Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

vytiahnuť -e -u -hol dok.

1. ťahaním dostať von, vybrať: v. klinec kliešťami, v. žihadlo, v. udicu z vody

2. ťahaním premiestniť smerom hore: v. vlajku na stožiar, horolezca v-li na lane

3. vybrať, vyňať niečo uložené: v. si vreckovku, v. šaty zo skrine

4. ťahaním, napínaním upraviť, dať do rovnej polohy: v. záclony, v. závin

5. posunúť (dohora): v. obočie zdvihnúť; v. si manžety, nohavice

6. ťahom nástroja (obyč. pera) utvoriť al. upraviť: v. hrubú čiaru; v. rys tušom; v. očko (na pančuche)

7. ťahom, ťahaním získať (ako jednu z možností): v. si kartu, žreb, otázku

8. dlhším pôsobením zbaviť niečoho: slnko v-e farbu

9. hovor. prinútiť niekoho opustiť miesto: v-li ho z postele, na futbal, do kina

10. hovor. dostať z nepríjemnej situácie: obhajca ho v-l spod obžaloby

11. hovor. vylákať (význ. 2), vymámiť: v. od niekoho peniaze, informácie

12. hovor. vyjsť (význ. 1), vyraziť: manifestujúci v-li do ulíc

13. hovor. zaspievať, zahrať (najmä vys. tóny): v. vysoké C, vysoko nev-e

14. expr. (hltavo) vypiť: v-e naraz pol fľaše

15. hovor. s úsilím dosiahnuť (vys. mieru, úroveň): v. rekord, auto v-e 140 km/hod.

16. štud. slang. vyvolať (význ. 3): bol v-tý z dejepisu

● v. niekoho z blata, z kaše dostať ho z nepríjemností; nev-e nohy, päty z domu nevyjde z domu; v. niečo na svetlo (Božie) a) zverejniť, prezradiť b) začať sa venovať niečomu (nepovšimnutému, zabudnutému);

nedok. k 1 – 11, 13 – 16 vyťahovať

● v. za niekoho gaštany z ohňa konať za niekoho s rizikom

// vytiahnuť sa

1. pretiahnuť sa (význ. 2), vypnúť sa: vstal a v-l sa

2. pomaly vyjsť, vyliezť: spod skaly sa v-l had

3. expr. vyrásť (význ. 1): topoľ sa za rok v-l; v-tý mládenec

4. roztiahnuť (význ. 2): sveter sa pri krku v-l

5. hovor. expr. slávnostne sa obliecť, vyobliekať sa, vyparádiť sa: v. sa do gala

6. hovor. expr. ukázať sa (význ. 3), pochváliť sa (prevahou): chcel sa v. pred dievčatami;

nedok. vyťahovať sa

vytiahnuť -hne -hnu -hni! -hol -hla -hnuc -hnutý -hnutie dok.

vytiahnuť sa -hne sa -hnu sa -hni sa! -hol sa -hla sa -hnuc sa -hnutý -hnutie sa dok.

ukázať sa 1. stať sa zrazu viditeľným • zjaviť sa • objaviť sa: na tvári sa ukázali, zjavili rozpaky; vo dverách sa ukázala, objavila postava otca • vyjsť • zried. vysvitnúť (o nebeských telesách) • hovor. vykuknúť (náhle, sčasti): z oblakov o chvíľu vykukne slnko • expr. vyrojiť sa (ukázať sa v množstve): na nebi sa vyrojili hviezdy • hovor. vyskočiť (náhle sa ukázať): vyskočili mu slzy do očí • mihnúť sa (nakrátko): v obloku sa mihla tvár • expr. vystrčiť sa (nakrátko) • blysnúť sa • blysknúť sa: v očiach (sa) blys(k)ol strach • expr.: preblesknúť • preblesnúť • preblysknúť • preblysnúť (nakrátko, prechodne sa ukázať): na tvári prebles(k)ol úsmev; pred očami mu preblys(k)ol známy obraz • preletieť • prebehnúť • prelietnuť: okolo úst preletel, prebehol úsmev • predstaviť sa: v duchu sa mu predstavil známy obraz

p. aj vyskytnúť sa

2. stať sa známym na verejnosti • vyjsť najavo • vyjaviť sa: pravda sa napokon ukáže, vyjaví, vyjde najavo • vysvitnúť (neos. stať sa jasným, očividným): vysvitlo, že sa poznajú • prejaviť sa • preukázať sa: prejavil sa, preukázal sa ako zbabelec • odhaliť sa: pravda sa odhalila v pravom svetle • iron. vyznamenať sa • hovor. iron. vycajchnovať sa • hovor. expr. vyfarbiť sa (stať sa známym): Ale si sa zasa svojimi rečami vyznamenal, vycajchnoval, vyfarbil! • expr. vykľuť sa (časom sa ukázať): vykľul sa z neho podvodník • osvedčiť sa (ukázať sa ako vhodný, dobrý): prostriedok sa osvedčil • kniž. prezentovať sa: prezentovať sa svojím hudobným dielom

