skutok -tku m.
1. niečo uskutočnené, čin: dobrý, zlý, nerozvážny, hrdinský s.; dokázať s-om
2. kniž. skutočnosť, fakt: plán sa stal s-om;
skutkový príd. skutočný (význ. 1), faktický: práv. s-á podstata
skutkový -vá -vé príd.
skutkový p. skutočný 1
skutočný 1. ktorý možno vnímať zmyslami, jestvujúci v realite; zodpovedajúci skutočnosti (op. neskutočný) • reálny (op. ireálny, fiktívny): sú to skutočné, reálne objekty; skutočný, reálny počet bol menší ako uviedli v novinách • efektívny (op. fiktívny): efektívne hodnoty • konkrétny (op. abstraktný) • hmatateľný • poznateľný: konkrétny, hmatateľný, poznateľný svet • faktický • skutkový (zodpovedajúci faktom, skutočnosti, nie odhadu): faktický, skutkový stav • javový: javový svet, javová podstata • ozajstný • naozajstný • naozajský • živý: mal doma ozajstného, naozajstného, naozajského, živého hada; ozajstná, naozajstná láska; nesedel tam prelud, ale živý človek • pravdivý • opravdivý • pravý • nefalšovaný • úprimný • nepredstieraný: film nakrútený podľa pravdivej, opravdivej udalosti (op. vymyslenej, fantastickej); herečka plakala opravdivými, pravými, nefalšovanými slzami (op. predstieranými, falošnými); prejaviť pravý, nefalšovaný záujem o niečo; boli to jeho pravé vlasy (op. nepravé, falošné, umelé) • plnokrvný: chladnokrvnosť prezrádzala plnokrvného Angličana • životný (op. neživotný, papierový): životná postava, životný hrdina • neskreslený • holý • nahý: taká je neskreslená, holá, nahá pravda
2. ktorý je taký, aký má byť; ktorý spĺňa očakávania, predpoklady a pod. • celý • dokonalý • pravý • rýdzi: skutočný, pravý muž; praví, rýdzi mešťania • čistý • neskalený • ozajstný • naozajstný • naozajský: čistý, neskalený cit; neskalená radosť; našiel v deťoch ozajstné, naozajstné potešenie; je naozajská dáma • nepochybný: nepochybná pravda • vážny: mať o niečo skutočný, vážny záujem • opravdivý: opravdivé hrdinstvo • hovor.: hotový • úplný: to, čo dokázal, je hotový, úplný zázrak; hotový, úplný génius • naslovovzatý: naslovovzatý odborník • neskl. kniž. par excellence [vysl. ekselans]: umelec par excellence
skutkový p. skutok
skutok, -tku m.
1. niečo vykonaného, uskutočneného nejakou osobou, čin: dobrý, zlý s.; vlastenecký s. (Tim.); hrdinský s. (Vaj.); zverský s. (Jes.); šľachetný s. (Vám.); záslužný s. (Urb.); nepremyslený s. (Zúb.); Tu už niet miesta slovám, mali by nasledovať skutky. (Kuk.) Výsledok premýšľania vtelil do skutku. (Heč.)
2. zried. skutočnosť, fakt: Smelý sen stal sa skutkom. (Vaj.);
skutkový príd. skutočný, faktický; práv. s-á podstata súhrn skutočností, ktorý je predpokladom určitého právneho následku; zastar. s-á hotovosť (Vaj.) faktická, pokladničná