) • expr.: odšumieť (odísť jemne, potichu) • expr.: odcupkať odcapkať odťapkať odťupkať oddrobčiť odbadkať odhopkať (odísť drobným krokom) • expr.: odšuchtať sa odšúchať sa odšmochtať sa odšmotkať sa odšmatlať sa odčaptať sa odtmoliť sa (odísť pomalým, šúchavým krokom) • odskackať odskákať (odísť poskakujúc) • poodchádzať poodchodiť (odísť postupne, vo väčšom počte): zo zhromaždenia sme poodchádzali, poodchodili poslední

2. p. opustiť 1


odstúpiť 1. urobiť krok nabok al. dozadu • odkročiť: odstúpil, odkročil od oblokaustúpiť (obyč. dozadu): Ustúpte, lebo zavadziate!vzdialiť sa oddialiť sa (na jeden-dva kroky): vzdialil, oddialil sa od stolaodskočiť (urobiť prudký krok al. skok na uvoľnenie miesta): odskočil mu z cestyuhnúť (sa)zastaráv. odstúpiť sa (urobením kroku nabok uvoľniť cestu): uhli (sa) mu, odstúpili sa mu

2. rozhodnúť sa neuskutočniť niečo zamýšľané • vzdať sa zriecť sa ustúpiť upustiť: odstúpil od skúšky; vzdal sa, zriekol sa svojho plánu; ustúpil, upustil od žalobypoďakovať poďakovať sa zaďakovať (vzdať sa funkcie, úradu): nechcel byť ďalej predsedom, zaďakovalkniž. abdikovať rezignovať (rozhodnúť sa zanechať úrad, funkciu a pod.): rezignoval z funkcie predsedu; minister abdikoval

3. p. prenechať


uhnúť 1. odídením nabok al. pohybom tela uvoľniť cestu a tak zabrániť priamemu stretnutiu • uhnúť sa vyhnúť (sa): uhol (sa) mu, vyhol sa mu, aby s nákladom mohol prejsť; uhnúť sa lopte, úderuustúpiť (urobiť krok obyč. dozadu) • odstúpiť (nabok al. dozadu): Ustúpte, odstúpte z cesty!zastaráv.: vystúpiť sa odstúpiť sa: Odstúpte sa, nezavadzajte!odkročiť (krokom sa uhnúť) • odskočiť (skokom sa uhnúť): rýchlo odkročil, odskočil, aby mohli prejsť s kočíkomcúvnuť ucúvnuť (dozadu): nechcel autom (u)cúvnuť ani kúsok

2. pohybom zmeniť polohu časti tela: uhne očami, aby nevidela výčitkymyknúť trhnúť šklbnúť (prudko): mykne, trhne, šklbne plecom, akoby nič


ustúpiť 1. urobiť krok al. viac krokov dozadu al. nabok • odstúpiťzastaráv. odstúpiť sa odkročiť: ustúpte, odstúpte (sa), prosím, aby sprievod mohol prejsť; naľakane odkročilacúvnuť ucúvnuť (urobiť pohyb dozadu): (u)cúvnuť o krok; auto cúvlozaspätkovať: naľakaný zaspätkoval ku dverámuhnúť (sa) vyhnúť (sa) vystúpiť sa (uvoľniť cestu): už zďaleka (sa) nám uhli, vyhli; Vystúpte sa okamžite z cesty!

2. zmenou stanoviska (čiastočne) sa vzdať svojho a vyhovieť inému • urobiť ústupok: napokon ustúpi, urobí ústupok a dá otcovi za pravduupustiť odstúpiť: neupustiť, neodstúpiť od svojich požiadaviekodskočiť uskočiť: od pôvodného plánu napokon odskočila, uskočilapopustiť povoliť: rozhodli sa, že nepopustia v ničom; po dlhom prehováraní povolilpodvoliť sa poddať sa kapitulovať (prestať odporovať, celkom ustúpiť): neostáva nám nič iné, ako sa podvoliť, poddaťcúvnuť ucúvnuť: (u)cúvli pred ťažkosťamizrieknuť sa zriecť sa vzdať sa (dobrovoľne úplne zanechať niečo): zriekli sa pôvodného plánu; vzdať sa dedičstvazastar. odstať: odstať od predsavzatiaexpr.: stiahnuť chvost rezignovať (zmieriť sa s okolnosťami): po porážke rezignovali