3. upozorniť niečím na seba; vytŕčavo, navonok sa prejaviť • predviesť sa (obyč. pejor.): chcú sa ukázať, predviesť, akí sú bohatí • predstaviť sa: usiluje sa predstaviť v najlepšom svetle • pochváliť sa • popýšiť sa (vyjadriť chválu o sebe; nemá obyč. pejor. príznak): pochválili sa, popýšili sa peknou úrodou jabĺk • hovor. expr. vytiahnuť sa (pochváliť sa svojou prevahou nad niekým, niečím): rád sa pred dievčencami vytiahne • expr. vytasiť sa: vytasil sa s platným potvrdením • hovor. expr. vycapiť sa: Ale si sa vycapil! • expr.: blysnúť sa • blysknúť sa: blysla sa vedomosťami • hovor. švihnúť sa

vyjsť 1. chôdzou, dopravným prostriedkom al. iným pohybom sa odniekiaľ dostať von, do voľného priestoru (op. vojsť) • vykročiť: celý deň nevyšiel, nevykročil z domu • vybrať sa (vyjsť s istým cieľom): vybrať sa, vyjsť si na prechádzku • expr.: vybehnúť • vyletieť (rýchlo vyjsť): nahnevaná vybehla, vyletela z miestnosti • vypochodovať (vyjsť pochodovým krokom, expr. vyjsť vôbec) • expr. vyplávať: vyplávala z pracovne so vztýčenou hlavou • trocha pejor.: vytrepať sa • vytrieskať sa • vycabrať sa • vytárať sa • vyliezť: Vytrepte sa, vytrieskajte sa, vylezte odtiaľ konečne!; celý deň nevyliezol z izby • expr.: vykradnúť sa • vytratiť sa (tajne, nenápadne vyjsť): večer sa vykradol, vytratil z domu • vykĺznuť (sa) • expr.: vyšmyknúť sa • vyšuchnúť sa • vyplaziť sa (nebadane, ticho vyjsť): po prstoch sa vykĺznuť, vyplaziť zo sály • expr. vytrúsiť sa (po jednom, postupne vyjsť): z kina sa vytrúsili prví návštevníci • expr.: vypáliť • vytrieliť • vyraziť • vyrútiť sa (prudko vyjsť): z podchodu na nás vypálila, vyrútila sa banda výrastkov; vyraziť do ulíc • hovor. vytiahnuť (obyč. hromadne vyjsť): vytiahnuť do boja • expr. vyrukovať (vyjsť, obyč. hromadne): chlapci vyrukovali na ihrisko • zried. vyrušať • zastar. vyjachať (o dopravných prostriedkoch): vlak vyrušal, vyjachal z tunela • vyklusať • vycválať (vyjsť klusom, cvalom) • expr.: vyvliecť sa • vyterigať sa • vyredikať sa • vydrgáňať sa • vyrepetiť sa • vyteperiť sa (vyjsť pomaly, s námahou): chorý sa vyvliekol, vyterigal na priedomie • expr.: vyplantať sa • vymotať sa • vychamrať sa (ťažko, ťarbavo, s námahou vyjsť): ledva sa vyplantal, vychamral z budovy • expr. vysúkať sa (pomaly, opatrne vyjsť) • expr.: vypotkýnať sa (vyjsť potkýnajúc sa) • subšt.: vytralágať sa • vytralákať sa (pomaly, s námahou vyjsť) • trocha pejor.: vyčochrať sa • vyčaptať sa: čakám, kedy sa vyčochrú, vyčapcú von • expr.: vyknísať sa • vytackať sa • vypotácať sa • vykývať sa • vykyvkať sa (vyjsť neistým, knísavým krokom) • expr.: vyskackať • vyhopkať • vykrivkať (vyjsť skackajúc, hopkajúc, krivkajúc) • expr.: vycapkať • vycupkať • vyťapkať • vybadkať (vyjsť odniekiaľ drobnými krokmi): z domu vycapkala, vybadkala starenka • expr., obyč. pejor.: vyšuchtať sa • vyšmochtať sa • vyšmotkať sa • vyšmatlať sa (vyjsť šuchtavo, nie načas a pod.) • povychádzať • povychodiť (vyjsť postupne, vo väčšom množstve): ľudia povychádzali, povychodili na ulicu

2. chôdzou al. inak sa ocitnúť hore al. na povrchu • vystúpiť: vyjsť, vystúpiť na kopec; rumenec jej vyšiel, vystúpil na líca • dostať sa: dostať sa na vežu; pena sa dostala na povrch • vyškrabať sa • vyškriabať sa • vyšplhať sa • vyliezť (plazivým, šplhavým pohybom): vyškrabať sa, vyliezť na strom • vyplávať (vyjsť na hladinu): rezance vyplávali hore • vysadnúť: vysadol mu pot na čelo; mastnota vysadla navrch

