Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

prejsť -jde -jdú prejdi! -šiel prejdený dok.

1. chôdzou sa premiestniť: p. z chodby do izby; žena p-la na dvor

2. dostať sa, preniknúť cez niečo: p. cez dvere, dverami; p. cez hranice; auto p-lo cez most

3. ísť okolo a nezastaviť sa, minúť, obísť: p. okolo niekoho bez pozdravu; popri nás p-l vlak

4. pochodiť, prechodiť (isté územie): p-l už kus sveta; horu som p-l krížom-krážom

5. uraziť istú vzdialenosť, vykonať istý kus cesty: p. pár krokov, p. pešo, bicyklom 10 km

6. po opustení niekoho, niečoho sa pridať k niekomu, niečomu inému: vojaci p-li k partizánom; p. v práci na iný úsek

7. jazdou cez niekoho, cez niečo zraniť, usmrtiť: auto p-lo sliepku; p-l ho vlak

8. vykonať pohyb po niečom: p. si rukami po vlasoch; p. zrakom po niečom pozrieť si

9. zbežne, v rýchlosti pozrieť, prečítať: p. hlavné body správy; p-l stránku novín

10. postúpiť, pokročiť od jednej činnosti k druhej: p. do útoku; p. do dôchodku; p. od slov k činom

11. preniknúť (význ. 2), zasiahnuť: p-la ho hrôza; p-l ma mráz

12. prestať postihovať, stratiť sa, zmiznúť: chrípka ho už p-la; otca p-e hnev; p-la mu chuť i pren. stratil záujem; však vás p-e smiech

13. zmeniť miesto, priestor: kniha p-la mnohými rukami

14. dostať sa, preniknúť cez niečo (napriek prekážkam): zvuk p-l cez stenu; p. cez obranu súpera

15. rozšíriť sa, preniknúť niečím: tlačou p-la správa, že ...; obecenstvom p-la vlna sklamania

16. zmeniť sa, premeniť sa na niečo iné: hádky p-li do bitky; láska p-la na nenávisť

17. dostať sa do vlastníctva iného, zmeniť vlastníka: pôda p-la do rúk roľníkov; dom p-l na syna

18. začať sa týkať niečoho iného: rozhovor p-l na rodinné veci

19. podstúpiť, prestáť niečo; podrobiť sa niečomu: p. tvrdým výcvikom; p-la veľkým utrpením

20. skončiť sa, pominúť sa, prestať: dážď už p-l

21. prebehnúť (význ. 4), uplynúť: cesta p-la príjemne; večer rýchlo p-l

22. byť schválený, prijatý, obstáť: návrh zákona v parlamente nep-l; žiadosť u riaditeľa p-la

23. absolvovať (skúšku, ročník): 5 žiakov na skúške nep-lo

24. nechať bez povšimnutia: urážku p-l mlčaním

● všetko mu p-e môže všetko urobiť beztrestne;

nedok. prechádzať -a, prechodiť²

// prejsť sa vykonať prechádzku, poprechádzať sa, poprechodiť sa: p. sa po parku, parkom, na vzduchu, po meste;

nedok. prechádzať sa, prechodiť sa

prejsť prejde prejdú prejdi! prešiel prešla prejdúc prejdený prejdenie dok.

prejsť sa prejde sa prejdú sa prejdi sa! prešiel sa prešla sa prejdúc sa prejdenie sa dok.

minúť sa 1. náhodou sa nestretnúť • obísť sa: minul sa, obišiel sa s kamarátom

2. postupne sa stratiť • minúť • pominúť • pominúť sa: úzkosť ju už minula; hnev (sa) pominul • prejsť • prestať • skončiť sa: búrka prešla; deň sa skončil • padnúť: zábrany padli • zmiznúť • zaniknúť • zájsť: mladosť zmizla, zašla • ubehnúť • ujsť • utiecť • uplynúť • prebehnúť (o čase): prázdniny ubehli rýchlo; cesta prebehla pokojne • spotrebovať sa • vyčerpať sa • zužitkovať sa • vyjsť (čerpaním sa minúť): zásoby sa spotrebovali, zužitkovali • hovor. dôjsť: cukor nám došiel • vypršať (o platnosti niečoho): platnosť pasu vypršala • hovor. zísť: už mu dovolenka zíde

obísť 1. vykonať kruhový pohyb okolo niečoho, popri niečom • obehnúť (obísť behom): dva razy obišiel, obehol dom a nič nezistil • vyhnúť sa (zabrániť stretnutiu): zďaleka sa vyhnúť známemu, mláke • prejsť (popri niekom, niečom, okolo niekoho, niečoho): neprešiel popri mne bez zádrapky

2. postupne ponavštevovať viaceré miesta s cieľom vybaviť niečo, urobiť obchôdzku • obchodiť • pochodiť • expr.: obehať • obehnúť • pobehať: obišla, obchodila, obeh(a)la celú rodinu, ale podporu nezískala; pobehať po úradoch, obchodiť, pochodiť úrady • expr.: oblietať • polietať: oblietala, polietala všetky obchody • expr. zbehať: zbehať všetkých známych • poobchodiť • poobchádzať • expr. poobehávať: nestihnúť poobchodiť, poobchádzať galérie

3. zámerne nesplniť nejakú povinnosť • nevziať do úvahy • vyhnúť sa: obísť, nevziať do úvahy zákon, rozkaz; vyhnúť sa zákonu, rozkazu • nerešpektovať • nevšimnúť si • odmietnuť: nariadenie nerešpektovali, nevšimli si ho; predpisy odmietol • nedbať (na niečo) • kniž. fumigovať: fumigovali verejnú mienku • vynechať: povinnú prednášku jednoducho vynechal • práv. opomenúť: opomenutý dedič

4. vyjsť, dostať sa z istej situácie s dobrým al. zlým výsledkom • pochodiť: dobre, zle obísť, pochodiť • obstáť (ukázať sa vyhovujúcim): na skúške ako-tak obstál • neos. povodiť sa: nedobre sa nám povodilo, nedobre sme obišli • zastar. neos. zviesť sa: aj jemu sa môže tak dobre zviesť

5. p. ovládnuť 1

prebehnúť 1. behom sa premiestniť (v priestore); rýchlo sa uskutočniť, mať priebeh (v čase): prebehnúť na druhú stranu ulice; prázdniny prebehli príjemne • expr.: preletieť • prefrčať • prefrndžať • prefičať • prefrnknúť • prefrngnúť • prefrknúť • prebrnknúť • prebŕknuť • presvišťať • prešibnúť (rýchlo, šikovne a pod.): preletel ako divoch; po moste prefrčali, prefičali autá; prefrkol na bicykli okolo nás; skúšky preleteli raz-dva • expr. prerapčať (s rapčaním): auto prerapčí okolo • expr.: prehrmieť • prehučať • prešumieť • prehrčať • prehrkotať (prebehnúť s hrkotom, hrmotom, šumom): voz prehrčal, prehrmel cez dedinu, vietor prešumel poza humno • expr. strihnúť: strihnúť poza dom • expr.: pretrieliť • prehnať sa • prehrnúť sa (v množstve): cez cestu sa prehnalo, prehrnulo stádo; podvečer sa prehnala búrka • expr. prevaliť sa (divo, dravo): prevalila sa víchrica • prejsť (chôdzou sa premiestniť; uskutočniť sa v čase): prejsť ku kostolu; rozhovor prešiel bez konfliktu • precválať (cvalom prebehnúť): jazdec precválal ulicou • hovor. preskočiť (rýchlo sa niekam dostať al. zmeniť predmet hovoru): vlna odporu prebehla, preskočila aj do iných miest; preskočiť z témy na iné

