lámač -a m. živ.
1. kto pracuje pri (priemyselnom) lámaní, drvení niečoho: l. uhlia, rudy, kameňa
2. typ. metér;
lámačka -y -čiek ž.;
lámač -a mn. -e m. neživ. lámací stroj
lámač -ča pl. N -či m.
lámač1 -ča pl. N -či m. 1. ▶ kto pracuje pri (priemyselnom) lámaní, drvení niečoho: l. uhlia, rudy, kameňa 2. star. polygr. ▶ pracovník ručne lámajúci, zalamujúci stĺpcovú sadzbu do stránok, metér 3. hovor. expr. ▶ kto silou, násilím spôsobuje druhým ujmu na zdraví al. materiálnu škodu: lámači kostí, nôh; známy l. hokejok ◘ fraz. lámač rekordov kto prekonáva dosiahnuté rekordy ešte lepšími výsledkami; lámač [ženských/dievčenských] sŕdc zvodca ▷ lámačka1 -ky -čiek ž.
lámač2 -ča pl. N -če m. 1. ▶ stroj na lámanie nejakého materiálu, lámací stroj; syn. lámačka2: hydraulický l.; l. triesok; lámače zámkovej dlažby; pren. expr. To nie je autosedačka, ale lámač väzov pri nárazoch zozadu. [Sme 2007] nebezpečná vec 2. ▶ prírodná al. umelá prekážka zadržiavajúca, rozrušujúca silu živlov, ťarchu atmosférických zrážok, energiu žiarenia a pod.: lámače vĺn okolo zálivu; strešné lámače snehu; lámače svetla □ ped. lámače ľadu pohybové aktivity podporujúce atmosféru spontánnosti, tvorivosti a spoluprácu v skupine
lámač p. metér
metér sadzač upravujúci stĺpcovú sadzbu na stránky • lámač
lámač1, -a m.
1. kto pracuje na drvení, lámaní, olamovaní niečoho: l. uhlia, rudy, kameňa, l. listov;
2. typ. kto zalamuje sadzbu do strán, metér;
lámačka1, -y, -čiek ž.;
lámačský príd.: l-é nástroje
lámač2, -a m. stroj na lámanie, lámací stroj
lámačka ž. i lámač2 m. (lamačka, lamač) 1. or, szsl, pov, hloh nástroj na lámanie konopí al. ľanu nahrubo, trlica s jedným žliabkom: Najpru ho tľčieme takím tľkom a ďälej ho lámeme na lámačke (Dlhá n. Or. DK); Visušené konope sa lámali na lamači (Madunice HLO); Najpŕv sa konope lámali na lámači (Trakovice HLO); Či konope neboli preschlé, či kiého paroma, neotchodí mi na lámačke pazderié (Dol. Súča TRČ); lamačka (Rajec ŽIL, Papradno PB); lamač (Čachtice NMV, Rakovice PIE) 2. odstraňovanie drevnatých častí na byliach ľanu al. konopí: Ku lamačke misí buď ľan dobre usknutí (Dol. Lehota DK) 3. obdobie zberu kukurice: lámačka (Šaľa) 4. lámka, reuma: lámačka (Klubina KNM)
lámač1 m. (lamač) strsl, spiš ban. kto láme horninu, kamenár: Keť som zložiu̯ skúški, stau̯ son sa lamačom (Ban. Štiavnica); Som tam bul jako lamač kameňar, dze trebalo co viburic s kameňoch, ta to bula moja robota (Spiš. Štvrtok LVO); lamač (Smižany SNV)
lámač m 1. živ kto láme kameň, kamenár: lapidarius: kamenjk, lamač (KS 1763) 2. neživ nástroj na lámanie: L. ballista: zdi lamač, nástroj wogánsky (KS 1763); Saxifraga calcifraga: lomnikameň, lamač kameňa (KS 1763) bot rastlina z rodu lomikameň Saxifraga