3. stať sa zrazu viditeľným na oblohe • objaviť sa • zjaviť sa: nad obzorom vyšlo, objavilo sa, zjavilo sa slnko • ukázať sa: spoza oblakov sa ukázal rožok mesiaca • vysvitnúť: zajtra opäť vysvitne slnko • hovor. vykuknúť: na oblohe vykukli prvé hviezdy • expr.: preblesknúť • preblesnúť • preblysknúť • preblysnúť (nakrátko, prechodne vyjsť)

4. p. vzísť 1 5. p. vydržať 3 6. p. zniesť sa 2 7. p. minúť sa 2 8. p. stačiť 1 9. p. podariť sa

vyobliekať sa pekne, starostlivo, slávnostne a pod. sa obliecť • vystrojiť sa: vyobliekali sa, vystrojili sa ako do kostola • pristrojiť sa • ustrojiť sa: pekne sa pristrojila, ustrojila a šla • expr.: vyparádiť sa • naparádiť sa • vyzrúbiť sa • hovor. expr.: vytiahnuť sa • vyštafírovať sa • vyštramandiť sa: na svadbe boli všetci vyparádení, vytiahnutí, vyštafírovaní • expr.: vyfintiť sa • vyfrndiť sa • vyfrndoliť sa • nafrndoliť sa • vycifrovať sa • vycipkať sa • vyčačkať sa • očačkať sa • obyč. iron. vymódiť sa (nápadne, módne sa obliecť) • subšt.: nahodiť sa • oháknuť sa

vypiť 1. pitím dostať do seba • vliať do seba • kniž. požiť (tekutinu): vypiť, vliať do seba za šálku kávy; vypiť, požiť alkohol, väčšie množstvo tekutín • užiť (liek): kvapky sa majú užiť nalačno • popiť (postupne al. veľa, všetko; expr. i málo): do rána popili, čo sa prichystalo; posedeli s kamarátmi, (niečo) popili • expr.: prevrátiť (do seba) • vsúkať (do seba) • vysúkať • vyzunknúť • vydurknúť • vylúpnuť • vyhŕknuť • vydúchnuť • vyhltnúť • vychlipnúť • vyglgnúť • vylognúť (vypiť na dúšok, naraz): prevráti do seba, vysúka, vyzunkne deci koňaku ako nič; vylúpne, vyhŕkne, vydúchne, vylogne za pohár vína, ani okom nemihne • expr. vytrúsiť: vytrúsil pohár do dna • vysŕkať • vysrkať • vysrknúť • vysŕknuť (nahlas, sŕkavo): slamkou vysŕkal limonádu do dna • expr.: vystrebať • vyslopať • vychľastať • vylogať • vyglgať • vylôchať • vylúchať • vydúchať • vychleptať • vychloptať • vychľaptať • vychlípať • vygrúliť (nahlas, hltavo; o zvieratách, pejor. o ľuďoch) • expr.: vycmúľať • vycicať • vycucať • vyťahať • vytiahnuť • vydrúľať (obyč. z fľaše) • det.: vybumbať • vydudať • expr.: vycickať • vychlipkať (pomaly vypiť) • vychutnať (s pôžitkom vypiť): vychutnal pohár červeného vína • dopiť (vypiť všetko až do dna): dopiť víno • povypíjať (postupne) • expr.: postrebať • poslopať • pochľastať • pochleptať • pochlípať (hlučne, hltavo, veľa, obyč. postupne vypiť)

2. p. vpiť

vypnúť, vypäť 1. odobratím zdroja energie prerušiť činnosť (op. zapnúť) • vypojiť • odpojiť: vypnúť, odpojiť stroj, motor • vytiahnuť (ťahaním niečoho prerušiť spojenie): vytiahnuť šnúru zo zástrčky • povypínať • povypájať • povyťahovať (postupne, viac vecí vypnúť)

2. natiahnuť a vysunúť dopredu al. do výšky (o tele al. jeho častiach) • napriamiť • vzpriamiť: vypol, napriamil, vzpriamil postavu a šiel • vypučiť • vytrčiť • napnúť • napäť: od pýchy vypučil prsia; napol hruď • naduť • nafúknuť: naduť, nafúknuť brucho

vytiahnuť 1. ťahaním al. bratím dostať von • vybrať • vyňať: vytiahnuť, vyňať zadretú triesku z prsta; vytiahnuť, vyňať súčiastku zo stroja • vyvliecť (ťahavým pohybom): vyvliecť niť z ihly • vyslobodiť (uvoľniť a vytiahnuť): vyslobodiť zraneného z trosiek • vyloviť (vytiahnuť z vody, tekutiny): vyloviť havarované auto z rieky • expr.: vyteperiť • vytrepať (ťažko, s námahou vytiahnuť): vyteperiť čln na breh • vytasiť (rýchlym pohybom vytiahnuť): vytasiť nôž, zbraň • povyťahovať • povyberať • povyvliekať • povyslobodzovať (postupne, viacero osôb)

2. ťahaním dať do rovnej polohy • vypnúť • napnúť • natiahnuť: vytiahnuť, vypnúť plachtu • vystrieť: vystrieť si údy • rozostrieť • rozprestrieť: rozostrieť deku na trávu • povyťahovať • povypínať • ponapínať • ponaťahovať • povystierať (postupne, viac vecí)