2. rýchlo sa minúť (o čase) • ubehnúť • uplynúť: prebehli, ubehli, uplynuli už dva roky • prejsť: život mu prešiel v horúčkovitej činnosti • utiecť • ujsť • expr.: preletieť • prelietnuť: obdobie štúdií utieklo, ušlo, preletelo ako voda; prelietol čas mladosti • expr.: prefičať • prefrndžať • prefrčať • prefrnknúť • prefrngnúť • prefrknúť: roky prefičali, prefrngli ako sen

3. niekoho, niečo opustiť a začať pôsobiť inde • prejsť: prebehnúť, prejsť k opozícii • zbehnúť • dezertovať (od vojska) • expr. strihnúť: zradca strihol k nepriateľovi • hovor. expr. presedlať • subšt. preveksľovať: chce presedlať, preveksľovať na podnikanie • expr. preskočiť (do iného tábora)

4. p. ukázať sa 1

preniknúť 1. vykonať pohyb cez niečo, cez nejakú prekážku • prejsť • dostať sa: hlas prenikne, prejde cez stenu; dnu neprenikol, neprešiel, nedostal sa ani lúč slnka; vojsko preniklo, dostalo sa cez priesmyk • doľahnúť: krik detí doľahol až k nám • prestúpiť: puklinami prestúpená stena • preraziť: pokúšame sa preraziť cez les; huba prerazila dlážku • expr. presekať sa • prerúbať sa • prebiť sa (preniknúť bojom): presekať sa, prebiť sa k hraniciam • preryť sa (preniknúť rytím): krt sa preryl cez trávnik; expr. myšlienka sa preryla na povrch • expr. predrať sa • pretlačiť sa • pretisnúť sa (ťažko, s námahou preniknúť): nevládali sme sa cez dav predrať, pretlačiť na druhú stranu; svetlo sa predralo cez škáry • expr. prepchať sa: zlodej sa prepchal oblokom do bytu • presiaknuť (o tekutine al. plynnej látke): voda presiakla múrom; vôňa presiakla celý byt • nasiaknuť (prijať do seba): dymom nasiaknuté, preniknuté záclony, šaty • vojsť • vstúpiť • expr.: vraziť • udrieť: červeň mu vstúpila, vrazila do líc; víno vstúpilo, udrelo do hlavy

2. silno zapôsobiť na organizmus, zmysly, city a pod. • premknúť • prejať • prejsť: prenikol, premkol, prejal nás všetkých veľký strach; mráz prenikne, prejde, premkne až do kostí • ovládnuť • opanovať • zachvátiť • zasiahnuť • zmocniť sa (vziať do svojej moci): celého ho ovládol, zachvátil, zasiahol žiaľ; pri pohľade na dieťa sa matky zmocnila, matku zachvátila radosť • prestúpiť: prestúpila nás naraz Božia bázeň • kniž.: predchnúť • prechvieť (celkom preniknúť): byť predchnutý láskou k domovine; prechvela ho bolesť sklamania • doľahnúť: doľahla na mňa úzkosť, prenikla ma úzkosť • naplniť: naplnil ma duch slobody • vrezať sa • zarezať sa (nepríjemne preniknúť): ostrý zvuk sa vrezal, zarezal do uší • zájsť: zašiel ho pocit žiaľu, nešťastia

3. p. rozšíriť sa 3

prestať 1. dočasne al. celkom prerušiť istú činnosť (s neurčitkom nedok. slovesa; s čím) • skončiť (s čím): prestala vyšívať; prestala, skončila s vyšívaním • skoncovať (prestať sa zaoberať s niečím; prestať robiť niečo nepríjemné, neželateľné): skoncovať s hádkami, s nenávisťou • zabudnúť (prestať v činnosti pri istom duševnom stave): dieťa od prekvapenia zabudlo plakať, dýchať; od radosti zabudne myslieť na nebezpečenstvo

2. (o javoch, dejoch) mať koniec, zavŕšiť svoje jestvovanie (op. vzniknúť) • pominúť • pominúť sa • minúť • minúť sa: horúčavy naraz prestali, pominuli (sa), minuli (sa) • skončiť sa • zaniknúť • prejsť: hnevy medzi rodinami sa skončili, zanikli, prešli • zmiznúť: obavy z budúcnosti čoskoro zmiznú • poľaviť • popustiť • povoliť • ustať • utíchnuť • stíchnuť • zmierniť sa (stať sa miernejším, stratiť na sile; o poveternostných javoch): mrazy poľavili, popustili, povolili; búrka utíchla, stíchla, zmiernila sa; dážď čoskoro povolí, stíchne • pretíchnuť (obyč. na chvíľu): bolesť pretíchla, dážď pretíchol • kniž.: ustrnúť • utuchnúť (o deji): spev naraz ustrnul; neutuchla v ňom láska k vlasti • stratiť sa: bolesť sa stratila, strach sa stratí • expr.: zakapať • skapať: zlozvyk piť na pracovisku zakapal, skapal

skončiť sa 1. dospieť na koniec, dosiahnuť koniec (op. začať sa) • ukončiť sa: porada sa už skončila, ukončila • zavŕšiť sa • zvŕšiť sa • dovŕšiť sa (dosiahnuť vrchol): jeho život sa z(a)vŕšil, dovŕšil • pominúť sa • minúť sa • uplynúť • ubehnúť • prejsť (o čase; o deji v čase): polhodinka sa rýchlo (po)minula, uplynula; búrka prešla

2. mať istý koniec • vyznieť • vyjsť: obhajoba sa skončila s úspechom, vyznela úspešne, vyšla dobre • hovor.: dopadnúť • vypáliť: chceli sme dobre, ale dopadlo to, vypálilo to zle • hovor. expr. vystreliť: neraz to presne naopak vystrelí • kniž. vyústiť: nedorozumenie vyústilo v bitke

ujsť 1. behom sa vzdialiť al. sa vôbec vzdialiť z pôvodného miesta • utiecť • zutekať: zlodej z miesta činu ušiel, utiekol, zutekal; ujsť pred trestom; utiecť od muža; zutekať zo štúdia • expr. ufujazdiť: sadol na bicykel a ufujazdil • expr.: ufrngnúť • ufrnknúť • ufrndžať • ubrnknúť (letom sa vzdialiť): vtáčik z haluze ufrngol, ubrnkol, ufrndžal • expr. zvirgať: Kde ten chlapec zvirgal? • hovor. expr.: zvrznúť • uvrznúť • uvrzgnúť • ubziknúť • bziknúť • ušmyknúť (obyč. bez dovolenia): deti uvrz(g)li von pri prvej príležitosti; ubziknúť, ušmyknúť zo školy • umknúť (tajne): podarilo sa mu umknúť polícii • zried. ubehnúť • hovor. expr.: upláchnuť • ufrknúť • zdúchnuť • zdrhnúť • zried. zdúchať (potajomky, bez stopy): upláchnuť z prednášky; po roku väzenia zdúchli, zdrhli • zbehnúť • dezertovať • zdezertovať (od vojska) • zdupkať (so strachom, zbabelo): chce zo skúšky zdupkať • expr. zmiznúť • hovor. stratiť sa • hovor. expr. vypariť sa (rýchlo, nenápadne, nebadane): hostia po hodine z oslavy zmizli, stratili sa, vyparili sa • expr.: brnknúť • frngnúť • fuknúť • frknúť • myknúť (zrazu, nečakane): chlapec brnkol, frngol za roh; fukli, mykli do krčmy • hovor. expr.: odtrieliť • odpáliť • odprášiť • odfrčať • odfičať • odfujazdiť • odkapať • odjachať • odcválať: chlapci odtrielili, odpálili, odprášili, aby sa nemuseli zodpovedať; odfrčal, odcválal pred nami na koni • fraz. vziať nohy na plecia • dať sa na útek (začať utekať): od strachu vzali nohy na plecia, dali sa na útek • expr. zried. znohovať (Ballek, Karvaš)

