Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

holý príd.

1. nahý (význ. 1): h-é telo, h-í ľudia

2. nezarastený, lysý: h-é kopce, h-á hlava; h-á lebka skinhed

3. nepokrytý, obnažený: chodiť s h-ou hlavou, ležať na h-ej zemi; h-á kosť bez mäsa; h. meč bez pošvy

4. bez ozdoby, prázdny: h-é steny, h-á miestnosť; gram. h-á veta bez rozvíjacích členov, op. rozvitá

5. číry, čistý, rýdzi, samý: h. fakt, h-á skutočnosť, h-á pravda; zachrániť si h. život; hovor. h-é zemiaky neomastené

● mať sa, cítiť sa ako h. v tŕní zle, nepríjemne; pod h-ým nebom vonku, v prírode; byť, ostať h., na h-om bez peňazí; začínať s h-ými rukami bez materiálneho základu; expr. (h-ú) → labu lízať;

holo prísl.: h. pôsobiť

holý holá holé príd.

holý holá holé príd. 1. ▶ ktorý na sebe nemá šaty; syn. nahý; op. oblečený: holí ľudia; kresliť holé ženy; byť h. ↗ i fraz.; Albertovo vychladnuté holé telo zabalili do bielej plachty. [P. Zván]; Ja by som sa nemala holá ukazovať ani pred mamou. [L. Ťažký]
2. ▶ ktorý je bez porastu, bez vlasov, bez ochlpenia, neporastený, nezarastený; syn. lysý: holé pláne; holé končiare hôr; holé vtáča; trápi ho holá hlava plešivá; zbaviť strom dlhých holých konárov; Holé stromy v Horskom parku vŕzgali, naťahovali si konáre, akoby bola jar. [G. Rothmayerová]; Zem holá, zoraná, stromy a kríky bez lístia. [A. Bednár]
3. ▶ ničím nepokrytý; syn. obnažený: h. chrbát; h. meč bez pošvy; chodiť s holou hlavou; ležať na holej zemi; hodiť psovi holú kosť bez mäsa; mať h. zadok ↗ i fraz.; Na noc som sa zakryl aj plachtou a spal na holom matraci. [D. Slobodník] □ eltech. holý drôt bez izolácie
4. ▶ ktorý je bez potrebného vybavenia, bez ozdôb: h. byt; holé steny prázdne; h. demižón neopletený; chytať ryby holými rukami; mikroorganizmy holým okom ťažko vidieť; Dlhá chodba osvetlená holou žiarovkou pri schodišti sa strácala v ponurom prítmí. [Ľ. Petraško] bez tienidla □ lingv. holý podmet, prísudok bez rozvíjacích vetných členov, op. rozvitý; holá veta tvorená iba podmetom a prísudkom, op. rozvitá
5. ▶ ktorý existuje sám osebe, ktorý je bez vedľajších, sprievodných prvkov, znakov a pod.; syn. čistý, číry, skutočný, opravdivý: h. fakt; holá skutočnosť; holé konštatovanie; ide o h. výmysel; to je holá nemožnosť; povedať holú pravdu; zachrániť si h. život; hovor. jesť holé zemiaky suché, neomastené; A pláca bola vskutku žobrácka, lebo sotva stačila na holé živobytie. [Ľ. Zúbek]; Už len holá spomienka ho vystrela, až mu puklo v krížoch. [J. Papp]
◘ fraz. mať sa/cítiť sa ako holý v tŕní byť v nepríjemnej situácii, cítiť sa zle, nepríjemne; hovor. al. publ. holé lebky skinhedi; byť holý al. byť/ostať na holej dlani/na holom byť bez peňazí, bez akýchkoľvek prostriedkov; bojovať holými rukami bojovať bez zbrane; expr. holú labu lízať nemať, nedostať nič; hrub. mať holý zadok/holú riť byť chudobný; pod holým nebom vonku, v prírode; prísť s holými rukami nič nepriniesť; začínať s holými rukami začínať podnikať, zaisťovať si živobytie a pod. bez materiálneho základu

