Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

hlúpy príd.

1. sprostý (význ. 1 – 3): h. človek; h-a odpoveď; hovor. expr.: h-a situácia; h-a náhoda; hnevá sa pre h. papier

2. hovor. expr. neomastený; planý: h-e zemiaky

● expr.: h. ako teľa, ako poleno, ako tĺk veľmi; mať h-e šťastie nezaslúžené; h. má → šťastie;

hlúpo prísl. k 1: h. tárať, h. sa usmievať;

hlúposť -i ž. sprostosť (význ. 1 – 3): ľudská h.; expr.: stvárať, tárať h-i; kupovať h-i, hnevať sa pre h.

hlúpy -pa -pe 2. st. -pejší príd.

hlúpy -pa -pe 2. st. -pejší príd. 1. ▶ majúci slabé rozumové schopnosti; svedčiaci o nedostatku inteligencie; syn. sprostý; op. múdry: h. človek; najhlúpejší žiak v triede; čo si h.?; robiť sa hlúpym; mať niekoho za hlúpeho; pripadala som si ako hlúpa hus; nadať niekomu do hlúpych; Ale si ty hlúpa stvora. [A. Chudoba]; Nehnevajte sa, chlapci, ale nie som taký hlúpy, ako vyzerám! [V. Šikula] □ hlúpy Jano rozprávková postava, ktorá spočiatku pôsobí prostoducho a hlúpo, ale počas deja sa prejaví ako aktívny človek, hrdina, záchranca, ↗ i fraz.
2. ▶ prezrádzajúci neschopnosť myslieť; svedčiaci o nedostatku súdnosti; syn. sprostý: h. žart, vtip; hlúpa otázka, odpoveď; hlúpa dôverčivosť; h. výraz tváre; mať hlúpe reči; Jano zavracal pohrdlivým posunkom také hlúpe predstavy. [A. Lacková-Zora]
3. hovor. ▶ negatívne hodnotený; nevyhovujúci istým požiadavkám; syn. sprostý: hlúpa situácia; hlúpa výhovorka; hlúpa pýcha; hlúpe klamstvo; h. čas na schôdzku; pripadá mi to hlúpe; to je hlúpe; je to hlúpa choroba nepríjemná; mať h. pocit; Aké hlúpe meno. [V. Mináč]; Vystúpil som z tej hlúpej školy. [R. Sloboda]; Zároveň si uvedomuje, že si vybral to najhlúpejšie miesto, aké si len mohol vybrať, lebo sedí chrbtom k dverám. [K. Lazarová]; Zapýrim sa, pričom som zlostná sama na seba za to hlúpe červenanie. [Vč 1973]
4. hovor. ▶ majúci malý význam, hodnotu, bezvýznamný, malicherný; syn. sprostý: naoko hlúpa pletka; hnevá sa pre hlúpe pero; od hlúpeho uštipnutia dostal otravu; To sa zapláta alebo scelí, je to len hlúpy rukáv. [E. Gašparová]; Takýto hriech pre jednu hlúpu knižku! [I. Kšiňan]
5. region. ▶ ktorý neobsahuje masť, tuk; ktorý neobsahuje mäso: prežúvať hlúpe zemiaky [M. Krno] suché; Kapustu sme jedli až do štvrtka, pravdaže, len takú sadlom omastenú, hlúpu - bez mäsa. [M. Urban]
◘ fraz. expr. hlúpy ako baran/teľa/poleno/tĺk veľmi hlúpy, nerozumný; bola to hlúpa náhoda bol to zhluk nepriaznivých okolností, ktoré nikto nečakal, bolo to nešťastie; byť z niečoho hlúpy nechápať niečo, nemôcť niečo pochopiť; hlúpy Jano hlúpy al. veľmi naivný človek; je taký hlúpy, až to bolí je veľmi hlúpy; mať hlúpe šťastie a) náhodné b) nezaslúžené ◘ parem. hlúpy dvakrát kúpi hlúpy človek koná nerozvážne a doplatí na to; hlúpy má šťastie šťastie býva náhodné, nezaslúžené; múdremu napovedz, hlúpemu dopovedz múdremu stačí naznačiť, hlúpemu treba povedať všetko