2. dostať sa z dosahu niečoho nebezpečného, nepríjemného a pod. • utiecť • zutekať (pred kým) • uniknúť: ledva ušiel, utiekol, unikol smrti; podarilo sa mu pred políciou zutekať • vyhnúť sa: nesmú ujsť pred zodpovednosťou, nesmú sa vyhnúť zodpovednosti; chce sa vyhnúť posmechu • poutekať (postupne, jeden po druhom): vystrašení chlapci poutekali

3. ostať nepovšimnutý • uniknúť • utiecť: na prednáške mu nič neujde, neunikne, neutečie; nenávistné pohľady mu neušli

4. (o čase) plynutím prejsť • ubehnúť • utiecť • uplynúť • minúť (sa) • prejsť: od prázdnin ušlo, utieklo, ubehlo veľa času; uplynie, prejde ešte dlhý čas, kým sa uzdraví; čas (sa) jej pri robote rýchlo minie

5. (o veciach, myšlienkach a pod.) prestať držať pohromade, prestať byť spútaný, vyjsť z uzavretého priestoru • utiecť • uniknúť: mlieko ušlo z hrnca; plyn, teplo unikne, treba zatvoriť kohútik, dvere; v zápale boja jej ujde, unikne aj príkre slovo • ukĺznuť (mimovoľne): ukĺzne mu zahrešenie

p. aj vykypieť

6. p. zbaviť²

zaniknúť prestať jestvovať (o javoch, duševných stavoch a pod.; op. vzniknúť) • pominúť • pominúť sa: mnohé civilizácie zanikli, pominuli (sa) • stratiť sa: nedôvera sa postupne stratila • kniž. odumrieť • umrieť: nádej už odumrela, umrela • minúť sa: hnev sa v ňom rýchlo minul • prejsť • prestať • zmiznúť • hovor. expr. vypariť sa: úkaz trval iba chvíľu, hneď prestal, zmizol; búrka už prešla • odpadnúť: povinnosť platiť mi už odpadla • expr.: zakapať • skapať: staré zvyky zakapali, skapali • kniž. zastar. zniknúť (Hviezdoslav, Tatarka) • poet. uvädnúť • expr. odšumieť: mladosť uvädla, odšumela • doznieť (o zvukoch): pieseň v diaľke doznela • zapadnúť (nevyniknúť medzi niečím iným): novinka zapadla • vyjsť nazmar • zmariť sa: talent vyšiel nazmar; nádeje sa zmarili

prechádzať, -a, -ajú i prechodiť, -í, -ia nedok.

1. ísť, chodiť po nejakom priestore, ísť niekam, po povrchu niečoho, niečím ap.: Sestry prechádzajú ticho po dlhých koridoroch. (Kuk.) Dievčatko prechádzalo cez most. (Janč.) Neďaleko od nich prechádzal chlap s volmi. (Jégé) Často prechádzal trhoviskom mesta. (Ondr.) Prechádzal na druhú stranu ulice. (Urb.) Počuť autokolónu prechodiť. (Stod.) Ľudia prechádzajú bránou. (Jil.) Prechodiac vrátkami, akosi sa zaradoval. (Urb.)

● mráz mu (jej) prechádza (prechodí) po chrbte trasie sa a) od zimy, b) od strachu;

2. (čím, cez čo) prenikať, prestupovať, šíriť sa niečím: Ak svetlo prechádza hranolom, láme sa. — Zima prechádzala mi cez rukavičky. (Jes.) Toto slovo jej ťažko prechádza perami. (Štítn.)

3. viesť, tiahnuť sa niečím: Od mosta, kadiaľ prechodí jeden z početných leningradských kanálov, otvorila sa pred nami širočizná ulica. (Pláv.); mat. čiara prechádza bodom;

4. (čím po čom, čím, čo čím) pohybovať niečím po niečom: Prechádzala mu rukou po tvári. (Jaš.) Prsty prechodia fujarou. (Žáry); pren. Zrakom prechádzam nástupište (Al.) prezerám ho.

5. ísť popri niekom, niečom, okolo niekoho, niečoho: Keď sme prechodili popri psovi, začal vrčať. (Kuk.) Popri nich prechádzali na vyparádených koňoch vycifrovaní páni. (Jégé) Keď prechodil okolo výtokového otvoru, trochu sa obzrel. (Hor.)

6. (do čoho, kniž. i v čo) meniť sa, premieňať sa na niečo iné: Bok prechádzal voľne v mohutný vrch. (Kuk.) Slnečný júl prechádza do horúceho augusta. (Vám.) Recitovanie prechádzalo do deklamácie. (Vaj.) (More) stalo sa šedivastým, prechodilo do hlinasta. (Jes.)

7. po opustení niekoho (niečoho) pridávať sa, pripájať sa k niekomu (k niečomu) inému; prebiehať: Začali prechádzať „k susedom“, ako sa všeobecne nazývalo prejsť k Rusom. (Urb.)

8. (koho) zasahovať, prenikať (o stavoch, citoch ap.): Mráz nás predchádzal. (Bedn.) Cíti sa chorá, prechádza ju zima. (Jégé) Pánov prechodí úžas. (Gráf)

9. (koho, komu) postupne opúšťať niekoho, strácať sa, miznúť (o stavoch, citoch ap.): Kašeľ im veru neprechádza. (Šolt.) Prechádzala ho trpezlivosť. (Mor.) Janovi začal hnev prechodiť. (Kuk.) Driemoty mi prechádzajú. (Kuk.) Jelenke od úžasu až zrak prechádzal (Laz.) prestávala vidieť.

10. (o čase) plynúť: Prechádza minút veľa. (Jes.) Štvrtý (deň) už prechodí. (Fig.)

11. (z koho, z čoho na koho, na čo, ku komu, kam) (najmä o veciach, vlastnostiach) meniť držiteľa, vlastníka, majiteľa; dostávať sa od jedného držiteľa k druhému: Poplátené košele prechádzali k otcovi. (Jes.) Klavír prechodil z otca na syna. (Kuk.) Poháriky prechádzali z ruky do ruky. (Kal.) Hriech prechádza z rodičov na dietky. (Vaj.)

12. (čím) podstupovať niečo; podrobovať sa niečomu: Prechádzať takouto školou je povinnosťou spisovateľa. (Fel.) Mestečko prechádza zmenami. (Zgur.)

13. byť spôsobilý postúpiť do vyššej triedy (v škole): 20 % žiakov prechádza s vyznamenaním;

dok. prejsť

prechádzať sa, -a, -ajú i prechodiť sa, -í, -ia nedok. voľne chodiť sem a tam, obyč. pre osvieženie: p. sa po parku, po záhrade, po dvore; Dcéry sa len prechodili a nič nerobili. (Dobš.);

dok. prejsť sa;

opak. zried. prechádzavať sa, -a, -ajú

prejsť, prejde, prejdú, prešiel, rozk. prejdi dok.

1. dostať sa pešo z miesta na miesto, vykonať pešo cestu niekade, po niečom: Prešla z jedného kúta do druhého. (Kuk.) Muž prešiel k pultu. (Min.) Prešiel po lúke až ku kraju. (Plav.) Nervózne prešiel po izbe. (Urb.) I po batoh mu prešla (Jégé) zašla.

● prejdi, prejdite zdvorilostná fráza nabádajúca niekoho, aby vošiel dnu; mráz mu (jej) prešiel po chrbte otriasol (-sla) sa a) od zimy; b) od ľaku, od strachu;

2. (čím, cez čo, kam) dostať sa, preniknúť cez niečo: Cez doskový plot ľahko prešli vylomenou dierou. (Gab.) Prejsť teraz cez hranice je trochu riskantnejšie. (Tat.); pren. Lakomstvo mu prešlo do krvi. (Skal.)

● p. niekomu cez rozum oklamať, napáliť niekoho; p. niekomu cez ruky byť (prechodne) v rukách niekoho; prešlo mu (jej) mysľou pomyslel(a) si;

3. (popri čom, popri kom, okolo čoho, okolo koho; čo, koho) pri chôdzi obísť, nezastaviť sa, minúť: Sivák prešiel popri stole. (Min.) Prejdúc popri Genuškovi, šuchla sa o jeho plece. (Jégé) Okolo nás prešiel básnik. (Lajč.) Už prešiel i lavičku a ponáhľa sa bráničkou cez dvor. (Ráz.-Mart.)

