Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

pritlačiť dok.

1. tlakom spôsobiť, aby sa niečo k niečomu tesne priblížilo, pritisnúť: p. si ruky na spánky, p. hráča na mantinel

2. vlastnou váhou privaliť, pritisnúť: padajúci strom ho p-l

3. vyvinúť al. zosilniť tlak na niečo, pritisnúť: p. (na) kľučku, tlačidlo zvončeka

4. tlačením dopraviť, pritisnúť: p. stôl k obloku

5. hovor. pousilovať sa: v práci musíte p.

● p. niekoho k → múru;

nedok. pritláčať -a

// pritlačiť sa tesne sa priblížiť, pritisnúť sa: p. sa k stene;

nedok. pritláčať sa

pritlačiť -čí -čia pritlač! -čil -čiac -čený -čenie dok.

pritlačiť sa -čí sa -čia sa pritlač sa! -čil sa -čiac sa -čený -čenie sa dok.

pripomenúť 1. oživiť v pamäti; vyvolať predstavu niekoho, niečoho al. vyvolať spomienku na niekoho, niečo • pripamätať • zried. pripamätovať: pripomenúť, pripamätať niekomu staré sľuby, dlhy; dnes sme si pripomenuli, pripamätovali výročie básnikovho narodenia • upomenúť (pripomenúť splnenie povinnosti): upomenúť dlžníka na vrátenie dlhu • upamätať • upamätovať: upamätal som ho, že sme sa už videli • upozorniť (obrátiť niečiu pozornosť na niekoho, na niečo a obyč. vyzvať na isté konanie): návštevníkov treba upozorniť na zmenu programu; upozornite mládež, že sa tu nefajčí • napomenúť: napomeň mi, že mám ísť na poštu • spomenúť: nepríjemnú udalosť sme už nespomenuli • fraz. otrieť niekomu niečo o nos (pripomenúť s výčitkou): viackrát už otrela dcére o nos jej previnenie • popripomínať • pospomínať (postupne, viac vecí)

2. vysloviť vecnú, okrajovú a pod. poznámku • poznamenať • podotknúť: rečník pripomenul, poznamenal, podotkol, že východiskový materiál nie je úplný • zmieniť sa: o veci sa nik nezmienil • expr. utrúsiť (mimochodom, nenápadne): váhavo utrúsil niečo o našej povinnosti prísť • hovor. prehodiť: prehodil čosi o danom sľube • nadhodiť (v reči naznačiť): nadhodil starý problém • expr.: nadštrknúť • naštrknúť • podštrknúť (v reči naznačiť) • hovor.: zaduplikovať • zduplikovať (dôrazne pripomenúť): mať ešte raz z(a)duplikovala, čo máme urobiť • hovor. pritlačiť (dôrazne pripomenúť)

pritisnúť sa tesne sa priblížiť k niečomu, niekomu • pritlačiť sa: v strachu sa pritisla, pritlačila k stromu • primknúť sa: primkli sa bližšie k sebe, aby sa všetci zmestili; líce k lícu primknuté • privinúť sa • pritúliť sa • stúliť sa • expr. prituľkať sa (nežne, s láskou sa pritisnúť): dieťa sa privinulo, pritúlilo k otcovi • expr. pricigániť sa: pricigáni sa k mužovi, aby jej odpustil • expr.: pričupiť sa • sčupiť sa • schúliť sa (pritisnúť sa so skrčeným telom): psík sa pánovi pričupil, sčupil, schúlil k nohám • naľahnúť (pritisnúť sa celým telom)

pritúliť 1. nežne, s láskou niekoho, niečo chytiť a priblížiť k sebe • privinúť • expr. prituľkať: pritúliť, privinúť dieťa na svoje prsia; prituľkať psíka • pritisnúť • pritlačiť (k sebe) • priláskať • poláskať (prejaviť lásku pohladkaním): priláskala jeho strapatú hlavu • objať • obtúliť • expr. obtuľkať (obopnúť rukami na vyjadrenie lásky, nežnosti, priateľstva a pod.): objať dievča okolo pliec