3. posunúť dohora • zdvihnúť: vytiahnuť, zdvihnúť obočie • nadvihnúť (trocha): nadvihnúť si sukňu nad kolená • hovor. expr. vyhnať: vyhnať múr do výšky; vytiahnuť, vyhnať ceny na maximum • hovor. expr. vytlačiť • subšt. vyšrófovať (ceny)

4. p. vylákať 1, 2 5. p. vyjsť 1 6. p. vypiť 1 7. p. vyvolať 3

vytrhnúť 1. prudkým pohybom uvoľniť a oddeliť; prudko vziať, prudko vytiahnuť • vyšklbnúť: vytrhnúť si, vyšklbnúť si gombík na kabáte; vytrhnúť, vyšklbnúť boľavý zub; vytrhnúť, vyšklbnúť z ruky pero • nár. vyskubnúť (Figuli) • expr.: vydrapnúť • vydrapiť: vydrapnúť list z písanky; vydrapil mu bankovku z rúk • vymyknúť: vymykol dedovi peňaženku a ušiel • vychmatnúť • vychytiť (prudko vziať) • expr.: vykmasnúť • vyškrabnúť • vydrmnúť: vykmasne jej z náručia dieťa; vyškrabne, vydrmne mu košík z ruky • vyrvať (násilím): vyrvať zbraň nepriateľovi • expr. vyštipnúť (končekmi prstov, pinzetou a pod.) • vyvrátiť (zo základov, z koreňov) • vytrhať • vyšklbať • expr.: vydriapať • vyškriabať (postupne vytrhnúť): vytrhať vlasy, nechty niekomu • povytŕhať • povytrhávať • povytrhúvať • povyšklbávať • povydrapovať • povydrapúvať (postupne, viac vecí)

2. oddeliť, odčleniť z nejakej súvislosti • vybrať • vyňať: slová vytrhnuté, vybraté, vyňaté z kontextu • vyčleniť: neodôvodnene ste vec vyčlenili zo súvislosti

3. hovor. zbaviť ťažkej, nepríjemnej situácie • vyslobodiť • oslobodiť • dostať: vytrhnúť, vyslobodiť, dostať niekoho z otroctva, z nebezpečenstva • vymaniť • vytiahnuť: vymanila, vytiahla syna z nešťastia, z biedy • zachrániť (pred niečím)

4. p. vyrušiť

vyvolať 1. spôsobiť vznik • vzbudiť • podnietiť: vyvolať, podnietiť hádku, nepokoje, bitku, radosť; vyvolanie, vzbudenie ľútosti, rešpektu, obdivu • kniž. vznietiť: ktosi vznietil proti nám podozrenie • zobudiť: chceli v nás zobudiť súcit • kniž. navodiť: žartom navodiť príjemnú atmosféru • vyčariť • kniž. vylúdiť: vyčariť, vylúdiť úsmev • zapríčiniť • kniž. rozpútať (začať niečo negatívne): zapríčiniť, rozpútať požiar, vojnu

2. urobiť si o niečom, o niekom v mysli predstavu • predstaviť si • vybaviť si: vyvolá si, vybaví si v mysli známu tvár • kniž. evokovať: evokovalo to v nás radostnú náladu

3. menom vyzvať žiaka odpovedať • štud. slang. vytiahnuť: možno ma dnes profesor nevyvolá, nevytiahne

vyťahovať, -uje, -ujú nedok.

1. (čo, čo z čoho) ťahaním dostávať odniekiaľ von, vyberať: v. zátku z fľaše; v. klinec z topánky; Obrátila sa k nemu vyťahujúc nite zo zošitého kombiné. (Jégé) Pláta širicu, s jedom vyťahujúc ihlu z nej. (Tim.) Vyťahuje žihadlo. (Bedn.) Vyťahoval spod seba hlenu. (Taj.) Valihora vyťahoval stromy i s koreňmi. (Fig.)

2. (čo) ťahaním dostávať do výšky: Chceme voľne vyťahovať na žrď zástavu. (Smrek) Ada zmrašťovala tvár, vyťahovala obočie. (Min.)

3. (čo z čoho) dávať von odniekiaľ, vynímať, vyberať: Vyťahuje tobolku z vrecka. (Tim.) Vyťahovala z nohavíc vreckovku. (Bod.) Kabát vyťahoval iba v zime (Taj.) nosil; pren. expr. v. staré veci, hriechy zaoberať sa starými záležitosťami;

4. (čo) naťahovať, napínať, vystierať: Ilčik si vyťahuje údy. (Raz.-Mart.) Sedel nedbalo, vyťahujúc krátke nohy pod stolom. (Tim.)

5. (čo) ťahaním predlžovať, naťahovať, rozťahovať: Ženské vyťahujú štrúdľu. (Záb.)