● p. popri niečom, nad niečím mlčaním nič o istej veci nepovedať, nezmieniť sa;

4. (čím po čom, čím čo, čím cez čo) vykonať pohyb niečím po niečom: Prešla si dlaňou po čele. (Červ.) Prešla rukou to miesto, na ktoré ju bozkal. (Vaj.) Prešla klaviatúru obidvoma rukami. (Jes.) Prešiel rukou cez šedivé vlasy. (Kuk.); pren. Machaj prešiel očami po baraku (Min.) popozeral sa. Záľubne prešla po otcovej vysokej postave (Fig.) popozerala si ho

5. (čo, čo zrakom, očami) prečítať, obyč. v rýchlosti, prebehnúť zrakom: Vyňal rozčítaný román a prešiel niekoľko strán. (Vaj.)

6. (čo) pochodiť, prechodiť isté územie jedným smerom al. i rozličnými smermi: Prešli za prácou Kanadu, Ameriku. (Tomašč.) Dnes už prešiel (mladík) osem dedín. (Min.) Za čriedami kráv prešiel kusy sveta. (Jil.) Prešiel som celé Rusko. (Jes.)

7. (čo) uraziť chôdzou istú vzdialenosť, vykonať istý kus cesty: p. 5 km; Ani nezbadala, že prešla dedinu. (Tim.)

8. po opustení niekoho (niečoho) pridať sa, pripojiť sa k niekomu (k niečomu) inému: Rozpovedal im príbeh maďarského vojaka, ktorý prešiel k nám, slovenským partizánom. (Štítn.) Prešli do roboty k Singerovi. (Taj.) Pýtajú sa ma, či by nemohli prejsť na môj úsek. (Bedn.)

9. postúpiť, pokročiť od jednej činnosti k inej, začať niečo nového: p. od slov k skutkom; p. do útoku; Začal študovať teológiu a prešiel na práva. (Vaj.) Prešiel do pasivity (Letz) stal sa pasívnym.

10. (koho, čo) prevaliť sa, prekotúľať sa po niekom, po niečom kolesami vozidla; pri chôdzi pošliapať nohami: vlak ho prešiel; húsa prešli kone; Traktor ho prešiel a rozdrvil. (Jil.) Prešli sme ho (starčeka) autom. (Hor.)

11. (koho) zasiahnuť, preniknúť (o stavoch, citoch ap.): Hrôza ma prešla. (Jégé) Prejde ho studený vietor do špiku. (Kuk.) Julku prešiel mráz. (Kuk.)

12. (koho, komu) opustiť niekoho, stratiť sa, zmiznúť (o stavoch, citoch ap.): Strach ju už prešiel. (Tomašč.) Kordoša prešla ospalosť. (Min.) Včerajšia nervozita ho už prešla. (Mor.) Už ma prešla myšlienka na zajačka. (Taj.) Prešli jej všetky driemoty. (Tim.) Do tých čias ti budem vyprávať, kým ti choroba neprejde. (Janč.)

● prešla mu chuť stratil chuť na niečo;

pren. stratil záujem, odvahu ap.;

13. (čím) preniknúť, rozšíriť sa niečím: tlačou prešla zpráva; Obecenstvom prešla vlna nadchnutia. (Jes.)

14. (do čoho, kniž. i v čo) zmeniť sa, premeniť sa na niečo iné: Škriepky prešli i do bitky. (Vaj.) Kabát prešiel po rokoch z čiernej farby do zelenej. (Taj.) Čerň borového pásma nestihla prejsť v popolavozelenú farbu borových uhlíc. (Vaj.)

15. (na koho, zried. i do čoho) (o veciach, vlastnostiach) zmeniť držiteľa, vlastníka, majiteľa, prísť do vlastníctva iného: (Domy) iste vydržia storočia a prejdú na potomstvo. (Kuk.) Naň prešiel i dom strýcov. (Kuk.) Moje topánky prešli do majetku Haška. (Jes.) Tá vaša láska k nám, tá prejde na synov. (Jes.)

16. (na koho, na čo) v reči zmeniť tému, predmet rozhovoru, úvah ap.: Hovor prešiel na Kašku a na jeho ľúbostný pomer. (Jes.) Teraz prejdem na udalosti, ktoré vplývali na môj život. (Jégé)

17. (čím) podstúpiť niečo, prekonať, prestáť niečo; podrobiť sa niečomu: p. tvrdým výcvikom; Štáb musí prejsť všetkými ťažkosťami, ak má byť dobrým štábom. (Min.) Takou premenou prešiel i Adam Hlavaj. (Urb.) Jeho bledá tvár prezrádzala, že prešiel nedávno nejakým utrpením. (Tomašč.)

18. skončiť sa, pominúť: Sadni si, kým prejde dážď. (Jes.) Búrka prejde. (Stod.)

19. (o čase) uplynúť: Prešli ťažké časy povstania. (Bedn.) Prvý deň prešiel bez nehody. (Al.) Poludnie už dávno prešlo. (kal.) Prešlo mu tridsať rokov. (Taj.)

20. byť schválený, prijatý, obstáť: Uznesenie jednohlasne prejde. (Jes.) Úvodník prešiel (Urb.) redakcia ho prijala. Náčelník sľúbil, že sa pričiní, aby žiadosť prešla. (Fr. Kráľ)

21. pochodiť, obísť (dobre al. zle): A ty hľaďže utekať, aby ťa nedohonili, lebo zle prejdeš (Dobš.) zle pochodíš.

22. postúpiť do vyššej triedy (v škole): 15 % žiakov prešlo s vyznamenaním;

nedok. prechádzať i prechodiť²

prejsť sa, prejde, prejdú, prešiel sa, rozk. prejdi sa dok. vykonať prechádzku, poprechádzať sa: p. sa po parku, po lese, po meste; Rada by sa prešla na kúsku popri Hrone. (Zúb.);