čistý 1. ktorý dbá o čistotu; svedčiaci o čistote, čistotnosti (op. špinavý) • nezašpinený • neušpinený • nezamazaný • neumazaný: jesť čistými, nezašpinenými, neušpinenými rukami; mať čistú, nezamazanú, neumazanú košeľu • expr.: nezafúľaný • neufúľaný: vrátiť sa z ihriska nezafúľaný, neufúľaný • umytý (ktorý získal čistotu umytím): umytý riad • uprataný • vyčistený • expr. vyleštený • subšt. vyglancovaný: uprataný, vyčistený, vyglancovaný byt • čistotný • zried. čistotymilovný (dbajúci o čistotu a poriadok): čistotná, čistotymilovná žena • dezinfikovaný • vydezinfikovaný • hygienický • odb. sterilný (zbavený choroboplodných zárodkov): dezinfikovaná bielizeň; vydezinfikovaná rana; hygienické, sterilné prostredie; sterilná injekčná striekačka • nezamorený • neznečistený: nezamorené, neznečistené ovzdušie • pramenitý • pramenistý (o čistej vode) • expr.: čistučký • čistunký • čistulinký

2. ktorý nenesie stopy zásahu, porušenia prvotného stavu (o veciach) • nepopísaný • nepomaľovaný • expr.: nepočmáraný • nepočarbaný (bez stôp po písaní, maľovaní): čistý, nepopísaný zošit; čisté, nepomaľované, nepočmárané, nepočarbané múry • neskl. bianko: bianko list • holý: holé steny • nepoškvrnený: nepoškvrnený sneh • expr.: čistučký • čistunký • čistulinký

3. s ničím nepomiešaný, ničím neznečistený, neznehodnotený • číry • rýdzi: čisté, číre, rýdze zlato • priezračný • priehľadný • neskalený • nezakalený • pren. krištáľový (o čistej vode) • pravý • stopercentný: pravá, stopercentná vlna • jasný (o oblohe, farbe) • neskl. netto (op. hrubý, brutto): netto váha • rafinovaný: rafinovaný cukor, tuk • chem. intaktný (chemicky čistý): intaktná látka • expr.: číročistý • číročíry • zastaráv. kóšerný • neskl. kóšer (pôvodne pripravený podľa židovských rituálnych predpisov; o jedle a nápojoch)

4. p. čestný 1, bezúhonný, cnostný, úprimný 2 5. p. samý 1 6. p. číry 2, holý 4, skutočný 2 7. p. dôkladný

holý 1. ktorý na sebe nemá šaty, neoblečený (o človeku); ktorý nie je zakrytý odevom (op. oblečený) • nahý: byť celkom holý, nahý; kúpať sa holý, nahý • obnažený • odkrytý • rozhalený • vyzlečený: mať obnažené plecia; odkrytá, rozhalená hruď; stáť do pása obnažený, vyzlečený • nepokrytý: chodiť s nepokrytou hlavou • expr.: holučký • holučičký • holunký • holulinký (celkom holý): holučké, holučičké, holunké, holulinké deti • expr., často pejor. nahatý: nahaté ženy

2. ktorý je bez porastu, ničím nepokrytý: holé skaly • lysý • expr. lysatý • plešivý • plešatý • plechatý • plechavý • bezvlasý (bez vlasov; i pren.): lysá, lysatá, plešivá, plešatá, plechavá, plechatá hlava; plešivé, plechaté temená kopcov • neoperený (bez peria): holé, neoperené vtáčatá • šutý • pustý • pren.: nahý • obnažený (bez trávnatého al. iného porastu): šutý kraj (Vajanský), pusté kopce, nahé polia, obnažené konáre stromov • opŕchnutý • opršaný • ošklbaný (zbavený lístia, peria a pod.): opŕchnutý, opršaný strom; opŕchnutá sliepka • bezlistý (o holej rastline, strome a pod.) • kopný (bez snehu; o zemi)

3. gram. bez rozvíjacích vetných členov • nerozvitý (op. rozvitý): holá, nerozvitá veta; holý, nerozvitý podmet

4. sám osebe, bez vedľajších, sprievodných znakov, prvkov a pod. • číry • čistý: holé, číre, čisté fakty • nahý • skutočný • reálny (bez príkras): taká je nahá, skutočná, reálna pravda • prostý: bojovať o prosté prežitie • strohý: strohé údaje