6. odb. (čo, čím) rysovať trvalým spôsobom (napr. tušom), čo bolo na ryse naznačené ceruzou: v. čiaru, v. tušom, ceruzou, perom;

7. hovor. expr. (čo z koho, od koho) usilovať sa zvedieť, lákať, mámiť, vyzvedať sa: Hodinu celá rodina z neho vyťahovala, čo sa vlastne stalo. (Karv.) Kolegovia vyťahovali od nej rozmanité podrobnosti. (Žáry)

8. expr. (čo i bezpredm.) spievať, vyspevovať vysokým hlasom: Marienka vyťahuje novú a novú pieseň. (Tat.) Vyťahovala a vyspevovala, akoby bola na krštení. (Dobš.);

dok. vytiahnuť

|| vyťahovať sa

1. napínať sa, naťahovať sa, narovnávať si údy: Mihvok vyťahujúc sa opýtal sa Adama, čo sa mu snívalo. (Jégé) Pes vyťahoval sa na teplom slniečku. (Tomašč.)

2. expr. pomaly odniekiaľ vychádzať: Čadčan počal sa vyťahovať z kútika od okna. (Taj.) Mesiačik vyťahoval sa spod oblaku. (Tim.)

3. rásť do výšky, vyrastať: Rastlinstvo vyťahuje sa do výšky. (Heč.)

4. hovor. expr. vystatovať sa, vychvaľovať sa, chvastať sa: Len sa veľmi nevyťahuj, si krátky na neho. (Tat.);

dok. k 1-3 vytiahnuť sa

vytiahnuť, -ne, -nu, -hol dok.

1. (čo, koho z čoho; čo) ťahaním dostať odniekiaľ von, vybrať: v. klinec z dosky; v. zátku z fľaše; Vytiahnem priečinok. (Urbk.) Takú rybu by si nevytiahol na udici. (Ráz.) Vytiahla šabľu z pošvy. (Tim.) Kto vytiahne otca zo studne? (VHV) Volal ju, aby mu šla žihadlo vytiahnuť. (Tim.) Vytiahol fajočku z úst. (Taj.) Z trosiek auta vytiahli pani Betušku. (Tat.) Vytiahli náš žreb (Tim.) vyžrebovali ho, pripadla naň výhra.

● hovor.: nevytiahne nohu (nohy), päty z domu nevyjde z domu; len čo nohu vytiahol z domu len čo odišiel;

2. (čo) ťahaním dostať do výšky; nadvihnúť: v. rolety; v. zástavu na stožiar; Vytiahol knôt lampy. (Vaj.) Francek vytiahol obočie. (Zúb.); v. očko na pančuche vypliesť;

3. (čo z čoho) dať odniekiaľ von, vybrať, vyňať: Vytiahol zo skrine fľašu koňaku. (Fr. Kráľ) Z vrecka vytiahne šatku. (Ráz.) Chlieb vytiahol z priečinka stola. (Zúb.)

● kniž. v. niečo na svetlo, expr. v. niečo na svetlo božie a) vyzradiť, prezradiť niečo, b) začať sa niečím zaoberať;

4. (čo, koho) natiahnuť, napnúť, vystrieť: v. si údy; v. niekoho na dereš;

5. (čo) ťahaním predĺžiť do dĺžky al. do šírky, natiahnuť, roztiahnuť: Žena vytiahla jablčnú štrúdľu. (Stod.) Cesto sa po vytiahnutí pomastí. (Vans.) Vstala, aby jej pomohla vytiahnuť stôl. (Tim.)

6. odb. (čo) narysovať trvalým spôsobom (napr. tušom), čo bolo na ryse naznačené ceruzou: v. čiaru (tušom); pren. Široké, rovné, podľa lineára vytiahnuté ulice má Pešť. (Vaj.)

7. (čo) dlhším pôsobením na dačo zbaviť dačoho (napr. intenzity, farby ap.): slnko vytiahne farbu; Zima vytiahne teplo. (Taj.); pren. Tichá dolina vytiahla zlú náladu (Bedn.) odohnala, odvrátila.

8. expr. (čo z koho, od koho) vylákať, vymámiť, vyzvedieť: Načisto kapitulovala, mohli z nej vytiahnuť, čo len chceli. (Žáry) Nevedela z neho vytiahnuť ani slovo. (Urb.) Vytiahol od starého otca, čo by dal. (Taj.)

9. expr. (čo i bezpredm.) zaspievať vysokým hlasom: Čo ste to za pohrebnú vytiahli. (Urbk.) Do výšok vytiahol škovránok sólo. (Kost.)

10. expr. (koho) prehováraním zviesť niekoho, aby niekam šiel al. odniekiaľ odišiel: Vytiahol ho tri razy na svoje útraty do Viedne. (Vaj.) Horár vytiahol z chyže jedného či dvoch voličov. (Taj.) robotníctvo treba uvedomiť, vytiahnuť ho na ulice. (Urb.) Vytiahol som vás z domu, lebo by ste už dávno boli hladom podochli. (Tomašč.)

11. expr. (koho z čoho) usilovným snažením dostať odniekiaľ, obyč. z nejakej nepríjemnej situácie: Tvoja múdrosť ťa nevytiahne ani z najplytkejšieho močiarika. (Jégé)

● v. niekoho z blata, z kaluže dostať ho z nepríjemností, z ťažkej si.-tuácie;

12. hovor. vydržať, zostať niekde: Vytiahol do jari v špitáli a v lete zomrel. (Taj.)

