mechy p. pľúca
pľúca dýchací orgán vyšších stavovcov • hovor. zastaráv. prsia: byť slabý na pľúca, na prsia • hovor. žart. mechy • subšt. pajšle: je chorý na pajšle
mechy p. mech2
mech2, -a, častejšie mechy, -ov m. zariadenie, pomocou ktorého sa vháňa vzduchový prúd napr. do ohňa al. do píšťal hudobného nástroja: ručný, dvojitý, kováčsky m.; organové; ťahať, hovor. i dúchať m-y; hovor. žart. fučať ako kováčsky m. o zadychčanom človeku; pren. hovor. žart. mať dobré m-y pľúca
● hovor. expr. dúchať do jedného mecha držať spolu
mech m 1. vrece: wimerali (sme) reži do mecha na slatia panske (NIŽNÁ 1635); vter: mech kozenny (VT 1648); odew aneb mech na sebe wzal (VP 1764); aby snetna pssenica nebila, nech sa nedawa do mechuw, w kterich muka bila (NN 18. st); (kráľ Jonáš) misto rucha kralowskeho do mecha a huny se oblekal, retazami prepasowal (MiK 18. st); x. pren expr toto telo gest mech smradu (MK 18. st) odporné, smradľavé F. hnewliwi mechem udereny gest (MK 18. st) hlúpy, sprostý; ťma gako w mechu (BN 1796) veľká, úplná; dowézel nekdo na trch súdek medu k predagu a ponewádž ag prasa w mechu geďiňe hlúpý kupuge, on med swúg odekril (BU 1795) oklamáva sa pri kúpe; wypchlo se z měcha ssidlo (PD 18. st) pravda vyšla najavo 2. i mechy pomn zariadenie, pomocou ktorého sa vháňa vzduch do ohňa al. do píšťal hudobného nástroja: kowaczki mech (ORAVA 1611); kowacž w ssmykny mechj zaduchawa (KoB 1666); sufflatorium: mech, dymač, nadymač (KS 1763); toto instrumentum z mnohých pjssťalek záležj, kteréžto skrze mechy tak mjstrowňe do sebe powětřj dosahugj, že y zwuk wydáwagj (StN 1785); pohaňati mechi (vo vyhni) (BlR 18. st); když se na koho nahnevá, jak kovársky mech se zdúwá (PV 1637-45) nadúva sa od zlosti, hnevá sa; -ový príd k 1: flekowati ssaty tlustým plátnem měchowým (PrV 1767) P. tpn villa Mechina (Mechenice pri Nitre 1113 CDSl)