bezduchý 1. (i pejor.) duševne, intelektuálne nerozvinutý; konaný, uskutočňovaný bez (tvorivej) rozumovej činnosti; nemajúci myšlienkovú náplň, hĺbku • bezobsažný • prázdny • neobsažný: bezduchý, bezobsažný, prázdny človek; bezduché, bezobsažné, prázdne, neobsažné táranie • zried.: duchaprázdny • duchapustý (Hurban, Záborský) • bezmyšlienkový: bezmyšlienkové dielo • obmedzený • hlúpy: obmedzený byrokrat, hlúpe poznámky • netvorivý (op. tvorivý): netvorivé napodobňovanie, netvorivá práca • bezmyšlienkovitý • automatický • zautomatizovaný • mechanický • pren. pejor. papagájsky (robený mechanicky, bez hlbšieho uvedomenia, rozmýšľania): bezmyšlienkovité, automatické memorovanie; automatická, zautomatizovaná, mechanická činnosť; papagájske opakovanie

p. aj schematický

2. p. mŕtvy¹ 1

bezvýznamný ktorý nemá význam, váhu, dosah a pod. • nevýznamný • nedôležitý (op. významný, dôležitý): bezvýznamná, nevýznamná, nedôležitá udalosť • nezávažný • nepodstatný (op. závažný, podstatný): nezávažné, nepodstatné argumenty • kniž.: irelevantný • indiferentný (bezvýznamný z daného al. istého hľadiska): výsledok je pre nás irelevantný; nie je to pre mňa indiferentné • zanedbateľný (ktorý možno zanedbať, prehliadnuť; op. nezanedbateľný): zanedbateľná chyba • bezcenný (op. cenný): bezcenná rada • kniž. efemérny • zried. efemerický • kniž. podenkový (trvajúci iba krátko, majúci malú hodnotu): efemérne, efemerické zásluhy; podenkový autor • všedný • banálny (bezvýznamný vo svojej všednosti): všedná udalosť, banálne reči • malicherný: malicherný spor • hovor. expr.: hlúpy • sprostý • subšt. blbý: hlúpe, sprosté maličkosti • drobný • nepatrný • malý • ničotný: drobné starosti, nepatrná figúrka (o človeku); malá rola, ničotné veci • prázdny • zbytočný: prázdne gestá, zbytočné starosti • expr. mizerný: trápiť sa pre mizerný groš • expr. smiešny: smiešna hádka • expr.: troškársky • trochársky • blchársky • trpasličí: troškárske, trochárske, blchárske podnikanie; trpasličí majetok • expr.: naničhodný • nanič (neskl.)

hlúpy 1. ktorý má slabé rozumové schopnosti; prezrádzajúci hlúposť, obmedzenosť (op. múdry) • sprostý: je hlúpy, sprostý ako poleno; viesť hlúpe, sprosté reči • nechápavý • tupý • ťarbavý • ťažkopádny (pomaly, ťarbavo mysliaci; ťažko chápajúci, učiaci sa; op. chápavý, bystrý): nechápavý, tupý, ťarbavý, ťažkopádny žiak; tupé tváre • expr. tupohlavý • obmedzený • primitívny • kniž. stupídny • pejor. bezduchý: obmedzení, primitívni ľudia; stupídny, bezduchý prejav • zried.: duchaprázdny • duchapustý • expr.: zadubený • zadebnený • idiotský • imbecilný • debilný • kreténsky: idiotský, kreténsky výraz v tvári • retardovaný • zaostalý (mentálne) • hlupácky • subšt. blbý • prázdny (duševne) • expr.: vykradnutý • dutý: prázdna, vykradnutá, dutá hlava • nár. krepý • pren.: tvrdý • dúpny; nasprostastý • prihlúply • prisprostý • nahlúply • subšt.: pripečený • prihoretý • prihorený (trocha sprostý, hlúpy) • neinteligentný • nemúdry (ktorému chýba inteligencia; op. inteligentný, múdry) • nelogický (ktorému chýba opodstatnenie, logika; op. logický): neinteligentné správanie; nemúdre, nelogické kroky • nevzdelaný (bez vzdelania) • nedôvtipný • nedômyselný (op. dôvtipný, dômyselný) • hovor. expr. včerajší: nie som včerajší • neskúsený • mladý: si ešte hlúpy, neskúsený, mladý • nezmyselný • nerozumný • expr.: chumajský • somársky • lajošský • sprostácky: nezmyselný, nerozumný, somársky nápad • expr. hlúpučký • prihlúpy (príliš hlúpy) • expr. truľkovský (Puškáš)