13. expr. vyraziť, vyjsť: Zo starého domu vytiahol najprv Franič. (Kuk.) Vojsko vytiahne do poľa. (Botto) O niekoľko dní vytiahnu Matiášovi na pomoc. (Kal.)

14. hovor. trochu zastar. (čo) vziať, zobrať, vybrať: Vytiahol si lístok a skočil do vlaku. (Bod.) Vytiahnite si pas do Ameriky. (Stod.) Vytiahol vklad svojho brata. (Tomašč.) Peniaze vytiahnuté už dva roky. (Taj.)

15. hovor. expr. (čo) vypiť, vycicať: Chlap na dúšok všetko to mlieko vytiahne. (Kuk.) Som ožratý, však som toho už čosi vytiahol. (Jaš.)

16. hovor. úsilím dosiahnuť vyššiu úroveň: koľko si dnes zniesla? Vytiahneš to na dvesto osemdesiat? (Skal.)

17. štud. slang. (koho) vyvolať (v škole): v. žiaka z matematiky;

nedok. k 1-6, 8, 9 vyťahovať

|| vytiahnuť sa

1. narovnať sa, napnúť sa, vypnúť sa, natiahnuť sa: Ospalá Marína zívla, vytiahla sa. (Vaj.) Koník sa vytiahol ako struna. (Kal.)

2. lezením, pomalým pohybom sa odniekiaľ dostať: Spopod dosky sa vytiahla vretenica. (Bedn.) Vytiahne sa z postele. (Tim.)

3. vyrásť do výšky: Topole pri cestách vytiahli sa do výšky. (Urb.)

4. expr. s námahou sa dostať hore al. odniekiaľ von: Vytiahol sa na plot. (Barč)

5. ťahom al. tlakom sa roztiahnuť: Viac dier ako cesta (na závine) sa jej vytiahlo. (Šolt.) Stôl sa vytiahol, obrus naň prestrel sa. (Dobš.)

6. hovor. (z čoho) dostal sa z nejakej nepríjemnej, nepriaznivej situácie: Vytiahol sa spod dozoru domácej panej. (Kuk.) Martin sa vytiahol z ťažkej choroby. (Heč.)

● expr. v. sa z kaše zbaviť sa nepríjemností;

7. hovor. expr. vyparádiť sa, vyobliekať sa: Tá sa dnes vytiahla, samá paráda. (Ráz.) Marka sa vyparádila, i Jurko sa vytiahol. (Heč.)

8. hovor. expr. dokázať niečo, ukázať sa (napr. v práci): Vytiahli sa Liptáci — čistá práca. (Tat.) Aby ste sa vytiahli v robote. (karv.); nedok. k 1-5 vyťahovať sa