2. poskytnúť niekomu prístrešie, útulok, zobrať k sebe • prichýliť: nik ju v núdzi nepritúlil, neprichýlil • pren. privinúť: v najhoršom ťa privinieme k sebe

stlačiť tlakom zapôsobiť na niečo a tým obyč. zmenšiť objem niečoho al. dostať niečo do nižšej, príp. inej polohy • stisnúť • zovrieť: stlačiť, stisnúť päste, pery; stlačiť, stisnúť páku; zovrieť v ruke list • pritlačiť • pritisnúť • potlačiť: pritlačiť tlačidlo zvonca; potlačiť páku • pristúpiť (nohou): pristúpiť brzdu • postláčať • postískať • potískať (viackrát): postláčať, postískať šaty do batoha; cestujúci potískaní v strede autobusu • stľapkať (tľapkaním stlačiť): cesto stľapká na pagáč • sploštiť • expr. stľapčiť • spľaštiť • hovor. expr. zmangľovať (tlačením urobiť ploským): cesto sploštila na posúch; klobúk si rukou uprostred stľapčil, spľaštil; sedením si zmangľoval šaty • expr.: zgniaviť • zdláviť • podláviť • zmrviť: zgniavené, zdlávené ovocie; zmrvená tráva • tech. skondenzovať: skondenzovať paru • odb. skomprimovať: skomprimovať vzduch, pohonnú zmes

vtisnúť 1. tlakom, tískajúc, tlačiac niečo niekam dostať, umiestniť • vtlačiť: vtisnúť, vtlačiť vozík do šopy; do škáry vtisnúť, vtlačiť vosk • vpratať • vpraviť • vopchať (dovnútra): šatstvo vpratala, vopchala do vreca • vstrčiť • strčiť • zastrčiť • vsunúť • zasunúť (sunutím vložiť niečo niekam): (v)strčiť niekomu niečo do vrecka; zasunúť, zastrčiť si za ucho ceruzu • vtesnať (tesne umiestniť): medzi riadky vtesnala celú vetu • zatlačiť (tlačením posunúť dnu): zatlačiť auto do garáže • napchať • stlačiť (pchaním, tlačením dať dnu): napchať, stlačiť šaty do kufra • expr.: vštúriť • štúriť • všupnúť • šupnúť • všuchnúť • šuchnúť (rýchlo, šikovne): (v)štúriť, (v)šuchnúť niekomu peniaz do dlane • pritisnúť • pritlačiť (vtisnúť k niečomu): pritisnúť zem ku koreňom • expr. vtrieskať: ovce vtrieskali do nákladného auta • povtláčať • potískať (postupne)

2. násilím spôsobiť prijatie niečoho • vtlačiť: vtisli, vtlačili mu pocit menejcennosti • natisnúť • vnútiť • nanútiť: vtisnúť niekomu cigaretu do úst; vnútiť jedlo dieťaťu; nanútili, natisli jej ho za ženícha • kniž. naoktrojovať: naoktrojovať niekomu myšlienku na pomstu • nadiktovať: nadiktovali nám kapituláciu

zaľahnúť 1. zaujať vodorovnú polohu (obyč. na dlhší čas) s cieľom skryť sa, odpočinúť si a pod. • ľahnúť (si): zaľahol, ľahol (si) do trávy a spal do večera • expr. al. det.: ľažkať si • ľažinkať si • bucnúť sa: po obede si ľaž(in)kajte, bucnite sa do postieľky

2. vlastnou váhou tesne doľahnúť na niečo • priľahnúť • pritlačiť • pritisnúť • pridláviť: zaľahnúť, priľahnúť mláďa; pritlačiť, pritisnúť, pridláviť niekoho celou váhou tela • zvaliť sa (na niekoho, na niečo)

3. expr. psychicky ťažko zapôsobiť na niekoho • doľahnúť • zachvátiť • zasiahnuť: smútok zaľahol, doľahol na jeho dušu; zachvátil, zasiahol ma bôľ • expr. privaliť sa: na srdce sa privalila ťažoba • opanovať • ovládnuť (o niečom ťaživom): úzkosť ho opanovala; žiaľ ovládol celú jej bytosť

zdôrazniť osobitne, naliehavo upozorniť na niečo, povedať s dôrazom • dať dôraz (na niečo) • vyzdvihnúť: zdôrazniť, vyzdvihnúť význam prvého kodifikátora spisovnej slovenčiny; dať dôraz na hlavnú myšlienku prednášky • kniž. podčiarknuť: podčiarkol, že výnimka zo zákona neplatí • hovor.: zduplikovať • zdupľovať • priduplikovať • pridupľovať (dôrazne pripomenúť): svoju žiadosť ešte raz zduplikoval, zdupľoval • nedok.: prízvukovať • akcentovať (opakovane dávať prízvuk, dôraz na niečo): nemusíš mi to toľko prízvukovať, akcentovať • expr. priklincovať: záver ešte raz priklincoval • zvýrazniť • kniž. vyakcentovať (urobiť výrazným): zvýrazniť, vyakcentovať ideu rovnosti • hovor. expr. vypichnúť: znova vypichol posledný prípad epidémie • zastar. podtiahnuť • subšt. podtrhnúť • kniž.: vypointovať • pointovať (zdôrazniť s použitím pointy): svoju reč (vy)pointoval dobre voleným príkladom • hovor. pritlačiť (dôrazne poznamenať) • expr. oháňať sa (nedok.): oháňal sa vlastenectvom

