Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

čistota -y ž.

1. vlastnosť, stav toho, čo je čisté, kto je čistý, op. špina: osobná, telesná č., udržiavať č-u, žiariť, svietiť č-ou

2. pravosť, rýdzosť: č. reči, č. výtvarného štýlu

3. počestnosť, mravnosť, bezúhonnosť: mravná, pohlavná č.

● č. pol života, zdravia

čistota -ty ž.

čistota -ty -tôt ž. 1. ▶ stav toho, kto je čistý, čo je čisté, v ktorom je niekto, niečo bez špiny, bez škvŕn; op. špina: snehobiela č.; telesná č.; č. rúk, tela; č. vzduchu, vody; č. ulíc, mesta; naučiť dieťa čistote; bielizeň svieti čistotou; udržiavať byt v čistote; potrpieť si na čistotu; Keď prišla tetka, kuchyňa žiarila čistotou. [V. Švenková]
2. ▶ stav toho, čo neobsahuje cudzie prvky, primiešaniny; syn. pravosť, rýdzosť: jazyková, intonačná č.; žánrová, tvarová č.; chemická č.; kov s vysokou čistotou; č. línie, slohu; č. pojmov; Nevidel som tu jediný modernejší dom, ktorý by narúšal štýlovú čistotu mesta. [M. Ruppeldt]; hud. č. tónu a) správne udanie výšky tónu b) vyludzovanie tónu v ušľachtilej forme, bez vedľajších šelestov; les. č. semena pomer množstva semien a nežiaducich primiešanín; genet. odrodová č. stupeň morfologickej vyrovnanosti odrody v porovnaní so štandardom
3. ▶ vlastnosť toho, kto je mravne čistý, počestný, toho, čo je mravne čisté, počestné, morálne; syn. počestnosť, mravnosť, bezúhonnosť: mravná č.; č. úmyslov, ducha; Modrá je farba pokoja, oblohy, stálosti, vernosti. Áno, aj cudnosti, čistoty. [A. Hykisch]
4. náb. ▶ mravná čnosť, ktorou človek ovláda svoj pohlavný pud podľa rozumu a morálneho zákona v súlade so svojím životným stavom: zložiť sľub chudoby, čistoty a poslušnosti; anjelská č.; panenská č. nevinnosť; zachovávať manželskú čistotu; Svoj život mala prežiť v posvätnej čistote. [J. Lenčo]
◘ parem. čistota pol života

čistota 1. stav niečoho bez cudzích prímesí • zachovanosť • neporušenosť • rýdzosť: čistota, rýdzosť jazyka • pôvodnosť: pôvodnosť folklóru • originalita • originálnosť: originalita štýlu

2. stav vyhovujúci požiadavkám mravnosti • počestnosť • bezúhonnosť: čistota, bezúhonnosť charakteru; panenská čistota, počestnosť • nevinnosť • nepoškvrnenosť

originalita 1. vlastnosť niečoho pôvodného, pravého, nenapodobneného • originálnosť • pravosť • pôvodnosť • nefalšovanosť: o originalite, originálnosti, pravosti predložených dokumentov nik nepochyboval (op. nepravosti, nepôvodnosti, falzifikácii, podvrhu) • čistota • zachovanosť: originalita, čistota, zachovanosť dialektu

2. p. svojráz, zvláštnosť 1

panenstvo stav ženy bez pohlavnej skúsenosti • panenskosť: stratiť panenstvo, panenskosť • poctivosť • počestnosť • nevinnosť • čistota • hovor. veniec: prísť o veniec • hovor. česť: pripraviť devu o česť

čistota, -y ž.

1. stav, pri ktorom je niečo čisté, neušpinené, očistené, umyté, bez škvŕn, bez prachu a pod.: č. odevu, bytu, mesta; udržiavať niečo v č-e; udržiavať č-u; žiariť č-ou; č. pol zdravia, života (porek.);

2. stav niečoho bez cudzích primiešanín, zachovanosť; neporušenosť; rýdzosť; správnosť: jazyková č.; č. reči, výrazu; č. učenia; č. zrna;

3. počestnosť, mravnosť; bezúhonnosť: č. života, č. charakteru; panenská č.; Adam bol o čistote úmyslov grófových istý. (Kal.)

čistota i čistoba ž. csl stav, pri ktorom je niekto, niečo bez špiny, bez škvŕn: Prasačka aj prasťe misia beťi veľkej cistoťe a prechlanúťi aňi mak (Čelovce MK); U Ciganó ni taká šistota ako v dedžine (Kameňany REV); Velice držali na čistotu aj v dome, aj v oblékání (Brestovany TRN); Kedz bi bola plesienka salla (na kapustu), to uš pekne pozbieradz a f čistobe (držať) a tak (Dl. Pole BYT); A ras prišol inšpektor a śme maľi pisadz o čistoce (Sokoľ KOŠ)
F. cistota pou̯ života (Prievidza), šistota je pól zdrava̋ (Rochovce ROŽ) - kto dbá na čistotu, je zdravší

čistota ž
1. vlastnosť toho, čo je čisté: holuby smrat nemylugy, nez radneg čistotu (AgS 1708); limpitudo: čistota wodi (KS 1763); domowý porádek a čistota (PT 1778)
2. vlastnosť toho, čo je bez prímesí, pravé, správne: dictionis salubritas: mlúweňa čistota (KS 1763); zachowáwánj čistoty řeči (StN 1785)
3. mravná bezúhonnoť, počestnosť: abychom w cžistotie, bez wsselikeg posskwrny žiwy bily (BAg 1585)
L. čistotu panensku (CC 1655) panenskosť; čistotu srdca úprimnosť, poctivosť; panna čistoty náb P. Mária (BlR 18. st)
4. práv pokuta ako odčinenie priestupku: pro wystrahu, aby se wyce wistryhal a cizimu pokog dal, čistotu fl 1 gest položil (S. ĽUPČA 1603); -otka dem k 1: nitidiusculus: čistotka (LD 18. st)