vytiahnuť [-ia-, -á-] dk
1. koho, čo, čím, z čoho vybrať, dať, dostať von, vyňať, vysunúť niečo: item prwsseho zgednany lyst stolyczny, pod kterzymkolvek spuosobom bol by wyzyl, y gyne lysty z kerehokoly mesta boly by wybranye a wytahnute (L. JÁN 1480); tu vitahni ten kol a odkry a ber, co sy hledal (s. l. 1568); (služobníci a ľudia) sylu a moczy siti dali witahnuti a riby rozehnaly (TRENČÍN 1579); korčolassom, co zo zadneg piwnicy bocku weliku witahly (ŠTÍTNIK 1661); kdyby morawsky postaw na rame nebyl witahnuty o geden kratki loket, ma se temu postawu urezat ssnura (CA 1675); wytiahol Chorwath na mogu ženu šablu (KRUPINA 1692); (syna) wen z domu swedka witiahli (MARTIN 1734); fatens babku ze dweri witahel (BECKOV 1735); wytáhni Yeremiássa proroka z gami prwe, než zemre (KB 1756)
F. v. niečo na svetlo odtajniť, odhaliť: Pán Buch wssak z tehoto nestidateho pasqvillu sa slúžebnykuw swých newinnost zretedlne na swetlo wiťáhol (PP 1734); v. na niekoho ruku ublížiť niekomu, zbiť niekoho, dať mu facku: internare alicui manum: na ňekoho ruku wytahnúti (KS 1763)
2. čo ťahaním niečo niekam presunúť: (kone) postrelene witiahly su (Petrovania) až na prielohy a tam potem zdechlj (DOBRAŠOV 1654)
3. koho, z čoho odniekiaľ vyviesť, vyvliecť, odvliecť: nekterich napoly mdlich odtud (z temnice) witahowaly a kdy gich wen witahly, korunu železnu gim proukazowaly (MARTIN 1712); deduco: lid wálečný z města wywésti, wytáhnuti (WU 1750)
4. čo vyniesť, povynášať niečo: item ginim wogakum, kteri pod strechu nahoru to giste seno wssecko witahli, dalo se gim od každeho gednoho woza penezi trinacte (TRENČÍN 1706)
5. čo, z čoho vysať, saním dostať von: mleko zbitečne a nepotrebne ma se witahnuti (HT 1760)
6. koho vyslobodiť niekoho: demere ignominiam alicui: s potupi ňekoho wytahnuti (KS 1763); žáden ňeňi poviňen druhího z nebezpečenstvý viťáhnúťi (BR 1785)
7. čo vylákať, vymámiť: expunge nomen debitoris: wytahnúti méno dlužnjka (KS 1763); čekeg, dokawádž on (učiteľ) skrze otázky z tebe wytáhne, co tobě zcházá (MPS 1777); (Joannes Kroner) aby aspon nečo od macohy tegže siroty witahnuty mohel (PRIEVIDZA 1792)
8. vystaviť, postaviť: (jarmočiari) običeg magici hnetkj niže welikich ssatruw swug malj ssatrik sobe witahnut (JELŠAVA 1749); kdyžbi pak giž zukol-wúkol zed (kláštora) bil witáhel, aby ne tak lechce každy člowek donutra wpadnut mohel (VP 1764)
9. čo zvýšiť sa, vzrásť: dan sa mu (Matúšovi Kováčovi) witiahla d 22 (ZVOLEN 1644); (advokáti a prokurátori) dohaďuwáňj na mnohé roki wiťáhli (BN 1790) predĺžili; swine žiwot swug y na 14, ag nekdi 26 let wiťahnu (PR 18. st)
10. čo vypiť niečo: educere cirneam vini: gednu sklenicu wjna witahnúti, wypiti (KS 1763)
L. v. jedným dúškom vypiť naraz, na dúšok: kterak Luther po takowé swatosti dychtěl, ne toliko geho katechysmu glassa, neb raděgj glas, to gest weliká sklenice, kteruž často gedným dusskem wytáhl (FP 1744)
11. čo natiahnuť, napnúť, vystrieť: negper každemu (koňovi) nohu napred witachnuty (RG 18. st); čiň, čo možess, wytáhni ruki, roztáhni pleca (BlR 18. st)
12. čo dosiahnuť, získať niečo: ach, giste nikdy Bůh w. y podnes žadne nedopusti na čloweka pobožného pokusenj a suženj, s ktereho by prediwnym zpusobem newitahnul časem gistim srdečne potessenj (COB 17. st)
13. čo z čoho odstrániť niečo: nastáwajica horkost wssecku wlhkost z gruntu wytáhne (VOv 1779); oleg stari beli gest, take ag obelge, gestli se na slunce wiložj, poňewač wlhkost skrze teplo se s neho wiťahne; suche drožde, gakossto biwale octowe, kiselost ssetku z wina witahnu (PR 18. st); učyn to 4 neb 5 razy, wytahne opuchlynu (HK 18. st)
14. na koho, na čo, s čím, proti komu pobrať sa, začať ísť, pohnúť sa: cela compagnia proti gednemu (človeku) wytahla; s tak rozličnu zbrogu na mne gste witahli (SP 1696); kral mocny, ktery proty tomu mestu witahnul, gest dábel (COB 17. st); wytahness-li na vognu, proti neprjtelum twým (MP 1718); wojsko giž na plac walečnj witahlo (PT 1796)
15. (pri výrobe keramiky) ťahaním nahor zvýšiť: hrnčar u sweho kruhu hrnčarskeho sedel, gakysi kus hliny mezi rukami mackal a gu na rozline fformy a musstri gus tak, guss ginac sprawowal a robil, gednuc tenčil, gednuc hrubil, guss kusek priplesstil, kusek odtrhel, po chwili do hůry witahol (MK 18. st); (hrnčiar) zas kus prilepel, guss na wisoko witiahel, guss dolu znižel, widela sa bity guss nadoba sformuwana (MiK 18. st)
16. z čoho odpočítať: item konhamesstrowy Gadnajmu dal geden par buotow mysto czyzem, ktere se magj witahnut z geho platu, fl 1, den 50 (TRENČÍN 1651)
