mlčanlivý príd.
1. málovravný (význ. 1), zamĺknutý, tichý: m. človek, m-á povaha; m. svedok diskrétny
2. dejúci sa bez slov, potichu: m. súhlas;
mlčanlivo prísl.;
mlčanlivosť -i ž.
1. málovravnosť, zamĺknutosť
2. zachovávanie tajomstva: porušiť m.