Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

ťahavý príd.

1. zdĺhavý, rozvláčny; (o speve) pomalý: t-á reč; ť. spev, ť-á pieseň; ť. zvuk dlho znejúci

2. (o rastlinách) popínavý: ť-é ruže;

ťahavo prísl.: ť. spievať;

ťahavosť -i ž.

ťahavý -vá -vé 2. st. -vejší príd.

pomalý 1. vyznačujúci sa malou rýchlosťou (op. rýchly) • nenáhlivý: pomalá, nenáhlivá chôdza • zastar. nenáhly: nenáhly návrat k životu • pokojný • krokový • prechádzkový • mierny • voľný • pren. slimačí (obyč. o tempe) • hud. adagiový [vysl. adádžový] (pomalý ako pri adagiu): adagiový rytmus • pozvoľný • postupný (postupne nasledujúci v čase; op. rýchly, prudký): pozvoľné, postupné zabúdanie na krivdy a útrapy; pozvoľné zmeny, postupný úpadok • lenivý • ospanlivý • ospalý • pren. hovor. zaspatý: lenivý tok rieky; lenivé, ospanlivé, ospalé, zaspaté pohyby • expr.: ťarbavý • ťažkopádny • šuchtavý • šúchavý: ťarbavé, šuchtavé kroky • rozvláčny • malátny: rozvláčna reakcia • ťahavý • tiahly • ťahaný: pomalá, ťahavá, tiahla pieseň • zdĺhavý • expr.: piplavý • prplavý • hovor. expr.: babravý • babrácky (vyžadujúci si čas a dôkladnosť): zdĺhavá, piplavá, prplavá, babravá práca; babrácke ruky • subšt. lážo-plážo: lážo-plážo futbal • expr.: pomalinký • pomalilinký

2. pohybovo, častejšie však rozumovo menej pohotový, menej zdatný; svedčiaci o tom • expr.: ťarbavý • ťažkopádny • nešikovný: stala sa z nej pomalá, ťarbavá, ťažkopádna, nešikovná buchta; ťarbavé, ťažkopádne myslenie • nepohotový (op. pohotový) • hovor. pejor. ťuťmácky: nepohotový žiak, ťuťmácky mozog • nedynamický • expr. šuchtavý: šuchtavý človek • nár. zvlačkavý

popínavý ktorý sa pri raste zachytáva úponkami al. sa ovíja okolo blízkych predmetov, iných rastlín a pod. (o rastlinách) • plazivý • ťahavý: popínavé, plazivé výhonky; popínavé, ťahavé kvety • ovíjavý: záhrada plná ovíjavého pupenca

rozvláčny 1. (zbytočne) podrobný, široký, dlhý (obyč. o verbálnych prejavoch) • obšírny: rozvláčne, obšírne rozprávanie • zdĺhavý • siahodlhý: zdĺhavé vysvetľovanie, siahodlhý spis • ťahavý • ťahaný • kniž. tiahly • pomalý: ťahavá, pomalá reč; ťahavá, ťahaná pieseň • pren. nákladný: nákladný dialóg • zastar. rozvlačitý • zried. rozvlečený

2. p. pomalý 1

ťahavý 1. p. rozvláčny 1, pomalý 1 2. p. popínavý

vláčny 1. poddávajúci sa fyzickému tlaku • poddajný: vláčne, poddajné cesto; vláčna, poddajná hlina • mäkký: mäkká kožušina • tvárny (schopný prijať tvar): tvárny materiál • formovateľný (schopný formovania): formovateľná hmota • ťahavý: ťahavé cesto

2. pôsobiaci dojmom poddajnosti, ohybnosti: vláčne pohyby • plynulý: plynulý krok • pružný: pružné pohyby • ohybný (dajúci sa ľahko ohýbať): ohybné telo

ťahavý príd.

1. zdĺhavý, pomalý, rozvláčny: ť. tón, ť. hlas, ť-á melódia, ť-á pieseň; kráčať ť-ým krokom; ť-á reč; Z pŕs sa jej vyrval ťahavý výkrik. (Vans.)

2. (o rastlinách) popínavý: [podrast] poprepletaný ťahavými rastlinami (Ondr.);

3. zried. rozpínavý, rozpínajúci sa: žahavou hmlou zahalené bane (Lask.);

ťahavo prísl. k 1: ť. spievali (Jégé);

ťahavosť, -ti ž.

ťahavý [tia-] príd určený na ťahanie: z wacziho dobitka za dwa welke woly a za try junce tiahawe fl 32 (ZVOLEN 1588); -o prísl zdĺhavo, pomaly:
L. tento z lewu nohu nečo tahawo chodj (Kur 18. st) kríva