5. p. prázdny 1 6. p. suchý 2

plešivý ktorému nenarástli al. vypadali vlasy (čiastočne al. úplne) • plešatý • plechavý • vyplešivený: už v tridsiatke bol plešivý, plešatý, plechavý • holohlavý (úplne plešivý): holohlavý ako koleno • lysý • lysatý • holý • bezvlasý: lysá, holá, bezvlasá hlava • oplešivený • oplechavený • expr. plechatý • nár. plchatý (Gráf) • plešivastý • plešivkastý (začínajúci plešivieť)

prázdny 1. ktorý nie je ničím naplnený; v ktorom, na ktorom nič, nikto nie je (op. plný) • nenaplnený (obyč. o predmetoch, ktoré slúžia na napĺňanie): prázdny, nenaplnený pohár; nenaplnená váza, fľaša • hladný (o žalúdku) • čistý: čistý zošit (op. popísaný) • neskl. bianko (ktorý ešte nie je vyplnený): bianko formulár, zloženka • holý: holé steny • jalový • hluchý: jalový, hluchý klas; hluché miesta • pustý • spustnutý • opustený • osihotený • osamelý • osamotený • osirelý • osirený • osirotený (bez ľudí, bez života): pustý, spustnutý dom; opustený, osihotený kraj; osamelá ulica; osamotené, osirelé, osirené, osirotené polia • neobývaný • vyľudnený • ľudoprázdny: neobývaná, vyľudnená, ľudoprázdna dedina • dutý • vyhĺbený (vnútri prázdny): valec je vnútri dutý; dutý, vyhĺbený peň

2. bez vnútornej hodnoty, bez obsahu • bezobsažný • neobsažný: prázdne, bezobsažné, neobsažné frázy • bezmyšlienkový • bezmyšlienkovitý (nemajúci myšlienkovú, obsahovú hodnotu): bezmyšlienkové dielo • klišéovitý • frázovitý • frázistický • floskulovitý • floskulový (majúci charakter klišé, frázy, floskuly): klišéovité, frázovité vety; floskulovité výrazy, slová • iron.: mudrácky • mudrlantský • rozumkársky • rozumársky (tváriaci sa, pôsobiaci múdro, pritom prázdny; o rečiach) • neplodný • neužitočný • planý • lacný • pejor. jalový (neprinášajúci výsledok, úžitok; op. plodný, užitočný): neplodná, neužitočná debata; plané, lacné, jalové sľuby • pren. mŕtvy: mŕtva forma • pustý • nenaplnený • bezcieľny • ničotný (bez náplne, zmyslu): jej život bol pustý, nenaplnený, bezcieľny • márny • bezvýsledný • nezmyselný • zbytočný • daromný • kniž. lichý (nikam nevedúci, nič neprinášajúci): márne, bezvýsledné úsilie; hodinu viedli nezmyselné, zbytočné reči; uvádzať liché dôvody • neskl. expr. nanič • expr.: tupý • otupený (o pohľade) • pren. pejor. dutý: dutá hlava

p. aj akademický 2

3. p. voľný 2 4. p. tupý 4

skutočný 1. ktorý možno vnímať zmyslami, jestvujúci v realite; zodpovedajúci skutočnosti (op. neskutočný) • reálny (op. ireálny, fiktívny): sú to skutočné, reálne objekty; skutočný, reálny počet bol menší ako uviedli v novinách • efektívny (op. fiktívny): efektívne hodnoty • konkrétny (op. abstraktný) • hmatateľný • poznateľný: konkrétny, hmatateľný, poznateľný svet • faktický • skutkový (zodpovedajúci faktom, skutočnosti, nie odhadu): faktický, skutkový stav • javový: javový svet, javová podstata • ozajstný • naozajstný • naozajský • živý: mal doma ozajstného, naozajstného, naozajského, živého hada; ozajstná, naozajstná láska; nesedel tam prelud, ale živý človek • pravdivý • opravdivý • pravý • nefalšovaný • úprimný • nepredstieraný: film nakrútený podľa pravdivej, opravdivej udalosti (op. vymyslenej, fantastickej); herečka plakala opravdivými, pravými, nefalšovanými slzami (op. predstieranými, falošnými); prejaviť pravý, nefalšovaný záujem o niečo; boli to jeho pravé vlasy (op. nepravé, falošné, umelé) • plnokrvný: chladnokrvnosť prezrádzala plnokrvného Angličana • životný (op. neživotný, papierový): životná postava, životný hrdina • neskreslený • holý • nahý: taká je neskreslená, holá, nahá pravda