3. prestať sa vyskytovať (v pôvodnej rozlohe, veľkosti): les ustúpil stepi; voda na druhý deň ustúpilastratiť sa pominúť sa zmiznúť (úplne): bolesť sa stratila, pominula, zmizlapovoliť poľaviť popustiť (prestať sa vyskytovať v pôvodnej intenzite): zima vo februári povolila, poľavila; zlosť v ňom popustilazoslabnúť utíchnuť stíchnuť utíšiť sa (o intenzite javov, prejavov): búrka zoslabla, utíchla, stíchla; hnev sa utíšilzmierniť sa ustať: dážď sa zmiernil, ustal


vzdať sa dobrovoľne prestať v istej činnosti, opustiť istý stav, istú funkciu a pod. • zrieknuť sa zriecť sa: vzdať sa, zriecť sa ďalšieho pátrania; vzdali sa, zriekli sa výhod, majetkurezignovať odstúpiť: rezignovať, odstúpiť z funkcie ministra; riaditeľ rezignoval, odstúpilkniž. abdikovať (z úradu, funkcie) • hovor. poďakovať (sa): minister sa poďakovalzložiť (úrad, funkciu) • podať demisiu (vzdať sa úradu, funkcie) • kapitulovať (vzdať sa protivníkovi; hovor. vzdať sa svojho stanoviska): vojsko kapitulovalo; v hádke vždy kapitulujepodrobiť sa poddať sa podvoliť sa ustúpiť (prestať odporovať) • popustiť: nechcel zo svojho popustiťkniž. opustiť: nerád opustí svoj názorhovor.: odskočiť uskočiť: poslednú chvíľu od pretekov odskočil, uskočilzanechať nechať: zanechať, nechať staré zvyky; už je to rok, čo nechal fajčenievzdať: vzdať súťaž, pretekyodriecť sa odrieknuť sa (niečoho lákavého, príjemného): dnes si pohárik, zábavu odrieknerozlúčiť saexpr. rozžehnať sa: už sa s predstavou úspechu rozlúčil, rozžehnal


zabehnúť 1. behom (al. vozidlom) sa niekam rýchlo dostať; expr. nakrátko niekam ísť • zájsť vybehnúť: Zabehni, zájdi, vybehni po vodu!; bicyklom takmer zabehol, zašiel do potokaexpr.: skočiť zaskočiť odskočiť: (za)skočila si k susedke; odskočiť (si) z roboty na poštuexpr. doskočiť (Ondrejov)hovor. odbehnúť (odniekiaľ): cez prestávku odbehol zo školy domovexpr. zbehnúť: sám zbehnem zistiť, čo je vo veciexpr.: frknúť šibnúť: frkol, šibol za rohhovor. expr.: zaletieť zatrieliť (rýchlo)

2. dostať sa pri jedení do hrtana namiesto do hltana • zaskočiť: kašle, niečo mu zabehlo, zaskočilo

3. naplniť sa tekutinou al. červeňou (o častiach tela) • nabehnúť podbehnúť zaliať sa navrieť: tvár mu zabehla, nabehla, podbehla rumencom; oči mu zabehli, zaliali sa, navreli slzami

4. porov. zabehať sa 1


zájsť 1. chôdzou al. dopravným prostriedkom sa dostať obyč. na vzdialenejšie miesto: je slabý, ďaleko nezájdedôjsť prísť (chôdzou al. dopravným prostriedkom dosiahnuť vôbec nejaké miesto obyč. smerom k hovoriacemu): dôjdite, príďte si k nám po ovocieexpr.: zabehnúť zbehnúť vybehnúť (nakrátko): z(a)behnúť každý týždeň k rodičom; zabehli, vybehli autom na výletstaviť sa zastaviť sa (na chvíľu zájsť): zastavili sa aj v kostoleexpr. zavliecť sa (s námahou): ledva sa zavliekol k domuexpr.: skočiť zaskočiť odskočiť odbehnúť (nakrátko a rýchlo): (za)skočila, odskočila, odbehla cez prestávku na poštupodísť (prísť bližšie): Podíď, zájdi bližšie ku mne!zatúlať sa zablúdiťhovor. expr. zabrúsiť (náhodne al. príležitostne zájsť): zatúlali sa, zablúdili niekedy až na kraj hory; zabrúsiť si občas na pivozastar. zakonať sa (Dobšinský; zájsť ďaleko, s námahou) • expr.: šibnúť frknúť (rýchlo zájsť): šibni, frkni sa pozrieť, čo robia detizahnúť zabočiť odbočiť (zmeniť smer pohybu často s cieľom skryť sa): zahnúť, zabočiť do húštiny; zájsť, odbočiť za rohhovor. zatiahnuť (o vozidle): zatiahli s vozom až k budovehovor. expr. zapadnúť (zájsť a dlhšie ostať): zapadli sme do kinaexpr. zaliezť (obyč. odísť sa skryť): zaliezli za kríkypozachodiť pozachádzať (postupne zájsť)

2. klesnúť za obzor (o nebeských telesách) • zapadnúť: slnko už zašlo, zapadlo

3. pokryť sa tenkou vrstvou niečoho (napr. pary, špiny): obloky zašli, príbor zašielzahmliť sa (pokryť sa hmlou) • orosiť sa zarosiť sahovor. expr.: ošťať sa zapotiť sa (pokryť sa rosou): okuliare sa mi v izbe orosili, zarosili; sklá sa zapotili, ošťaliočernieť sčernieť (o kovoch): strieborný náramok po čase očernel, sčernelchem.: oxidovať zoxidovať (o kovoch) • zatiahnuť sa (oblakmi): nebo zašlo, zatiahlo sa

4. p. stihnúť 2 5. p. minúť sa 2, umrieť 6. p. zmocniť sa 2

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

odskočiť, -í, -ia dok.