nedok. prechádzať sa i prechodiť sa

preiť sa p. prejsť sa

prejciť, prejcť p. prejsť

prejdúť p. prejsť

prejdúť sa p. prejsť sa

prejdziť p. prejsť

prejstiť p. prejsť

prejsť, preísť, prejdúť i prejstiť dok. (présť, prejc, prejít, prejcit, prejcťi, prejdzit, prendzit)
1. csl premiestniť sa, presunúť sa (obyč. chôdzou al. jazdou, často cez al. ponad niečo): Prešiou̯ cez medzierku na záhumňia (Bodorová MAR); Jožo sa ňebáu̯ prejt cez lavičku aj v noci (Králiky BB); Á, už ľen pomáľički prejďen (Ozdín LUČ); Jano prešou̯ šťasňe cez brot (Klenovec RS); Dalo sa tam prejdút (Hor. Poruba ILA); A ten medvec scel taje preísc, aľe to bolo oľadzené, ten priechot (Turie ŽIL); Prejdeš okolo krmelcú a hnet si tam (Záh. Bystrica BRA); Prešla som prez lúki do seče (Dobrá Voda PIE); Ňeidz do vodi, prejdzi prez lavičku! (Letanovce SNV); Na našim dvore take blacisko, co śe ňeda prejsc (Ratvaj SAB); Ta mi prešľi prez jarog a bul tam taki hrubi orech (Brezina TRB); Ja prejdu na druhi bok (M. Zalužice MCH)
F. prejďiťe bľiššie! (Dubodiel BÁN), prejcťe, prejcťe! (V. Maňa VRB), prédžite ďälé! (Sirk REV), ló prédžite! (Brusník REV) - zdvorilostná fráza nabádajúca niekoho, aby vošiel dnu; prešóv mu cez rozum (Lukáčovce HLO), prešol mu prez rozum (Dl. Lúka BAR) - prekabátil ho, dobehol ho; prešél mu cez lavičku (Bošáca TRČ) - dal sa mu dobehnúť; sedľiag aj ďesiaťim komisárom prejďe cez rozum (Košťany n. Tur. MAR) - o prevahe sedliackeho rozumu; mohóv bi mu medzi kolenáma prejdzid aj brav (Brestovany TRN), rebriňag bi mu pomedzi nohi prešol (Torysa SAB) - a) chodí veľmi naširoko b) má veľmi krivé nohy
2. csl dostať sa cez niečo, za niečo, prekonať; zdolať istú vzdialenosť, uraziť: Prešieu̯ zamrznutí potok (Revišné DK); Prejšó drahní kus cesti, a ňestretó aňi živej duše (Prochot NB); Sadľi zme na mašinu a prejšľi zme tricať kilometrou (V. Krškany LVI); Tuto jesto edná ďiera vo vrchoh a ňemuóžu ju prejz_do konca (Muráň REV); Ottálto s kopca to neviziera nijaká dúška, ale kebi si to mal prejsc! (Tŕstie ILA); Hlásníg mosel celú ďeďinu prejc každú noc (Dol. Súča TRČ); Nápoki som prešóv takí kus cesti, a nadarmo (Šípkové PIE); Ňepreśľi me aňi tristo kroki, a zaś koľeso zlamane (Torysa SAB); Naraz me to ňemohľi prejsc, calu drahu (Niž. Hrabovec VRN); Tri vodi me muśeľi prejs, doki me tam došľi (Bracovce MCH)
3. prekráčať po niečom, postúpať: Aj mu čosi predláli, čosi predláté mal prejdút, abi si ích cérenku zal (Trenč. Závada TRČ)
F. mosel volačo prejci (Bošáca TRČ) - niekto mu počaroval
4. prekráčať pred niekým kolmo na jeho smer, skrížiť cestu (považovalo sa za privolanie nešťastia): Kot ťa s práznen prejďen, to je ňešťasťie (Selce RS); Prešla me s praźnim, ta śe mi ňepośčesci (Dl. Lúka BAR); Človek sebe tag i tak pretklada, a nakoňedz ho mačka prejdze (Krivany SAB); Jag uš še išlo tam z hudakami, ta vona višla zoz dvora a čekala, že jich prejdze zos pražňim vedrom (Brezina TRB)
5. rýchlejšou chôdzou sa (zámerne) dostať pred niekoho al. niečo, predbehnúť, predísť: I tu prešla ho jedna stará žena (Veličná DK); Išla som tedá po choňňíku a ona ma preišla (Hrušovany TOP); Toti chlopi nas prešľi daz na pejc-šejsc kroki (Brezina TRB)
6. opustiť niekoho a pridať sa, pripojiť sa k niekomu inému: Ot Srbou prešlo naših vojakou pätnác (V. Lom MK)
7. skončiť pôsobenie na jednom mieste a odísť inam: U druhiho gazdu som bou̯ rog aj u treťiho edom rok, a poton som prešou̯ slúžiťi na Suchuo Brezovo (V. Lom MK); Ih velitelstvo préšlo s Chvalové do Hrkášä (Sása REV); Keď mala hora préjc pod iného pána, já som prešiel na miésnú preváckáren (Skala TRČ); Tedi na śtrekoj bars plana robota bula, ta ja prešol do drustva robic (Laškovce MCH)
8. začať uprednostňovať (nové predmety, postupy a pod., obyč. ako súčasť istého pokroku či vývinu): Aš potom, kec prišiel noví preceda, čo je aj čiľ ešče, prešlo sa na nové metódi (Rajec ŽIL); Tedi sa už opci prešlo na eletriku (Zvončín TRN); Tu už ňichto uhľe ňekupuje, bo už me šicki prešľi na plin (Bracovce MCH)
9. premiestniť sa (o dopravnom prostriedku al. o človeku v ňom) cez niekoho al. niečo (a obyč. tým usmrtiť al. zraniť): Spadla som s traktora a koľeso na vľečke mi prešlo cez ruku (Dubové MAR); Voz ho préšól na ulici (Revúca); Vlak prejšou̯ voliaku ženu, lahla si na kolajňicu (Návojovce TOP); Prešlo ju auto, celé bále z néj višli (Bzince p. Jav. NMV); Jednág ho volákí motor prešól, stočíl sa ten psíček tutok pot scenu, aj tam do rána zdochól (Biely Kostol TRN); Prešóv_o avták (Šurany NZ); Ked mu koľeso z voza prešlo nohu, ta śe doškintal do hiži (Spiš. Štvrtok LVO); A na draźe budz bars pozorľivi, ňej ce dajaki motor ňeprejdze! (Haniska PRE); Mal mi takoho fajnoho patkaňara, aľe chtośka mi ho prešol z motorom (Falkušovce MCH)
10. csl, miest. zried. ponavštevovať všetky al. mnohé miesta na istom území, pochodiť: Pochoďila som pou̯ sveta, mo_com prešla (Lokca NÁM); Na večer som sa opitovau̯, komu chibuje ofca, aš ke_com prešieu̯ pou̯ ďeďini, ohlásila sa mi jedna žeňička (Zuberec TRS); Tag zme celú Srbiju prešľi aj Čiernu Horu (V. Lom MK); Jag oknár prejšou ku_sveta (Bánovce n. Bebr.); To je skúsení človek, prešól ku_sveta, hibaj za ním, nech ci poradzí! (Ružindol TRN); Dakedi śi vidzel kapara na každim kroku, a ňeśka prejdzeš pul repubľiki, ta jednoho ňenajdzeš (V. Šariš PRE); No a vecka me prešľi cali Krim, pochodziľi (Brezina TRB)
F. sveta prešieu̯ (Medzibrod BRE) - veľa precestoval
11. (postupne) získať skúsenosť s istým súborom
a. činností, zamestnaní a pod., absolvovať: Ždi tam bol jeden, volalo sa to, že deak, školák, ľebo tam šetkú robotu museľi prejs ti chlapci (Ďurčiná ŽIL)
b. psychických al. fyzických stavov, zakúsiť: Veru vie, čuo to je, aj ona bola f takích trapiech, keď roďila, prešla šetko-šetko (Žaškov DK); Aj moja sestra takuo prešla, tag jéj zapuchla rúčka, očerveňela (Dol. Ždaňa NB)
c. životných udalostí, zažiť, prežiť, prestáť: Ja som čez inakšie ňešťasťia prejšou̯, aľe takú pľiagu som ňezažiu̯! (V. Straciny MK)
12. vykonať (do konca, v celom rozsahu) istú činnosť s niečím: Ve_ci to ti len tag letmo prešol f té knihe (Kameňany REV); Naša Anka uš prešla celí šlabikár (Bošáca TRČ); Iśče choľem dva šoriki tej repi bi trebalo prejs (Bánovce n. Ond. MCH)
13. dôkladne prebrať v rozhovore, prerokovať (a tým vyriešiť, dohodnúť a pod.): Pred Hodami me voľeľi pastira a kedz uš toto še prešlo, premľelo, daval še bujag na žimovňu, ta zaž bula zvada (Kokšov-Bakša KOŠ)
14. čiast. strsl i zsl pochodiť, dopadnúť, obstáť (obyč. zle): Uťekaľi pred ňím, ľebo sa ho báľi, že zasa tak prejdú (Necpaly MAR); Aľe tá prešla! (Blatnica MAR); Horekovau̯, že takie ouce vipasenej, a takto mu prešlej (Lešť MK); Veru zle zme prešli z našíma gazdašági (Brestovany TRN)
F. prešél nasucho (Bošáca TRČ) - bez trestu
15. dostať sa do neželaného fyzického stavu (obyč. choroby, postihnutia a pod.): Vihnau̯ ouce na pašu ňepodojeňie, a potom sa báu̯, že zle prejdu na škuráťi (Podkonice BB); Tej lože ňemuož na žiadom pá_cviňa zožraťi, o_teh be zle prejšla (Čelovce MK); Tá je zle préjdená na nohi (Bzince p. Jav. NMV)