2. ktorý je taký, aký má byť; ktorý spĺňa očakávania, predpoklady a pod. • celý • dokonalý • pravý • rýdzi: skutočný, pravý muž; praví, rýdzi mešťania • čistý • neskalený • ozajstný • naozajstný • naozajský: čistý, neskalený cit; neskalená radosť; našiel v deťoch ozajstné, naozajstné potešenie; je naozajská dáma • nepochybný: nepochybná pravda • vážny: mať o niečo skutočný, vážny záujem • opravdivý: opravdivé hrdinstvo • hovor.: hotový • úplný: to, čo dokázal, je hotový, úplný zázrak; hotový, úplný génius • naslovovzatý: naslovovzatý odborník • neskl. kniž. par excellence [vysl. ekselans]: umelec par excellence

strohý 1. ktorý dôrazne dáva najavo odmeranosť voči iným, odmietanie iných (o človeku a jeho prejavoch; op. mierny) • odmeraný • chladný • zdržanlivý: pôsobila dojmom strohej, odmeranej, chladnej ženy; strohým, zdržanlivým správaním zakrýval skutočné city • prísny • neprístupný • strmý • rázny (jednoznačne, prudko odmeraný): vítal ho matkin prísny pohľad; odrádzala ho neprístupná povaha dievčaťa; strmá, rázna reč • ostrý • príkry • expr. britký (tvrdo, hrubo strohý, nešetriaci): ostré, príkre slová, poznámky; britký tón v hlase • hovor. komisný (úradne strohý)

2. ktorý zachytáva, podáva iba podstatu; ktorý je bez zbytočností; vyznačujúci sa jednoznačnosťou • krátky • stručný: dostalo sa mu strohé, krátke, stručné vysvetlenie • úsečný • lakonický: úsečná, lakonická odpoveď • expr. suchý

3. ktorý je založený na jednoduchosti • jednoduchý • triezvy: strohý, jednoduchý, triezvy štýl; jednoduché, triezve tvary, farby • neosobný • chladný (zbavený akéhokoľvek osobného rázu, príznaku, prejavu): neosobný, chladný interiér • holý • čistý • suchý: suché fakty

suchý 1. ktorý neobsahuje vlhkosť al. ktorý stratil (prirodzenú) vlhkosť, vodu (op. mokrý, vlhký): suchá krajina • vysušený • kniž. vyprahnutý • vodoprázdny: suchá, vysušená bielizeň; suché, vysušené koryto rieky; vysušené, vyprahnuté ústa • uschnutý • vyschnutý • zoschnutý • odumretý (op. čerstvý, živý): suché, uschnuté kvety vo váze; zoschnuté, odumreté stromy, konáre • usušený (ktorý sa sušením zbavil vlhkosti): vysušené, usušené drevo, hríby • bezdaždivý: bezdaždivé leto • expr.: suchučký • suchunký • suchulinký (úplne al. príjemne suchý)

2. ktorý neobsahuje masť, tuk • holý • neomastený • nenamastený: jesť suché, holé, neomastené zemiaky; suchý, nenamastený chlieb • expr. hlúpy (obyč. o zemiakoch) • expr. planý: plané jedlo

3. p. chudý 4. p. odmeraný 1, strohý 2, 3, nezaujímavý

triezvy 1. ktorý je pri zdravom vedomí, neomámený alkoholom (op. opitý), neovládaný emóciami, vášňami (op. zatemnený, zaslepený, slepý) a pod. • zastar.: striezlivý • striezvy: byť v triezvom, striezlivom stave; je triezvy, striezlivý • čistý • jasný: čistá, jasná hlava; jasný úsudok • zdravý: zdravý rozum

2. ktorý sa riadi rozumom, ktorý sa vyznačuje miernosťou a rozvahou; svedčiaci o tom • rozvážny: triezvy, rozvážny človek • rozumný: neprišli s nijakým triezvym, rozumným nápadom • chladnokrvný • chladný • racionálny • rozumový (nepodliehajúci citom): čin je v rozpore s priateľovým chladnokrvným, chladným uvažovaním; racionálny, rozumový typ človeka • zdravý (zodpovedajúci normálnemu, triezvemu uvažovaniu): zdravé názory • reálny • realistický (ktorý rešpektuje skutočnosť, ktorý vie rozlíšiť možné od nemožného; nepoddávajúci sa sneniu, fantázii; op. nerealistický): reálne, realistické uvažovanie • súdny: súdne stanovisko, rozhodnutie • premyslený • uvážený • rozmyslený (o prejavoch človeka, ktoré svedčia o rozvahe): premyslené, uvážené slová; rozmyslená reakcia na protest • zastar.: striezlivý • striezvy: matkina striezlivá povaha

