bolieť -í -ia iba 3. os. nedok. spôsobovať teles. al. duš. bolesť: b-í ma noha, zub; čo vás b-í? neos. b-í ho v prsiach; b-í ho srdce za ňou pociťuje žiaľ; lúčenie b-í; príkre slová ho b-li zarmucovali, mrzeli
● každý najlepšie vie, kde, čo ho b-í pozná svoje ťažkosti; z toho ho hlava neb-í z toho si nerobí starosti;
opak. bolievať -a