16. vykonať kĺzavý pohyb niečím po povrchu niečoho (a tým to utrieť, upraviť, čiastočne opracovať a pod.), pretiahnuť, prešuchnúť: Na jednon chodňíku je dvanádz ňitkov, čo sa prejďe hor a dol, a to keľko kce, teľko rázi sa to prejďe tin chodňíkon (Bohunice LVI); Prešiel ih (nože) z ocieľku, hňedz ľepšie rezaľi (Rajec ŽIL); A čo sa nán stalo, ke_dzme pet-šez rází prešli kosú po lúke?! (Dol. Súča TRČ); A nakonec sa párkrát po ňem prešu̯o fashóblem (Malacky); Prešóv z oslu po kose (Trakovice HLO); Prejdzi sebe z ruku po chripce, jaki śi mokri! (Bracovce MCH)
17. csl vykonať istý opakovaný pohyb (o veciach): Keť sa urobí zívnuťia, prejďe člnok ces párňice (Lipt. Hrádok LM); Kej snovák tích tricadz rázi prejdze, ftedi sa zapasňí (Podmanín PB); Ten člnek, to prejšlo pomedzi ňiťe (Zliechov ILA); A śe snuje, a jak prejdze raz hore i dolu, ta śe na jednim stupku poznači scena (Rankovce KOŠ); Jak prejdze čolnok, že tam ostaňe cverna, ta śe z bidlom pribije a z nohu śe źiu̯ňe na podnošku (Lastomír MCH)
18. csl dostať sa niekam (obyč. cez niečo, o veciach), vniknúť, preniknúť; preniesť sa, rozšíriť sa: Ces to (galoše) voda ňeprejďe (Mošovce MAR); Aj pot chľebík sa dávau̯ kapustní ľist, to tá chuť prešla s toho kapusního ľistu (Detva ZVO); Duršlák prejďe durh a tag mocňe drží pán_dz drevon (Pukanec LVI); Aľe to prešlo ešťe aj do Petreje kúta, ťem ohem, a aj tam eno osem domou zhorelo (Lešť MK); Tá soľ a ti prípravi prejdú tí_masom (Rajec ŽIL); F tim klobučku aj v ośi bula dzirka vivertana a ten ľuňik prešol až na spodek (Nemešany LVO); Na koncu porvaza bil taki gus, žebi ňeprešlo (Dl. Lúka BAR); A fše prejdze jeden utok prez osnovu a pribije śe, a tak śe tka platno (Kam. Poruba VRN)
F. prez jeho gagor veľo paľenki prešlo (Dl. Lúka BAR) - je pijan; šetko mu prejšlo dolu grgáňom (V. Maňa VRB), šitko mu prejšlo čez gagor (Vyš. Slaná ROŽ), jeho hrtáňom préjšou̯ celí majetek (Bánovce n. Bebr.) - všetko prepil; prešlo mu z rici do hlavi (Bracovce MCH) - začal opäť uvažovať racionálne
19. absolvovať istú procedúru, proces, vystavenie účinkom niečoho a pod. (o veciach): Hotoví vírobok, chtorí prešieu̯ šetkími procedúramí, muože sa farbiť (Lipt. Hrádok LM); Ces tie cisťiace stroje to najsamprú prejšlo (Prochot NB); Jak slama ras préjde ces trumel mašini, už je pokučená (Dol. Súča TRČ); Kože mosia préjs_trieslom (Brezová p. Brad. MYJ)
20. zried. stať sa, ostať niekde umiestnený (o veciach): Če_saňe prešla taká žrť, to sa iho volalo, a za tú sa saňe ťahaľi (Iľanovo LM)
21. zmeniť majiteľa, správcu al. používateľa (o veciach): Šetki zeme prešľi do drustva (Lazany MAR); Kod umrem, tia mojo tri lúki prédú na tebe (Lubeník REV); Hora mala préjc pod iného pána (Skala TRČ); Šecko po tatkovi prešlo na sina, céra dostala len veno (Suchá n. Par. TRN); Dom prešol na sina (Dl. Lúka BAR); Voňi svojih dzeci ňemaľi, ta jak pomarľi, šicko prešlo na kreśňata (Ložín MCH)
22. (silno) zapôsobiť na zmysly, preniknúť, zasiahnuť (o citoch, pocitoch a pod.): Takí mráz ma prejšou̯ a tak som uťekala, ako im nohe dale (Polichno LUČ); O_ctrachu mi mrás preišuol pres cherbet, že šuo mi povie tá Cigánka (Gem. Poloma ROŽ); Takí ból mnú prešól (V. Rovné BYT); Mráz ma prešóv, tak som sa lakóv, ket som vidzev, jak to dzecko ottál mohlo pannút (Šípkové PIE); Taká mrskost mosí ceš_človeka prejct (Lukáčovce HLO); Aš preze mňe mras prešol (Široké PRE)
23. csl uplynúť, ubehnúť (o istom čase al. časovej hranici): Ottedi preišlo aj pól roka (V. Bielice TOP); Prešu̯a pou̯nodz a s Potkoňí_dzakikiríkau̯ prví kohút (Podkonice BB); Prešlo iba eno pá_rokou a za_sa ohem objaviu̯ (Lešť MK); Hodžina uš préšla a sťe ešče tu (Filier REV); Jak prešiel Noví rok, pán farár, organista, koscelníg a mendzíci chojili od domu g domu vinšuvac (Zubák PCH); Móhli prejdút také dva roki ottedi (Chocholná TRČ); Jak prešu̯o pú júna, potom sa robili sená (Štefanov SEN); A zaśig išľi do roboti, a tak prešol dzeň (Žakarovce GEL); Čaz nam chitro prešol (Dl. Lúka BAR); Ta to už i fertaľ hodzini prešlo (Sokoľ KOŠ)
24. odohrať sa, udiať sa, prebehnúť (v čase): Po vojňe, ke_to uš prešlo, ftedi chceľi šeľijaké spolki, drustvá pozakladac (Rajec ŽIL); Ľudzia ňežalovaľi jede_na druhého, tak tu to ešče prešlo tag dos_cicho (Podmanín PB); Ludié po ceste šeličo preosiévali a cesta prvšié prešla (Šípkové PIE); Kebi me ľem zdravi buľi, ta tak prejdze živod ľepši (Slivník TRB); Vun ľem peňeźi sciskal, a jak prešla tota zmiňka, ta mal gnut (Michalovce)
25. postupne, istým vývojom sa zmeniť, prerásť: Jeho šanoblivost prešla do skúposci (Bošáca TRČ); Začali sa vadzid a potom to prešlo až do bitki (Zvončín TRN); Ňijag raz ňescel pujz do dochtora, bo ňetreba, a jag už mu prešlo do zapaľu, ta ho muśeľi ratovadz u špitaľu (Bracovce MCH)
26. posunúť sa, presunúť sa (o mieste nejakej ľudskej aktivity): Taďiaľ front chitro prešiou̯, tam sa ňestrieľalo (Ondrašová MAR); Ket prešla fronta, hned na druhí deň zháňali sedlákú na foršpon s koňma aj z volma (Skalica)
27. csl skončiť sa, ustať, pominúť (o rôznych javoch): Keď búrka prešla, ľedva som tie statki povihľädávau̯ (Dlhá n. Or. DK); Každá omrzlitosť préjďe a zasa buďe dobre! (Prochot NB); A kod najväčia horúčos prejšla, kosiľi do samej havrane (Čelovce MK); Len čo mrazi prešli, strom začal hna_do puku (Dol. Súča TRČ); Ke_tá búrka prešla, išli zme kuknud, dze to ten blezg uderíl (Suchá n. Par. TRN); Ket préjdu tí póstné húlavi, potom uš pozhadzujeme tí nagabané kacabaje (Červeník HLO); Čekajme, pokim diźdž ňeprejdze! (Studenec LVO); Prešla prehaňka (Dl. Lúka BAR); Ozdaj ľem tota burka skoro prejdze (Dubovica SAB)
28. csl i neos. prestať postihovať, zasahovať, pôsobiť
a. o chorobách al. fyzických stavoch; uľaviť sa: No ňietorej (svini) prešlo, potom sa vihádzala (Ležiachov MAR); Pev mlieko a že mu to prejšlo (V. Maňa VRB); Už me nebolí hlava, už me to préšlo (Mokrá Lúka REV); Nasip si do pláťeného vrecka jačmeňa, dobre ho rospáľ, prilož na čerieslá a boľes_ťa prejďe (Čičmany ŽIL); No zavázau̯o sa (rana) a prešu̯o to (Mokrý Háj SKA); Dám si za pohárečeg a prende mi to (Ivanka p. Dun. BRA); Ta chtoremu (koňovi) prešlo, ta prešlo, a chtoremu ňe, ta zdechol (Nemešany LVO); Dahtoremu (koňovi) prešlo, a dahtori vera i f tim hnoju zdehol (Kokšov-Bakša KOŠ); Jaj, šag ľem kebi mi uš tota zbeśňela chorota prešla! (Bánovce n. Ond. MCH)
b. o psychických stavoch (citoch, náladách a pod.): Ľen doťeľ to trpím, kí_ma voľa ňeprejďe (Dol. Lehota DK); Ale ja aj ťeras, ke_ctaďe iďem, len ma strach prejďe, aňi sa tam ňeobzriem, abi som zasa ňezočiu̯a takuo strašnuo (Podkonice BB); Za ťíma dverma mi s pošanuvaňia slzi vipali a keď mi žial prejšou̯, tak son vojšla (Opatovce ZM); Prešla mu chuť (Bošáca TRČ); Už ho jedi prešli (Ružindol TRN); Za kovaľa pujdzeš, šak ce tam laskotki prejdu! (Studenec LVO); Hňiv ho uš prešol (Dl. Lúka BAR); Jak ci jednu upašem, ta tebe raz-dva prejdze śmich! (Laškovce MCH)
F. prešlo ho to jak psa motor (Bracovce MCH) - rýchlo
29. nevyvolať (zlé) následky; neprivolať trest: Ón ból veliká podvadznoha, chodačo povivádzál, ale šecko mu to prešlo (Biely Kostol TRN); Aľe šandare vedz už ňeprišľi, abo zabuľi, abo śe jim ňescelo, taže nakoňedz nam to jakośka prešlo (Falkušovce MCH)