3. ktorý sa vyznačuje jednoduchosťou, ktorý uprednostňuje jednoduchosť, prirodzenosť, nenáročnosť a pod. • jednoduchý • obyčajný • prostý: triezve, jednoduché, obyčajné, prosté zariadenie interiéru (bez zbytočných al. nákladných doplnkov, okrás; op. vyumelkované, pompézne) • civilný (ktorý je bez pátosu, resp. zložitej kompozície, obyč. o prednese; op. strojený) • strohý (priveľmi jednoduchý, až chladný): architektúra strohých tvarov • suchý • holý • číry (taký, aký v skutočnosti je): suché, holé, číre fakty

holý príd.

1. bez vlasov, bez peria, bez porastu, ničím neporastený, nezarastený, lysý: h-á hlava, h-á brada; h-é vtáča; h-é skaly, stráne, kopce, h-á púšť; h-é stromy bez lístia;

2. bez šiat, neoblečený, nahý, obnažený, nezakrytý: h. chrbát, h-é telo, h-é ruky, ramená; deti behajú holé, bosé (Jes-á) nedostatočne oblečené; chodiť s n-ou hlavou nepokrytou; kľačať, ležať na h-ej zemi priamo na zemi, bez podložky; nosiť sa na n-om koni neosedlanom; h. meč, h-á dýka bez pošvy; el. tech. h-é drôty bez izolácie

● má sa ako h. v tŕni zle; pod h-ým nebom vonku v prírode;

3. prázdny, prostý, neozdobený: h-á miestnosť, h-é steny; gram. h-á veta, h. výraz bez rozvíjajúcich členov

● hovor. byť h. a) byť bez peňazí, b) nemať potrebné šatstvo; prísť s h-ými rukami nič nepriniesť; začínať s h-ými rukami, dlaňami bez peňazí; bojovať, brániť sa h-ými rukami bez zbrane; zostať na h-ej dlani, na h-om prísť o všetko

4. samý, púhy, čistý, číry: h. fakt, h-á skutočnosť; povedať h-ú pravdu bez príkras; bojovať o h. život, zachrániť si h. život nič iné okrem života, jesť h-é zemiaky suché, neomastené;

holo prísl. zried. pusto, prázdno: polia, ktoré dleli ešte holo (Hviezd.)