2. p. naivný 1 3. p. nepríjemný 4. p. suchý 2

obmedzený 1. ktorý má ohraničený duševný obzor, slabé duševné schopnosti; svedčiaci o tom • neinteligentný • nevyspelý • nevzdelaný (op. rozhľadený): obmedzený, neinteligentný politik; nevyspelý, nevzdelaný pracovník; obmedzené, neinteligentné výroky • hlúpy • sprostý • bezduchý • slaboduchý • fraz. kniž.: chudobný duchom • chudobný na duchu (op. múdry): hlúpy, sprostý, bezduchý študent; autor chudobný duchom, chudobný na duchu • tupý • kniž. stupídny • pejor. primitívny (značne obmedzený): mať tupé, stupídne, primitívne spôsoby • zaostalý (duševne) • retardovaný (mentálne) • expr.: zadebnený • zadubený: zaostalá, zadubená mládež; zaostalé, (mentálne) retardované dieťa; zadebnené, zadubené názory • jednostranný • úzky • úzkoprsý (posudzujúci veci z jedného hľadiska al. z malého počtu hľadísk; op. široký): obmedzený, úzkoprsý človek; jednostranný, úzky pohľad na vec; obmedzený, úzky duševný obzor • malomeštiacky • kniž. filisterský (s plytkým životným cieľom): malomeštiacky, filisterský prístup k životu • malicherný (lipnúci na maličkostiach; op. veľkorysý): obmedzený, malicherný byrokrat • pejor. úbohý: úbohé správanie sa • konzervatívny • spiatočnícky (ktorý nemá schopnosť prijímať niečo nové): konzervatívne, spiatočnícke teórie • dogmatický • dogmatársky (nepripúšťajúci námietky, pochybnosti): dogmatický názor • expr. kocúrkovský: kocúrkovské mravy

2. p. ohraničený, malý 1, úzky 2

obyčajný 1. ktorý sa bežne, často vyskytuje; ktorý nie je ničím príznakový (op. zvláštny, výnimočný, nezvyčajný) • obvyklý • bežný • všedný • častý: obyčajný, obvyklý spôsob obživy; obyčajný, všedný príbeh; všedné šaty (op. sviatočné); je to obvyklý, bežný, častý jav • zvyčajný • pravidelný • nepríznakový: zvyčajný, nepríznakový priebeh choroby; prísť vo zvyčajnom, pravidelnom čase • normálny • prirodzený (v medziach normy): všetko je v normálnom, prirodzenom stave • každodenný • denný (vyskytujúci, opakujúci sa každý deň): každodenné starosti; každodenná, denná dávka potravy • prozaický (naplnený všednosťou): žiť obyčajný, prozaický život; mať prozaické túžby • rutinný • rutinový (spojený s rutinou): prekonávať prekážky sa stalo pre neho rutinnou, rutinovou záležitosťou • pejor. ordinárny: podávať ordinárny rum • triviálny • banálny (svojou všednosťou vzbudzujúci až nevôľu): zaťažoval všetkých svojimi triviálnymi, banálnymi historkami; začínať vždy od triviálnych poučiek • expr. tuctový (bez akejkoľvek výnimočnosti): tuctová tvár, akých sú tisíce • zaužívaný • tradičný (spojený so zvykom, s tradíciou): obyčajný, zaužívaný postup; zaužívaný, tradičný poriadok • jednoduchý • prostý • radový • nevýznačný • nevýznamný • drobný (o človeku bez vyššieho postavenia, bez funkcie a pod.; o veciach, ktoré nie sú exkluzívne, vyberané): obyčajný, jednoduchý, prostý, drobný človek; prostý, radový vojak • pospolitý • zastar. obecný: pospolitý ľud • hocijaký • bársaký • ledajaký (v zápore): to nie je len taký hocijaký, bársaký umelec • bezvýznamný • bezcenný • expr. mizerný • hovor. expr.: sprostý • hlúpy (op. významný, cenný, hodnotný): bezvýznamná udalosť; trápiť sa pre bezcenné, mizerné peniaze; hnevať sa pre sprosté, hlúpe pero • expr. praobyčajný

2. p. jasný 2

odporný 1. ktorý vzbudzuje odpor, nechuť, antipatiu, opovrhnutie • nepríjemný • protivný: odporný, protivný žiak; nepríjemná, protivná chuť • hnusný • ohavný • ohyzdný • zlý (vyvolávajúci hnus al. negatívny postoj): hnusné, zlé počasie (op. príjemné, dobré); vykonať ohavný, ohyzdný, zlý čin (op. dobrý); mať hnusný, ohyzdný výzor (op. príjemný) • nechutný • nemilý • expr.: bridký • bridivý • neskl.: brid • briď: nechutné, bridké jedlo (op. dobré, chutné); nemilý, bridký hmyz; brid ľudia • ošklivý • mrzký • škaredý (op. pekný): vonku je ošklivá, mrzká pľušť; mrzké, škaredé správanie • odpudzujúci • odpudivý • nevábny (nútiaci odísť, odvrhnúť niečo a pod.): byť odpudzujúci, odpudivý svojím vystupovaním; parfum mal odpudzujúcu, odpudivú, nevábnu vôňu; odporný, nevábny zjav (op. príťažlivý) • nesympatický • antipatický (o človeku a jeho prejavoch): tento človek mi je nesympatický, antipatický; nesympatická tvár • neznesiteľný (ktorý sa nedá vydržať): neznesiteľné pomery • slizký: slizká tvár • príkry (svojou ostrosťou vyvolávajúci nechuť, obyč. o jedle): odporná, príkra chuť • expr.: obludný • príšerný • hrozný (vyvolávajúci veľký odpor, znechutenie): obludný, príšerný skutok; to je hrozné klamstvo • zried. sprotivený • pejor. pľuhavý (o človeku): odporný, pľuhavý opilec • kniž. odiózny: odiózne slová • mrzutý • hovor. expr.: sprostý • hlúpy (vyvolávajúci mrzutosť, znechutenie): mrzutá, sprostá, hlúpa situácia

2. p. opačný 2

sprostý 1. ktorý má slabé rozumové schopnosti; svedčiaci o tom (op. múdry) • hlúpy: byť sprostý, hlúpy ako poleno; sprosté, hlúpe otázky • nedôvtipný • nechápavý • tupý • ťažkopádny • ťarbavý (ktorý ťažko myslí, ktorý si zle pamätá, zle a ťažko sa učí; op. bystrý, dôvtipný): nevedel, že je taká nedôvtipná, nechápavá; tupý, ťažkopádny reparátnik; mať ťarbavú myseľ • obmedzený (rozumovo) • kniž. stupídny • expr. zried. tupohlavý: viesť obmedzené, stupídne reči; nadávať niekomu do tupohlavých chudákov • pejor.: primitívny • bezduchý: zaoberali sa iba primitívnym, bezduchým táraním • nerozumný • nemúdry • kniž. neumný (ktorý svedčí o nerozvážnosti): nerozumná, nemúdra myšlienka • neinteligentný • nevzdelaný • nekultúrny (ktorý nemá inteligenciu, vzdelanie, kultúrnosť; op. inteligentný, vzdelaný, kultúrny): neinteligentní, nevzdelaní ľudia; nekultúrne správanie • zaostalý • expr.: zadebnený • zadubený (ku ktorému sa nové poznatky, informácie nedostávajú al. ktorý ich pre svoju obmedzenosť neprijíma): zaostalý, zadebnený, zadubený človek • prázdny • expr. vykradnutý • pren. pejor.: dutý • dúpny (Vajanský): prázdna, somárska, vykradnutá hlava; je celkom dutý, dúpny • pren. expr.: debilný • imbecilný • idiotský • kreténsky • expr., často pejor.: somársky • sprostácky • chumajský • lajošský • subšt. blbý • expr. zjemn.: sprostučký • sprostulinký • sprostunký • hlúpučký; nasprostastý • sprostastý • prihlúply • prisprostý • nahlúply • hovor. expr. pripečený • subšt.: prihorený • prihoretý (trocha sprostý) • osprostený: dočista osprostený • nár. expr. krepý • hovor. zastar. bornírovaný (Jesenský)