prejsť sa, preísť sa, prejdúť sa i prejstiť sa dok. (prés se, preiť sa, preíci sa, prenduč še)
1. csl voľne pochodiť sem a tam (obyč. v miernom tempe) s úmyslom osviežiť sa, rozptýliť sa a pod., poprechádzať sa: Každí ďeň sa išiou̯ prei_do zahradi (Brusno PDZ); To ľen veľkí páňi v ňeďeľu poobľiekaľi ďeťi a išľi sa prejs (Sásová BB); Poj, prendyme še ku džifce pozreč, jako še mo (Klokočov ČAD); Pvójďeme sa trošku preíci (Bošáca TRČ); Pujdzeme śe z ňima dakus prejsc (Krivany SAB); Bulo mi źimno, ta som skočela dolu a kuśčičko śe prešla za vozom (Sokoľ KOŠ)
2. zried. voľne sa povoziť sem a tam (obyč. v miernom tempe) na koni al. na voze ťahanom konským záprahom: Ten starí husár, čo variu̯ pre mančaft, on sa išou̯ teda na koňi prejsť (Žarnovica NB); Zaprahaj koňe, pujdzeme śe z ňima dakus prejsc! (Krivany SAB); Odvadzel som koňa a ku_som še na ňim prešol (Kokšov-Bakša KOŠ)
3. expr. prejsť veľkú vzdialenosť (obyč. peši), nachodiť sa: Počkaj ho tu, žebej sťe sa aspon stretľi, kot sťe sa takí svet prešľi! (Lešť MK)
4. nestretnúť sa (náhodou), obísť sa, minúť sa: Miseli smo se préšč (Kameňany REV)
5. gem, čiast. vsl minúť sa konzumáciou, upotrebúvaním a pod., spotrebovať sa: Dve boški vína sa prešľi (Klenovec RS); Velé chleba se préďe pri ďeťoch (Revúca); Uš se préšlo to proso? (Rochovce ROŽ); Tera_śe u naz veľo alkoholu prejdze (Fintice PRE); Toto mľiko bi śe i doma prešlo (Hlinné VRN)
6. šar pominúť, skončiť sa; zaniknúť: I bohactvo, i krasa śe prejdze (Dl. Lúka BAR); Kraľefstvo śe uš prešlo (Sveržov BAR); Jak śe tota vojna prešla, už ho bulo čuc (Fintice PRE)