holý príd.
1. csl bez vlasov, peria, srsti; nezarastený: Ďeže ten už ňie je takí, keď má holú hlavu (Dol. Lehota DK); Zajačke sa holej a slepej za ďeva_dňí (Čelovce MK); Králig má holé mladé (Trakovice HLO); Eśči ňema holu hlavu (Dl. Lúka BAR)
2. csl bez šiat, neoblečený; nahý: A sä ňehaňbíš takí holí choďiť pomedzi svet? (Krivá DK); Nak to ďiťa ňebehá huoluo! (Kociha RS); A čo mau̯ holú ruku, s tóv mi to oko ešťe vác tlačev (Lapáš NIT); A nohi hole, to už vecka na ľeto zme nošeľi opľečka (Kokšov-Bakša KOŠ); Z holu ruku nazbiram (pokrivi) pre śviňe (Fintice PRE)
F. holí aňi Adam (Nandraž REV), holí ani buben (Rochovce ROŽ) - celkom nahý; tag mu je jako holému (f) trňí (Bošáca TRČ) - cíti sa veľmi zle, je nesvoj; tak śe čul jag holi na ľadze (Dl. Lúka BAR) - bol v neobyčajnej situácii
3. csl bez trávnatého, krovinatého a lesného porastu: Ľemže dňeska tam už ľem hola źem ostala (M. Zalužice MCH); Ko_ca seno odviezlo, lúka zostala holá (V. Lom MK); Po zrezaních topoloh ostala holá sigot (Skalka n. Váh. TRČ)
L. holí pľac (Dražovce NIT) - prázdne miesto po vyhynutom koreni; holí klásek (Lamač BRA) - klas bez zrna; holá sťepka (Pukanec LVI), holí strapec (Hor. Strehová MK) - kostra strapca; holí pasienek (Podmanín PB) - lúka bez trávy; holá źem (Dlhé n. Cir. SNI) - neúrodná, na obrábanie nevhodná zem; hola pšeňica (Dl. Lúka BAR) - pšenica bez ostí
4. csl nemajetný, chudobný, biedny: Zhoreľi zme dočista, šetko zhorelo, ostaľi zme holí, joj, holí (Pokryváč DK); Došli spátki holí z Amerike (Blatné MOD); Janek ňic nemjeu̯, biu̯ skoro hou̯í, neviedzeu̯, co má robít od hu̯adu (Jablonové MAL)
F. holí jako dlaň (Bošáca TRČ), hou̯í jag žebrák (Jablonové MAL), ostáď na holej dlaňi (Rim. Píla RS), holí aňi lipa (Revúca), holí jak čik (Markušovce SNV) - chudobný, biedny; nemať nič; holieho ľächko oškľbeš (Dlhá n. Or. DK) - chudobnému zoberieš len málo; z holima rukami (Brezina TRB) - bez majetku; z holu ruku isc (Kluknava GEL) - ísť bez darov; holi jak paľec (Brezina TRB) - chudobný
5. csl ničím nevyplnený, bez potrebného vybavenia: Vošla do izbi, aľe tá bola holá, ňidž v ňej ňeviďela (Istebné DK); Toto bolo holé humno (Trenč. Závada TRČ); Na stretku dzedzini som ih ulapiol (kone) calkom hole, šicek sersan potraciľi (Kluknava GEL); Ti maž holu budu, ti śe ňerachuj ku gazdoj (Sobrance)
L. holá potkova (Šoltýska RS) - neopracovaná podkova; hou̯í vúz (Hlboké SEN) - voz bez bočníc; iba hoľie múri (Zombor MK) - zhorený dom; hoľie píšťeľe (Detva ZVO) - neozdobené píšťalky; holá pec (Kostolné MYJ) - pec s dnom bez podložky
6. csl samý, čistý, púhy: Puzme plťu, aspon si holí živod zachráňime (Lokca NÁM); Židé dávali šecko, abi si zachráňili hou̯é životi (Záh. Ves MAL); Jarec je hola, čira kolač (Studenec LVO); Rači holoho teju vipiju, abo holoho mľika (Sobrance)
7. or, strenč expr. mladý, nedospelý: Holí je a ťrád bi uš käďeču̯o veďeu (Krivá DK); To je ešče holé, ešče má sopeľ (Prosné PB)

holý príd
1. ničím neporastený, lysý: gest holy na hlawu (B. ŠTIAVNICA 1613) bez vlasov; wezmy myssenecz malych holych (KLe 1740); hawran zostal holy (GV 1755) bez peria; v zime holé viďíš ratolesťi (BR 1785) bez lístia
2. ničím nepokrytý, nemajúci nič na sebe, nahý, obnažený: na bugaka bezel z holym palossem (LIPTOV 1634-66) vytaseným; po holem brisse se opasowaty (HL 17. st); (žena) gedenkrat y holy zadok witrčala (TURIEC 1762); na holém tele nosil žinenj odew (VP 1764)
F. kdy se procítí ze sna, na holém zústane (ASL 1652) bez všetkého; od holého v tŕní košule vypoščává (ASL 1652) žiada nemožné
3. prostý, číry: eum esse iqnobilem, vulgo holy sedlyak (TURIEC 1580) neurodzený; neypatri tslovetse lyem na hole znaki (HPS 1752); muog brater prissel holy do hotowich statkuw (PUKANEC 1771) nemajetný; kde zahrady byvali, teraz hole kamene stoja (ZUBRICA 1776 LP); které holím prirozením rozumem za práwe dáťi každý musí (BN 1789); ktereho cysar na hole slowa prepustity nechtel (MC 18. st); ma holu znamost litery (SS 18. st)
F. z holimy rukamy do zemy dalekeg se stehowatj (KT 1753) bez všetkých prostriedkov
4. (o priestore) nezastavaný, pustý: panu Matiegowi pustil polowiczu holeho platczu (P. ĽUPČA 1551); toliko holi grunt bil po pohorenine mestecžka (ŽIAR n. H. 1629)
F. trebas bis pod holym nebem na gedneg noze stal (MS 1758) vonku v prírode
5. (o obilí) vymlátené: niekdy mu dawal hole zbožy (LIPTOV 1581 E); zbozia, ktere gest w humne nemlatene aneb na powale hole (ZORKOVCE 1688); z holeho obilja (KRUPINA 1736); z holjho zrna (PONIKY 1783-88)
P. atpn Paulus Holy (v Trnave 1477)