2. p. nepríjemný 3. p. bezvýznamný, obyčajný 1

suchý 1. ktorý neobsahuje vlhkosť al. ktorý stratil (prirodzenú) vlhkosť, vodu (op. mokrý, vlhký): suchá krajina • vysušený • kniž. vyprahnutý • vodoprázdny: suchá, vysušená bielizeň; suché, vysušené koryto rieky; vysušené, vyprahnuté ústa • uschnutý • vyschnutý • zoschnutý • odumretý (op. čerstvý, živý): suché, uschnuté kvety vo váze; zoschnuté, odumreté stromy, konáre • usušený (ktorý sa sušením zbavil vlhkosti): vysušené, usušené drevo, hríby • bezdaždivý: bezdaždivé leto • expr.: suchučký • suchunký • suchulinký (úplne al. príjemne suchý)

2. ktorý neobsahuje masť, tuk • holý • neomastený • nenamastený: jesť suché, holé, neomastené zemiaky; suchý, nenamastený chlieb • expr. hlúpy (obyč. o zemiakoch) • expr. planý: plané jedlo

3. p. chudý 4. p. odmeraný 1, strohý 2, 3, nezaujímavý

hlúpy, 2. st. hlúpejší príd.

1. (o človeku) s obmedzenými rozumovými schopnosťami, nie múdry, nechápavý, tupý, sprostý (op. múdry): h. človek; h-á hus nadávka hlúpej žene; h. Jano, h. Kubo rozprávkové postavy, pren. nadávka hlúpemu človekovi, hlupák

● hovor. expr. h. ako teľa, h. ako poleno veľmi; hovor. byť z niečoho h. nechápať niečo, nemôcť niečo pochopiť; robiť sa h-ym nevedomým;

2. prezrádzajúci hlúposť, obmedzenosť, nemúdry, nevtipný, nerozumný, nezmyselný, prázdny: h-a odpoveď, h. výraz tváre, h-e reči, h-e klebety, h. žart, vtip;

3. hovor. expr. negatívne hodnotený, nepríjemný, protivný, odporný, nechutný: h-a situácia; Nemám ešte prebratú históriu divadla. Hlúpy predmet. (Stod.) Prečo nerozbije tie hlúpe obloky, aby ich dierami vtieklo trochu slnečného zlata. (Gráf)

4. hovor. expr. nepredpokladaný, náhodný: mať h-e šťastie; h-a náhoda;

5. zried. malicherný, malej hodnoty: h-a výhovorka (Urb.); Pri hlúpych klebietkach prečkali, kým prefrčia ženy. (Heč.)

6. ľud. neomastený, nemastný: h-a švábka (Stod.); h-e jedlo (Al.);

hlúpo prísl. nerozumne, nemúdro, sprosto: h. si počínať, h. hovoriť, h. sa spytovať na niečo, h. vyzerať, h. sa pozerať, dívať;

hlúposť, -ti ž.

1. (bez mn. č.) nedostatok múdrosti, nevedomosť, sprostosť, zadubenosť: ľudská h.;

2. nerozumná reč, nerozumný čin: tárať, robiť h-i;

3. maličkosť, pletka: hromžiť, hnevať sa pre každú h.