1. skokom sa uhnúť, vzdialiť, uskočiť: Niekoľko jalovíc zjašene odskočilo nabok. (Jil.) Robotníci odskočili od padajúcej novostavby. (Urb.)

2. odtrhnúť sa a náhle, prudko odpadnúť: gombička odskočila;

3. prudko, pružne sa od niečoho odraziť: kladivo odskočí nazad, lopta odskočila (od brvna);

4. hovor. (kam) na chvíľu, krátky čas sa vzdialiť, odbehnúť, odísť, zaskočiť: Jeden z četníkov odskočil do závodu. (Jil.) V nedeľu odskočíme na štátne majetky do Lomnice. (Skal.); pren. expr. mal vôľu odskočiť k opere (Vaj.) odísť;

5. hovor. (od koho, od čoho, od čoho) prestať byť prívržencom niekoho, niečoho: o. od spoločného diela; Dostáva nového prívrženca, ktorý odskočil od toho na nižnom konci. (Kuk.);

nedok. odskakovať, -uje, -ujú

odskočiť dok.
1. skokom sa vzdialiť, uskočiť: Já som occkočila na jennu stranu, ona na druhú (Lapáš NIT)
L. otskošiď z vojska (V. Suchá RS) - utiecť z armády, zbehnúť
2. csl prudko sa oddeliť, odtrhnúť sa: Krajňia obrudž ockočela, aľe druhie držaľi (Pukanec LVI); Ked na semelku buchél, occkočila (Bošáca TRČ); Dakedi skura na chľebe occkoči (Dl. Lúka BAR); Tag me vikrucal, co mi dumala, že mi hlava ockoči (Sobrance)
3. na chvíľu niekam rýchlo zájsť, odbehnúť: Gazďiná ockočila pomiešaď obet (Lišov KRU); Tolko, čo som ockočila zát kvasnice, decko našlo sirki a bolo zle (Dol. Súča TRČ)
4. jtrenč oplodniť (o hospodárskych zvieratách): Ténto baran otskočil už nejénnu ovcu (Dol. Súča TRČ); Žrebec kobulu occkočil (Dol. Súča TRČ)

odskočiť dk
1. od koho (o človekovi) skokom (sa) uhnúť, vzdialiť, uskočiť: gedenkrat gich tess zastala spolu w černeg yzbe a kdy ssla dnu, odskočil od neg (ZVOLEN 1645-82); kdyby bol muoj syn neodskočil, zlym duchem naknuty Števko byl by mu do hlavy sekeru vtal (TISOVEC 1662 DPB)
2. (o veci) prudkým pohybom sa uvoľniť, oddeliť, odpadnúť: (purkrabí) tež y na obrucže pozorowatj bude a na to, aby ktera odskocžila, ocžekawatj nema, než radneg abi zawčasu take slabe a truchle obrucze dolu zhlobene a nowe wrazene boly (TRENČÍN 1716); kura pry stisknuty gakossto sklo odskočila WT 1789
3. kam odraziť sa: resultare: nazpět odskočiti (CL 1777); odskakovať, odskacovať ndk k 1: tenze Lidin Yano odskakowal od ssablie geho (s. l. 17. st); resilio: odskakugem, naspat skačem (AS 1728); k 2: widela wssak (svedková) ocžitie triski odskakowati (SKALICA 1729); když se drewo ze sekeru rubá, mnoho z něho odcházý a skrz odskakugjce ywory a trjsky se tratj (PH 1770) odletujúce; krew geho (Kristova) do powetri odskakowala (SQ 1781); kapsička wrchna, když sa ussko potlačy, na nich odskakuge (Kur 18. st);
x. pren neni diw, že manželki nekolikrate gazik znege a zápor úst odskacuge a rospustile do manžela se dáwa (SlK 1766-80) rušia sa zábrany; k 3: resilio: odskakugem, naspát skáčem; resulto: odskakugem, naspátek znjm, hučjm, rozléhám se (KS 1763) odrážam sa (o echu); na chrbťe tak tvrdú má kožu, že paloš jakkolik ostrý od ňéj odskakuje, ju ňechitá (BR 1785)

odskočiť_1 odskočiť odskočiť_2 odskočiť

Zvukové nahrávky niektorých slov

odskočiť: →speex →vorbis

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Slovenská onomastická terminológia
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu