všetok všetka všetko mn. m. živ. všetci, m. neživ., ž. a s. všetky
I. zám. vymedz.
1. vyj. úplný súhrn predmetov, javov (pomenovaných v mn.; v jedn. iba pri látkových, hromad. a abstraktných podst.): v-i obyvatelia, v-y peniaze, v-y okná; v-a zelenina, v. ľud, vynaložiť v-o úsilie, v. voľný čas, zo v-ých síl; v-a česť výraz uznania; my v-i, v-i do jedného, v-i štyria; zo v-ých strán zovšadiaľ; v-o sa rozutekalo všetci; kto v-o tam chodí? akí, ktorí ľudia?
2. iba jedn. zastaráv. celý, úplný: v-a príroda, v. plat
3. iba všetko vyj. výlučnosť, samý: deti, v. chlapci, sa im vydarili
● (hľadať) po v-ých kútoch všade; expr. nemá v-ých doma je nenormálny; v-ými masťami mastený prefíkaný
II. všetko s. vyj. celok, úplnosť niečoho, op. nič: povedať v., tešiť sa v-ému; urobím v. výraz odhodlania; v. možné všeličo
● podľa v-ého asi, pravdepodobne; bez v-ého niet námietok; v. alebo nič nie polovičato; (robiť) v. a nič všeličo, iba nie to, čo treba; (ne)bolo mu v. jedno (ne)bolo mu to ľahostajné; už je koniec v-ému, po v-om všetko je stratené