viac, viacej (2. st. k veľa, mnoho)
I. neskl. čísl. zákl. neurč. vyj. väčšie neurč. množstvo, väčší neurč. počet, rozsah, op. menej: v. peňazí; oveľa, omnoho v. (obyvateľov, výrobkov); v. druhov zo všetkého viacero; pred v. rokmi niekoľkými, viacerými
II. prísl.
1. vo väčšej miere, vo väčšom rozsahu, väčšmi, op. menej: v. pracovať, v. spať, (oveľa) v. rozšírený; to ho ešte v. rozčúlilo väčšmi; hovor. to je v. ako isté celkom isté
2. (so zápor. slovesom) už nikdy: v. neprišiel, mladosť sa v. nevráti
3. (so zápor. slovesom) už ďalej: v. nemusíš hovoriť, v. sa nespytoval; nie je v. tým, čím bol kedysi
4. blíži sa k význ. čast. vyj. pribúdanie, pridávanie, pokračovanie, ešte, okrem toho: povedal všetko, čo chcete v.?
III. spoj. priraď. viac, viacej – ako vyj. vylučovací vzťah s uprednostnením prvého člena, skôr – ako: vstal od stola v. hladný ako najedený; na stolčeku v. čupel, ako sedel
● čoraz v., stále v. a v., čím ďalej tým v. vyj. narastanie, stupňovanie; v. očí v. vidí; v. hláv, v. rozumu pri rozhodovaní ap. je vhodné poznať názory viacerých; → malá hŕba pýta v.; expr. má o koliesko v. je nenormálny; nebolo mu v. treba mal vhodnú zámienku