Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

spred, spredo (v spoj. spredo mňa, spredo dverí, dňa) predl. s G vyj.

1. smerovanie z priestoru pred niekým, niečím, spopred: zmizol mu s. očí; vzal mu to s. nosa

2. čas predchádzajúci istému časovému úseku: móda s. dvadsiatich rokov

spred predl. s G, spredo predl. s G (v spojení spredo mňa, spredo dverí, spredo dňa)

spred vyjadruje smerovanie z priestoru pred niekým al. niečím (op. spoza) • spopred: stratil sa jej spred, spopred očí

spred, spredo (spredo v spojeni spredo mňa a popri spred pred niektorými inými slovami, napr. dvere, deň) predl. s 2. p.

1. (má miestny význam) vyjadruje smerovanie z priestoru nachádzajúceho sa pred niečím, spopred: Zuza vzala spred neho misku. (Tim.) Pomaly sa jej tratila hmla spred očú. (Skal.) Skupina sa pohla spred kostola. (Kuk.) Vzala spredo mňa prázdny tanier. (Bedn.) Zišiel spredo dverí do pajty. (Kuk.); vziať niekomu niečo (rovno) s. nosa a) z bezprostrednej blízkosti, b) predchytiť; ujsť niekomu s. nosa z bezprostrednej blízkosti;

2. (má časový význam) z doby pred nejakým časovým úsekom: Má ich [klobúky] v škatuli spred pätnástich rokov. (Al.); púte spred sto rokov (Žáry)

spred predl s G (má miestny význam) vyj. smerovanie z priestoru nachádzajúceho sa pred niečím, spopred: zpred domu pro reparatione palesztarum f 3 (ŽILINA 1710); zatim hrimenye zpred nyoho viblyiszklo, sztreli ohnyiszté lyetzeli barz sztrasno; mnye tsloveka bédnoho, v sertzu zarmútzenoho, szpred se nyezarútzaj (DŽ 1752)