prejsť, preísť, čes záhor prejít [pre-, pro-] dk
1. cez čo, po čom, kam vykonať cestu z miesta na miesto, niekadiaľ, po niečom, cez niečo, niekam: abychom na ceste do nebes bezpečne wssudy mohli progjti (BK 1612); Mikolass Ochmelka yducze po sweg pracy, cez gegich djedinu presol (LUBINA 1690); odtud do hory se nawratiwsse do Polskeg pressly (ORAVA 1735); tak sme pressly k studničke (BREZOVÁ p. B. 1768); (Boh) wody mora Čerweneho tak rozdelil, že suchima nohamy mohol lid yzraelsky pregiti (SlK 1766-80); pán z towarissem swym do druhég swetnicze pressél (PeP 1770); včil, čo dáwam, prijmi vďačňe a prejďi k mopftimu (BR 1785) postúp, choď;
x. pren nebo sme pressli po úzkem mostku zákona (PP 1734)
F. ga chwala Panu Bohu sem malicko lepse, nebo us stwrti den gako mi zimnica nebola, kreme ma tak malo presla zima po tele (RADVAŇ n. H. 1714) striaslo ma od zimy; (bezbožníci) gesly neuposléchnú, prégdú prez meč a stráweny budú (KB 1757) popravený
2. čo, cez čo, za čo dostať sa z miesta na miesto cez niečo, cez nej. prekážku, dostať sa na druhú stranu; preniknúť cez niečo: musiss pregiti pres dve vody, potom na tu czestu pridess (s. l. 1568); Nicolai Zay pregda czez wrch Kossczalowcze (TRENČÍN 1583); do Ffrisstaka welike wody a blata ysu, takze prez luky ani za mesicz preiczi nebudu moczi (BÍŇOVCE 1607); ony pak cžes plot pressly (N. PRAVNO 1631); gestli mi kdi dobitek pregssiel cez wodu do Czermneho (TRENČÍN 1640); nikeho nikdi Hossčinczy tam neturbuwaly, kreme gak mu statek preyssel za wrchnyu czeztu (KLIEŠTINA 1718); angustias loci et alia impedimenta eluctari: prez úzké ulice a ginsse prekážki pregjti (KS 1763); strogte se k cesťe, pregdem Dunag dnes (MKH 1799);
x. pren supervadere omnes asperitates: pregjti po wsseckych probách (KS 1763) prekonať; (mládenec) prez mnohé príhodi ssťestliwe pregssel (BR 1785) šťastne prekonal
F. prawy Kristus, že snadneg gest welblúdu skrze djrku gihli pregiti, nežli bohatemu wgiti do kralowstwy nebeskeho (PP 1734); aby wám dal Pan mássa ne na geden deň, ale až na mesyc, dokud nepregde pres djrki nosa wassého a neobráti sa na osskliwost (KB 1757) až vám pôjde krkom; kdyz se ty predložiss za pokrm hryssnikum, nagiste prez mnohe smradlawé a zhnite usta pregdess (SJ 18. st) staneš sa terčom ohovárania
3. odkiaľ kam, s inf po opustení niekoho, niečoho (miesta) odísť niekam inam; pod koho odísť k niekomu inému, pod právomoc niekoho iného: swedek pred čtyryciatmi rokmy z Welkeho Csepcsina do Mossowyecz biwaty pressiel (V. ČEPČÍN 1721) presťahoval sa; wyely swedek, že wčylegssy Hagarouczy Jano a Gyuro p. Maytheny Mihalyowy podany nedawno z druheho gruntu na tento wčylegssy pregssly (V. LEHOTA 1732); nam z Ružombergu do Swateho Mikulassa pregst dopustili (LIPTOV 1757); z Pawloweg Wsy, nemagicze tam žywnosty, do Szmrcsan gsem pressel (LIPTOV 1766); nam neny slobodne pod druhych panou preist, nebo sme yrecžity poddany (DUBOVÁ 1770); od Jeho Jasnosti cisarskeg ta sloboda vyšla, že sedlak z mesta na mesto pod druheho pana može prejst (PODHORANY 1786 LP)
4. preniknúť cez niečo, vniknúť do niečoho; (o tekutine) presiaknuť: naleg na to horuceg poliewky kuraceg 1 žeitlik, wytiskny prez ssatku, až wssecka mocz pregde (RT 17. st); pred seba sy položil oblak, žeby nepressla modlitba (KB 1756); corpus irriguum mero: wjno presslo, prenjklo telo (KS 1763); po slowách téchto mrazem pregdutý z nóch padel (BR 1785); oleg se do železa aneb do skali wežere skoreg gako woda a tak neghustegssj lufti železa pregide (PR 18. st);
x. pren wssecko židstwj pohanstwím bilo prégdúté (BPr 1787) poznačené
F. abi pak pamatneyssj wecy Pjsma swateho do pameti preigjti mohli (BZ 1749)
5. vedľa/podľa čoho, pri čom, popred čo pre čím, okolo čoho, čo pri chôdzi obísť, nezastaviť sa, minúť niečo: on toliko prejssiel pri branie konya napogit (KRUPINA 1731); na druhi dyen podla domu prenducze, pusty ho widgyel (ČACHTICE 1749); Samelege Jano lukamy okolo žit pressiel (RAKŠA 1756); transire domum: pregjti wedla nečjho domu (KS 1763); zasek popred kone pregduc s praznim wrecom; (Šandorka) pred konmi prazne wrece nesuc, pregssla (BENICE (Ma) 1773);
x. pren kdiz w Pjsmách sw. se pritrefugu negaké weci tmawsse, které nemožess wyrozumeti, meg gych w udctiwosti (a) posproste prendi (BlR 18. st) nevšimni si ich
L. lustrare exercitum: pregjti wogánsky húff (KS 1763) o kontrole vojska spojenej s prehliadkou; p. mýto, tridsiatok obísť miesto, kde sa vyberá poplatok za prevážaný tovar, nezaplatiť: pakliby kteri kupecz mito dobrowolne aneb ukradome obessgel aneb pressgel mimo neho, takowemu wsseligaka parteka ma se confisskowati (RADVAŇ 1702); triczatek preszli a nikdje takowy nezaplatili (OKOLIČNÉ 1761)
F. abych gynych kacyruw z mlčeňym pressel, to pisse s. Jeronymus (PP 1734) nezmienil sa o nich
6. čo pochodiť, prechodiť isté územie: z lasky ku Kristu Panu prošel zem Judsku (Le 1730); (Ježiš) preyssel wssecko pokoleny Yzraelske a wssem zwestowal kralostwi nebeske (MS 1758); když sem temer po wssetkich deset kruhuw, na ktere nasa kragjna rozdelena gest, pregissel (PeV 1789)
7. čo chôdzou uraziť istú vzdialenosť, vykonať istý kus cesty: swedek pisse o nekterem muži w Belgyi, že ten sam staručky s kuskem chleba a sira dwacet mil wlaskich pessy preissel (MS 1758); (putujúci) vstúpil do celího juž Níla, odtúď pak štiri míle prejdúc, bili v Cahiri (BR 1785);
x. pren iter durum permensus: ťažsskú cestu pressel (KS 1763) prekonal
8. čo (dôkladne) prezrieť, prečítať niečo: a pregdime my knihy Mogžissowe a wssetko Pismo swaté, wssudy nalezneme, že Buh hrichy trestal (KT 1753)
9. k čomu (v reči) pristúpiť k ďalšej téme, pokročiť: pregdme guss k druheg strance kazani a predsewzeti meho (MK 18. st)
10. cez koho prevaliť sa cez niekoho: wssecky zátoki a wlni pressl prez mňa (KB 1756)
11. skončiť sa, pominúť, zaniknúť: gestli ale tichi dessť pregide (PR 18. st); rodičowe dietky wasse nemate z hnewu prudkeho karhat, ale kdiž hnew pregde (MiK 18. st); prende plač, nástane radost (BlR 18. st); hodnosti, radosti, chlipnosti a marnosti gako sen preissli; tak preide ffalessny swet (MK 18. st)
12. (o čase, termíne) uplynúť: a gych prinutily, abi zaplatily, ponevacž giž y termin tomu prešiel (SKLABIŇA 1592 E); Ondris Mesiare prinutili, abi oba tomu chudemu cžloweku dosti včinili, ponewadž giss cžas vloženy a termin pressiel (D. STRHÁRE 1615); když už stromky geden rok preidu, mosa sa zwrchu očistiti (SN 1772) keď sú už jednoročné; když pak geden mesyc pressel (PUKANEC 1787); nech preide stotisic rokuw (MK 18. st)
13. (čo komu) dobre sa skončiť, nemať nepriaznivé následky pre niekoho: hoc factum impune non feres: ten skutek bez pokuty nepregde; non tibi abibit sic: to ti tak nepregde (WU 1750); nedeyte bohowe, aby to, což spachali, aby gjm presslo bez hodne pomsti (HI 18. st)
14. (o prečine) nebyť potrestaný: a on jako zli, zradcze falessni nechtiel k tomu przizwoliti, bogicze se, zebi geho zrada a faless neprzessla (SKALICA 1432 SČL)
15. na koho zmeniť držiteľa, vlastníka: pren kriz z pokuti lotruw pressel na hlawy a cžela cisaruw (WS 18. st)
16. do čoho dostať sa z jedného stavu do iného, zmeniť sa: cti a sweť z wečnu pamatku tu kazen, to duchowne napomenuti, tu spowed, skrze ktere preissel sy ze stawu hrichu do stawu sprawedlnosti (MS 1758)
17. do čoho, pod čo postúpiť do inej skupiny (vekovej, stavovskej ap.): 3. syn Georgius Fabry, žak w Jegru, do 18. roku presol; Joannes Janos, Susanna, žena geho, pregssly pod druhy numer sú zapísané pod iným číslom; Joannes Kozlowsky pressel do 2. rubriky (PREŠOV 1784; 1786; 1788); gestli na některého neybližssjho dědicě meske aneb dědinské hospodarstwj prepadne, takowý do měsstanuw a sedlákuw rubryky pregde (SO 1785)
18. práv (o právnom akte) uskutočniť sa: pakli vmrze geden prwé, než prawo przeygde, temv gde o hrdlo (ŽK 1473); musy prwsse prawo take sedeti yak prw presslo (H. ŠTUBŇA 1569 KL) ako bolo ustanovené; p. sa dk po čom vykonať prechádzku, poprechádzať sa niekde: swedkowa wydela stareho Junaska, ket sa po dome pressiel (SUČANY 1757); dokáď sa ňenapigeme i ňapregďeme sa po záhraďe, ňič ňepowgem (DS 1795)