Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

hranica -e -níc ž.

1. i pomn. hranice čiara oddeľujúca isté administratívne celky, územia: štátna h., h-e kraja, prekročiť h-e, zatvorené h-e; odísť za h-e do cudziny (obyč. vysťahovať sa); → zelená h.

2. rozhranie medzi javmi, oblasťami ap., predel: národnostná, veková h., h. medzi životom a smrťou

3. naukladaná hromada dreva na zapálenie, vatra: zapáliť h-u; upáliť niekoho na h-i

● prekročiť h-e niečoho vybočiť (z normy); niečo nemá, nepozná h-e, h-níc je veľké;

hraničný príd. k 1, 2: h. priechod, h. kameň

hraničný -ná -né príd.

hraničný -ná -né príd. 1. ▶ vzťahujúci sa na hranicu¹, pomyselnú čiaru oddeľujúcu dva administratívne al. prírodne odlišné celky; označujúci hranicu: h. priechod; hraničné pásmo; dobre strážený h. úsek; h. úsek Dunaja; hraničná stráž, hliadka, kontrola; hraničná čiara dvoch okresov; odbor hraničnej a cudzineckej polície; sprísnenie hraničného režimu; zrušenie hraničných kontrol; h. konflikt medzi Peru a Ekvádorom; stáť pred hraničnou rampou, závorou; Slovensko je hraničná krajina NATO □ geod. hraničný kameň stabilizačný znak obyč. v tvare kamenného hranola slúžiaci na označenie bodov štátnej hranice, hranice obcí, katastrálnych území, pozemkov a pod.
2. ▶ ktorý je na rozhraní medzi istými javmi, úsekmi, oblasťami a pod.: hraničná udalosť; hraničné vedné odbory s predmetom skúmania zasahujúcim aj do iného vedného odboru; výskyt hraničnej a zvýšenej hladiny cholesterolu; dosahovať hraničné hodnoty v testoch; Pocítila hraničný čas: po tomto čase príde niečo nové, naozajstnejšie. [V. Mináč] □ lek., psych. hraničná porucha osobnosti porucha štruktúry osobnosti spôsobená kombináciou vrodenej dispozície a nepriaznivého prostredia a prejavujúca sa predovšetkým emočnou nestabilitou; psych. hraničný syndróm psychická porucha prejavujúca sa mantinelizmom, prechádzaním z jednej krajnosti do druhej; mat. hraničný bod množiny v ktorého každom okolí sa nachádzajú body danej množiny a aj body nepatriace do množiny
3. ▶ majúci krajné vymedzenie: hraničná životná situácia; hraničná rýchlosť; h. termín podpísania koaličnej dohody; h. deň na podanie výpovede; vyburcovať domácich hráčov k hraničnému nasadeniu k maximálnemu výkonu; Zaťaženie prednej nápravy môže presiahnuť kritickú hraničnú hodnotu 1 200 kg. [Pc 1999]

hraničný 1. ktorý predstavuje hranicu (v územnom zmysle) • pohraničný: hraničné, pohraničné pásmo, pohraničná zóna • demarkačný: demarkačná čiara, línia • medzný • kniž. pomedzný (oddeľujúci územie, pozemky): medzný, pomedzný kameň, stĺp • colný: colný priechod

2. ktorý predstavuje hranicu (javov, oblastí, hodnôt a pod.) • limitný • limitový: hraničné, limitné, limitové hodnoty • prahový: prahové veličiny • stropný • stropový (týkajúci sa najvyššej hranice): stropné, stropové ukazovatele • predelový • zlomový (predstavujúci predel, zlom): zlyhať v predelových, zlomových situáciách • kritický • krajný • medzný • medzníkový: kritický, krajný bod

p. aj krajný

krajný 1. ktorý sa vymyká normálnym, bežným okolnostiam, stavom, prejavom; svedčiaci o krajnosti • extrémny • extrémistický: krajné, extrémne, extrémistické názory, požiadavky • prehnaný • prepiaty (krajný v miere, intenzite): prehnaný cit, prepiata úzkosť • hraničný • medzný • medzníkový • zlomový (ktorý je na hranici, rozmedzí, obyč. bežného, normálneho stavu): hraničná, medzná situácia • prahový: prahový bod

2. p. maximálny

maximálny ktorý dosahuje hornú (možnú) hranicu istej hodnoty, miery a pod. (op. minimálny) • najväčší • najvyšší: vedci zhromaždili maximálny, najväčší, najvyšší počet údajov; auto dosahuje najväčšiu, najvyššiu rýchlosť 160 km za hodinu • najrozsiahlejší: je to doteraz najrozsiahlejší program • maximalistický (prekračujúci únosnú mieru): mať maximalistické požiadavky na žiakov • úplný • absolútny (ktorý má plnú al. neobmedzenú mieru): maximálne, úplné využitie rezerv; žiadal od nej úplnú, absolútnu poslušnosť • krajný • vrcholný • hraničný • limitný • limitový • prahový • stropný • stropový • medzný • špičkový (ktorý je neprekonaný, neprekonateľný): krajné napätie; vrcholné, limitné, limitové, hraničné hodnoty, ktoré sú ešte prípustné; prahová, stropná, stropová intenzita počuteľného zvuku; krajné, medzné vypätie síl; vrcholný, špičkový výkon športovca • zvrchovaný (vyskytujúci sa vo zvlášť veľkom množstve a pod.): zvrchovaná miera šťastia

hranica¹, -e, -níc ž.

1. často pomn. hranice vyznačená čiara, medza oddeľujúca od seba nejaké administratívne celky (štáty, krajiny, okresy ap.): štátne h-e, československé h-e, h-e ČSR, chotárne h-e, prirodzené, umelé h-e; colné h-e; prejsť, prekročiť h-e

● odísť, dostať sa za h-e do cudziny; otvoriť, zavrieť h-e povoliť, zastaviť pohraničný styk;

2. myslená čiara oddeľujúca od seba nejaké oblasti: národnostná, jazyková h., severná h. lesov, pšenice, hrozna; h. večného ľadu, snehu; tech. h. zaťaženia najväčšie dovolené zaťaženie

● prekročiť h-e niečoho vybočiť z rámca niečoho; jeho láska, vďačnosť, hlúposť, bezočivosť ap. nemá hraníc je veľká;

hraničný príd.: h. kameň, h-á čiara

hraničný p. hranica¹

hraničný príd. tvoriaci hranicu: Na chotare mámo hranišnia skali (Kameňany REV)