17. čo vydeliť, vymedziť, vymerať: ked se witahne uhor, zostane na role diluw 16 sahj (HRANOVNICA 18. st)
18. pôsobením niečoho dostávať sa smerom nahor: ta para potem na spusob mhli od slunce wzhuru witahnuta bila (MS 1758); -ovať ndk
1. k 1: pacholkom, cžo pomahalj zem wjtahowaty (TRENČÍN 1586); k welkemu panstwy sweczy kord hrdinskj czastokrat wytahowat (BV 1652); robotnykom trom, čuo wytahowaly a naprawaly klynce, d 36 (KRUPINA 1684); osemnast osuob do temnjcze wzali, z ktereg napoly mrtwych wen z teg temnjcze wytahowalj (SUČANY 1691); (kováč železo) potom wytahuge (:wynjma:) klijsstěmj, klade na nakow a kuge kladiwem (:mlatkem:) (OP 1685); postel z wrchnakom gedna a pod nu druha, co se wytahuge (M. JÁN 1697); nekterich napoly mdlich odtud (z temnice) witahowali a kdy gich wen witahly, korunu železnu gim proukazowaly (MARTIN 1712); gaziki gegjch (mužov) ze zeleznjma haky z úst witahowali (VP 1764); Palko Chudik klincze wityahoval (ŠTIAVNIK 1784)
F. v. na svetlo čo odtajniť, odhaliť niečo: zlorečá pak a gako boryteluw obecného pokoge nenáwydegu a potupugu, ktery ged na swetlo wiťahujú (PP 1734)
2. k 6: gako wčeličky z gedneho kwitku med, s z toho také pawúcy ged ssagu á wýtahugu (IA 1708); giny pissu, že (včely) z kwyťy wlchkost wytahugi a s neg mad roby (PP 1734); fello: wysáwám, dogjm, mléko wytahugem (KS 1763); (veľkí svätí) častokráte s hrdinským premahánjm sebe samího osskliwé wredy wylyzowali a z nich hnůg, gako negaké mléko, ustama wytahowali (MPS 1777)
3. k 9: kelciky rowne a utrowy nema magistrat wisse miery witahowati, ale sprawedliwe limitovati (BOCA 1760); czinz (mesta) wedle privilegium na zlatich no 160 za starodawna se wjtahowal, potomne pak na 800 uherskich wirastol (S. ĽUPČA 1770)
4. k 14: tim winem wimiwaty ranu a prykladaty richle lečzj a ranu swaluge, kostj zlamane swu mocy witahuge; koren do matky wstrčeny zastawu otwyra a plod wytahuge (HL 17. st); ma se z wypaleneg z bezoweho listu wodky 3 častky a ctwrta častka wineho paleneho wzjti a na oči položiti, to wytahuge horučost (RT 17. st); koren malinowy derawe a wyprachnute zuby z gasen wyťahuge (BiN 1797); ssatka do neg (blenovej vodky) máčaná, na hlawu prikladana, witahuge horučost (Zel 18. st); (pšenica) wsssecku wuni zlu witahuge (NN 18. st)
5. čo vynášať, vyvážať, z niekiaľ niekam dostávať, dopravovať: kdi w Prosieku meskal, wzdi tou hlbokou czestow z jarku na lan cztworjm statkom (voz) wytahowal; y na lan z Job Palowho haja, drwa woziacz, trogim statkom wytahowal a nikdo ho nebantowal (LIPTOV 1674); každoročne w horach drewo na duhy rubagu, pilia, k sobe poswazagu, odkud na hagowe k Ostrihomu witahugu (DOMAŠA 1769 U1); dolu Hronom plawime a tam na breh wytgahugeme (DUBOVÁ 1770); lýna gedna drewo na stawy wytahowat (NITRA 1737)
6. čo ťahaním dostávať vyššie: adducere voltum: čelo wytahowati, faldowati (WU 1775)
7. čo, z čoho spôsobovať rast: (slnko) kwitkam ozdobu a krasu dodawa, bilinki wen ze zeme witahuge a wiwadza (MK 18. st)
8. čo na čo naťahovať, ťahaním šponovať niečo: tendicula: rám, na který saukenjcy saukno a ssewkině plátno wytahugj (CL 1777)
9. čo využívať niečo: mrawý swetske uča byti nesslechetně, choditi na hostinky, nasledowati rozkosse, pot chudich lidý witahowati a prace wisawati (SK 1697)
10. odvodzovať: gsme liž my podobně tak žádostjwý wlastnjho nasseho spasenj? Toť zagistě odtud se wytahuge, žeby gsme měli owssem geg nasledowati, gak potwrzuge Sylviera (MP 1718)
11. čo, z čoho predkladať niečo: muže učjtel mnohe gjne otazky witahowati (UD 1775); z Pisma a ze stworených wěcý genom to wytahuge, co k spasenj služiti može (MPS 1777)
12. čo naťahovať: Arbarerxes tak rečeny menowal se Dluhoruky, a to pre weliku stedrost, z ktereg witahowal casto ruku swu k hudobnym často obdarúval chudobných; vytiahnuť sa dk
1. vysunúť sa, vyvliecť sa: Abrham, z Eniho domu z pjtwora z okna wytahnuwsse se až po pás, lál též na swogi sestru, kurwou gj gmenugice (ZVOLEN 1640); (niekto) vitáhnúl sa s tehož kúta a išel ven (BR 1785)
2. vymaniť sa, oslobodiť sa: noworostlim, twrdosignim a polowičnim krestanum by se podnet a pričina dawala, že by chtely dnes w gednom, zitra w druhem od cirkwe swate se witahnuty a odwysity (ŠV 1675); vyťahať sa ndk naparovať sa, nafukovať sa, rozťahovať sa: i proč gse, Maximilianu, rossirugeš a wytaháss? Proč z mnohim wládness, wicz pak gesste požadugess? (PeP 1771)
3. na čo vydriapať sa, vyšplhať sa: (hady) gako by se mohli y na te nagwisse stromy wiwliecti a witahnuti (MS 1749)