dom domu pl. N domy I domami m.
dóm dómu pl. N dómy I dómami m.
dóm dómu pl. N dómy m. ⟨lat.⟩ 1. ▶ hlavný mestský kostol, obyč. biskupský, katedrálny chrám, katedrála: gotický d.; košický, milánsky d.; D. sv. Martina; zvony bratislavského dómu; Dobrý deň, pozdraví sa a vyvráti hlavu, ako keď turisti obdivujú vežu martinského dómu. [M. Ďuríčková] 2. geol. ▶ tektonický útvar pozostávajúci zo symetrickej klenbovitej štruktúry, klenba; jaskynný priestor pripomínajúci tvarom katedrálu: soľný, žulový, sopečný d.; jaskynný d. 3. obyč. pl. dómy astron. ▶ kopcovité vyvýšeniny na povrchu Mesiaca 4. tech. ▶ (valcový) nadstavec v hornej časti parného kotla, parojem: parný, merací d.
dom domu pl. N domy m. 1. ▶ budova, stavba určená najmä na bývanie: rodinný d.; nájomný, družstevný d.; murovaný, tehlový, panelový d.; drevený, montovaný d.; prízemný, (viac)poschodový, trojpodlažný; pavlačový d.; obytné domy; mestské domy; vidiecky, dedinský d.; stredoveký, meštiansky, secesný d.; rodičovský d.; číslo domu; vlastník, správca domu; práce v dome, okolo domu; postaviť, zrenovovať d.; domy pustnú; bývať vo vlastnom dome; motkať sa po dome; chodiť po domoch, z domu do domu s istým cieľom ↗ i fraz.; v dome je ticho; zobudiť celý d. všetkých obyvateľov domu; d. stíchol všetci obyvatelia zaspali, odišli a pod. 2. ▶ súčasť označenia inštitúcie organizujúcej isté podujatia, poskytujúcej rozličné služby al. slúžiacej na rozličné účely a činnosti: kultúrny d., d. kultúry; spoločenský d.; kúpeľný, liečebný d.; obchodný d.; d. módy, obuvi; D. odborov; D. umenia; D. Matice slovenskej; D. zahraničných Slovákov; pamätný d. v ktorom sa narodila al. pôsobila významná osobnosť a ktorý je zariadený ako múzeum na pamiatku danej osobnosti; azylový d. charitatívne zariadenie slúžiace na dočasné ubytovanie ľudí v ťažkej životnej situácii, napr. utečencov, bezdomovcov, opustených al. týraných matiek s deťmi a pod.; misijný d. sídlo, stredisko (kresťanských) misií (slúžiace na výchovu a prípravu budúcich misionárov); d. smútku v ktorom sa koná rozlúčka so zosnulým; zastar. mestský, obecný d. radnica; župný d. sídlo župy □ Biely dom a) sídlo prezidenta USA b) pren. americká vláda c) pren. expr. budova, v ktorej sídlia predstavitelia miestnej správy a pod.; Boží dom, Pánov dom kresťanský chrám, kostol; verejný dom zariadenie, v ktorom sa vykonáva prostitúcia, nevestinec 3. ▶ miesto, kde človek žije, býva, kde je doma; syn. domov: žiť ďaleko od domu; odísť, utiecť z domu; vyhnať niekoho z domu; Ber sa mi z domu a už sa mi tu neukazuj! [A. Bednár] 4. ▶ najbližšia rodina; vlastná domácnosť: dostať list z domu od rodičov, manžela a pod.; mať v dome štyri dievky; mať pokoj v dome; pán, pani domu; donáška do domu; Chceli jej odrieknuť i podiel na majetku, keď si vybrala mládenca z chudobnejšieho domu. [M. Figuli]; Mne v tomto dome nikto nič nepovie! [P. Karvaš] 5. ▶ panovnícky al. šľachtický rod, dynastia: cisársky d.; d. Habsburgovcov ◘ fraz. publ. spoločný európsky dom zjednotená Európa; vykričaný dom nevestinec; ani psa nehodno vyhnať/by nevyhnal z domu je veľmi zlé, nepríjemné počasie; chodiť/behať z domu do domu chodiť po žobraní; je ho plný dom je veľmi hlučný, narobí veľa kriku; nevyjsť/nejsť ani na krok z domu zdržiavať sa len doma, nevyjsť vôbec von; ona nosí nohavice v dome o žene, ktorá vládne v rodine; stavať dom na piesku robiť niečo bez reálnych predpokladov, bez dobrého zázemia; vystrčiť/nevystrčiť nos z domu vyjsť, nevyjsť von, opustiť, neopustiť príbytok; vytiahnuť/nevytiahnuť nohy/päty z domu a) vyjsť, nevyjsť z domu von, opustiť, neopustiť príbytok b) odísť, neodísť medzi ľudí, do sveta ◘ parem. čo dom, to iná obyčaj v ňom; jeden dom dvoch pánov nestrpí; každý je vo svojom dome pánom/kráľom; môj dom, môj hrad moje súkromie je nedotknuteľné ▷ domček -ka pl. N -ky m. zdrob.: záhradný, strážny d.; d. pre bábiky; kúpiť si starší d. na vidieku; pren. slimačí d. ▹ ulita slimáka □ švédske domčeky nízke montované domy slúžiace ako (provizórne) ubytovne a pod. ◘ fraz. zrútiť sa/zosypať sa ako domček z karát a) zmeniť sa na trosky (napr. pri zemetrasení) b) náhle stroskotať, nevydariť sa, zmariť sa ▷ domisko -ka domísk s., v sg. i m. zvel.: vysokánske d.; postaviť riadny d.
Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich
dom -a m. ‹port› port. šľachtický a čestný titul
dóm1 -u m. ‹l›
1. (pôvodne) každý kostol, (neskôr) len biskupský s kapitulou, hlavný kostol väčšieho mesta, katedrála, veľchrám: D. sv. Martina
2. jaskynný priestor pripomínajúci dóm;
dómsky, dómový1 príd.: d. organista
dóm2 -u m. ‹l›
1. geol. kruhovitá štruktúrna elevácia (vyklenutie), kupola vznikajúca vrásnením, výstupom solí, magmou a pod.
2. astron. tmavý priestor okolo pokojnej protuberancie: lunárny d. starý (čín., arab., ind.) zverokruh z dvadsiatich ôsmich nerovnakých častí
3. tech. (valcový) nadstavec na parnom kotle zväčšujúci parný priestor, parojem;
dómový2 príd.
divadlo s 1. vnímaná udalosť, výjav, úkaz al. jav, na ktorý sa ľudia dívajú: na was gako na diwadlo ukazowaty budu (ZA 1676); celemu lidu na posmech a na diwadlo wiseti zostal (MS 1758); žalostne diwadlo umučeny (KP 18. st) L. Semiraz zahradu wystawiti dala, ktera mezy sedm diwaděl sweta počtena byla (SR 17. st) divov 2. zrakový zážitok, pohľad: zda-li ne y liter taženj pacholatkum na prwni spatrenj diwne diwadla a potwory se zdagi (KoA 17. st); apoštolé byli smutným diwadlem Bohu (ASL 1728); sem mel gak nálezi wesele diwadlo (VP 1764) 3. názorný príklad, vzor: byl jsi v světě všem divadlo (RL 1571); on (apoštol Pavol) pro swu stalost učinen gest diwadlem swetu (Le 1730) 4. divadelné predstavenie, hra: theatra neb diwadla pred očy lidem stawy (WO 1670); hragne diwadlo; búda, pod kterú diwadla ďelali; hráč diwadla herec (KS 1763) 5. priestranstvo al. stavanie, kde sa hrá divadelné predstavenie: (vo Verone) od Rymanuw dywadlo okrúhle gesste cele stogy (KrP 1760); theatridium: okolo diwadla uďelané schodi, na které sedagú pohlédači (KS 1763); -ový príd k 4: theatralis: diwadlowy (KS 1763); po d-e, s d-om prísl výraz po komediantsky: comice: smele, po diwadlu, z diwadlem (KS 1763)
drobný príd 1. malých rozmerov, malý: korita drobnie (s. l. 1552 E); kozyek barancžych drobnych (LIETAVA 1607); gine drobne acquisitie (BYSTRIČKA 1763) bežné L. povinen bude (dať) drobneho ckla do roku 2500 (LIKAVA 1629 2) skleného riadu; od drobneg roboty (TRENČÍN 1729) bežnej, často sa vyskytujúcej; drobné zbožj prodáwám (KS 1763) rozličný tovar; d. dobytok, statok, hyd, d-é stádo menšie domáce zvieratá (ovce, kozy, ošípané, hydina ap.): dobytek drobný y weliky (ŽK 1517); ya sem stado drobne pasawal (P. LEHOTA 1641); drobný dobytek, yakožto cžtiry sswagny a gedno prasa (KRUPINA 1692); drobneho hidu bilo we mlinoch kapunuow a sliepek nr 20 (ŽILINA 1725); chliewi tolike, gako pre dwe krawj a drobnj statek (LIPTOV 1735-38); d. peniaz, d-á minca suma nižšej hodnoty: puol druheho sta peněz drobnych (TRENČÍN 1526 E); dweste zlatich drobnei mincze vherskei (NECPALY 1564 E); cžerwenich zlatich nro 22, drobnei summy fl 15 (RUDNO 1609) v drobnych; nedostatek uherskeg minczy drobnich peniazy (KRUPINA 1644); 2. jemný: psecas, pluvia minuta: drobný dessť (VTL 1679); drobný welmy prassek (RT 17. st); kučzma z drobneg wlny (KRUPINA 1721); aspergere tritis salibus: z drobnú solú pokropiti; vox suppressa: útly hlas, drobný hlas slabý (KS 1763); subst d-é m pl 1. drobné veci: slanjnu, maslo y gine drobnye (ŠTÍTNIK 1647); 2. drobné peniaze, mince: tolar geden twrdy a drobnych pol zlateho (ŽILINA 1610) 3. malé domáce zvieratá, napr. prasce: drobnye dwornye poruczam Jankowy pet, brawa, samyczu a try drobnye (KRUPINA 1685) 4. droby, drobky: drobne z husy (ILAVA 1663); na d-o/-e, po d-e/-u, po d-om prísl výrazy k 1: rozsekal na drobno niekolko walou (TURIEC 1616 E) na kúsky; myeli penize na drobnye ale za sto zlatych (SKALICA 1649) v drobnych; nelen po drobnu, ale sem gemu po dwanaczt y po cztrnaczt tallerow posielal (PREŠOV 1666) po kusoch; dežmarom cžo nadawal po drobnom krcžmar (KRUPINA 1695); čo trunku po drobne widal (M. KAMEŇ 1721) v malých množstvách; na drobno sstjpag, rubag (KS 1763); k 2: wezmy žihlawy, utlč na drobno (RT 17. st); -o [-o, -e] prísl k 1: zeliny usekag drobno (RT 17. st); diffindere humum minute: drobne pokusowati, podrobiti (KS 1763); k 2: prassek welmy drobno utri (RT 17. st); topeničku s chleba ztluč drobne (RN 17.-18. st); -osť ž 1. malá bežná vec: o drobnosťách pak ani gen zminki gsem nemal (BPr 1787) o podrobnostiach 2. jemnosť: parvitas arenae: pisečna drobnost (KS 1763)