glupy p. hlúpy

hlúpo p. hlúpy

hlúpy príd. (glupi, húpí)
1. csl majúci obmedzené rozumové schopnosti, nerozumný, sprostý: To ten sved bou̯ ešťe takí hlúpi, ľebo sä to aňi ňemau̯ ďe naučiť (Žaškov DK); Nuž a kej prišiel hlúpí, tag ho dostaľi, no, prekupci (Podmanín PB); Ocedz glupi a sin eśči glupši (Terňa SAB)
F. hlúpe ako buk, ako pen, ako poľeno (Cinobaňa LUČ), hlúpi jako baraní roch, jako ťela (Bošáca TRČ), húpí jag boti (Brodské SKA), glupi jak talpa (Brezovica SAB), glupi jak baran, jag huś, jag noc (Studenec LVO), glupi jak cmava noc (Geraltov SAB), glupi jag daľeko vidzi (Markušovce SNV) - veľmi hlúpy; baba ľem robi jag glupa (Fintice PRE) - pracuje bez uváženia; glupi dva razi kupi (Spiš. Štvrtok LVO) - nedôvtipný človek sa ľahko oklame; húpí, do dává a húpejší, do ňebere (Brodské SKA) - o vypočítavom správaní; ja s toho hlupa (Sobrance) - nerozumiem tomu
2. strsl planý, neúrodný (o zemi): U naz na Orave je zem hlupa (Trstená); Na hlúpej roľi sa ťi ňeuroďí (Mokraď DK); Aj zemi treba dať, čo hej patrí, ľebo na hlúpej ti ňenarastie (Slovany MAR)
3. strsl bez masti, nemastený: Keď nied omasti, musíme hlúpo jesť (Košťany n. Tur. MAR); Čože tá dbá na chlapa, dá mu aj hlúpeho najesť (Dol. Lehota DK)
L. hlúpa kapusta (Pucov DK) - nemastná
4. or nevhodné, nepríjemné: Prichoďilo mu to hlúpo, ke_to mau̯ povedať (Pribiš DK)
5. skys v dvojslovnom názve ťahavá okrasná rastlina, bot. černuška (Nigella): hlupy Jano (Turzovka ČAD); hlúpo prísl. k 1: hlúpo (Hor. Lehota DK)

húpy p. hlúpy

hlúposť, hlúpota p. hlúpy

hlúpy príd
1. (o ľuďoch) nerozumný, sprostý, op. múdry: dijtky hlupe, neumele zustanu (SK 1697); infatuo: poblazňugem, mámjm, hlupého činjm (KS 1763) ohlupujem
2. svedčiaci o obmedzených duševných schopnostiach: prosym, že bi ste mi za hlupe nepocžitali (L. JÁN 1564 KL); wssecko swim hlupim rozumem chtegi obsahnuti (TC 1631); hlúpá mladost, hlúpá reč, hlúpy wtip, hlúpá mysel (KS 1763); z hlúpú a slepu wssetečnosťú (BlR 18. st)
F. byť, ostať na všetko ako, jakožto h. nevšímavý: abych bywal na wssecky ginsse weci gakožto hlupy; abych na wssecko, čo gest swetského, gako hlúpy zostal (BlR 18. st)
3. nevzdelaný, neučený, jednoduchý: hlúpy, sedláckeg reči spusob; w mrawoch wélmy hlúpy (KS 1763); ewangélium od hlupich ribaru zepsáno (VP 1764)
4. (o zvieratách) majúci obmedzené schopnosti; neužitočný: nerozumna a hlupa howada (BAg 1585); hlupi osel (CC 1655)
5. nezmyselný, zbytočný, márny: wssecky starosti su márné, zbytečné a hlúpe (BlR 18. st)
6. (o jedle a nápoji) majúci nízku hodnotu, nevýživný; nechutný: durities cibi: hlupé, twrdé gjdlo (KS 1763); (veľmi starý syr) žaludek hlupu swu twrdosti obťažuge (PR 18. st)
7. (o pôde) nekvalitný, neúrodný: w pgesočnateg aneb hlupeg zemi (PR 18. st); -o, -e prísl k 2,5 infabre: nepomjstrowsky, sspatně, hlúpó; inscite: neumele, hlúpó, nemúdro; insensate: nesmyslně, hlúpó, blázniwe; insulse: nechútňe, bez chutj, hlupe (KS 1763); -osť, -ota ž nerozumnosť, sprostosť: že bi ste gemu wicze k hluposti nezly k rozumu tu wecz priczitowaly (Z. BREZNICA 1585); chlupost (!) lydska (HL 17. st); je to welika hlupost od nas (PP 1734); sedlátskég hluposti (BlR 18. st) neučenosti