zovrieť² 1. pevne, silou pritlačiť k sebe • stisnúť • stlačiť: v strachu zovrela, stisla, stlačila v ruke prsteň • zomknúť: prísne zomknúť pery • stiahnuť: neos. zovrelo, stiahlo mu od žiaľu hrdlo • zaťať • zaseknúť: zaťať, zaseknúť pery • zaklenúť • zakleniť • zakliesniť • zaklesnúť • zakliniť (medzi niečo): zaklenúť, zakliesniť jazyk medzi zuby • zopnúť • zopäť (spojiť ruky tesným priložením dlaní al. skrížením prstov): úpenlivo zopla ruky • stúliť: stúlila dieťa do náručia • pritúliť • pritisnúť • pritlačiť (k sebe) • objať (zovrieť v objatí)

2. p. obklopiť 1

pritlačiť, -í, -ia dok.

1. (čo, koho k čomu, ku komu, o čo, na čo) vyvinúť fyzický tlak na niečo, pritisnúť: p. niekoho (niečo) k stene, o (na) stenu; Pritlačí (horiacu) cigaru k popolníku. (Al.) Turci boli hneď a zaraz na ňom a mocne ho (Obucha) pritlačili k zemi. (Hor.) Pritlačí nos na sklenú tablu a díva sa von. (Ráz.-Mart.)

● Pritlačil mu oči sen (Tim.) usnul, zaspal; p. niekoho k stene, k múru, k zemi zahnať, uviesť do nepríjemnej situácie, dostať do úzkych;

2. (koho, čo) (o niečom ťažkom) svojou váhou pritisnúť, privaliť: Ako ľahko mu mohlo nedajbože brucho pritlačiť alebo tak pripučiť. (Jes.);

pren. expr. doľahnúť, prísť na niekoho: Pritlačil ho akýsi smútok. (Letz)

3. (čo, zried. i na čo) tlakom dovnútra al. nadol vtlačiť, stlačiť, zatlačiť, potlačiť, pritisnúť: Pritlačila kľučku a šuch! už bola dnu. (Dobš.) Slečna pritlačila spruhu, dáždnik sa vystrel. (Kuk.) Pritlačila gombičku elektrického zvonca. (Čaj.) Ferdo pritlačil tým väčšou silou na pedál (v aute). (Jil.)

4. (čo, k čomu) tlačením, tisnutím dopraviť na určité miesto, prisunúť, priraziť, pritisnúť, dotlačiť: p. skriňu k stene, p. k chorému stolík; p. stôl pod oblok;

5. hovor. pousilovať sa v práci: Jano Kining, ten tisíckami vyloží stôl po výplate! Ale ten aj vie pritlačiť. (Skal.)

6. zried. dôrazne poznamenať, pripomenúť, zdôrazniť: Nech rozkradnú ich baranie heslá domáci zlodeji. — A zradcovia — pritlačil Radlák. (Jes.) To azda syn? — To je jedno — pritlačí Gáblik. (Ráz.);

nedok. k 1-4 pritláčať, -a, -ajú, zried. i pritlačovať, -uje, -ujú

|| pritlačiť sa (ku komu, k čomu, na koho, na čo, o koho, o čo) pritúliť sa, pritisnúť sa: (Syn) úsilne pritlačil sa k nej. (Šolt.) Pritlačil sa k obloku. (Kuk.) Ležal som pod svahom pritlačený o skalu. (Karv.);

nedok. pritláčať sa

tlačiť, -í, -ia, tlačený nedok.

1. (koho, čo, na čo, na koho i bezpredm.) pôsobiť vyvíjaním tlaku, vykonávať fyzický tlak, tisnúť: Zúfa, tlačiac ruku na čelo. (Kuk.) Oboma rukami mu tlačí na krk. (Min.) Miesto brzdy na plyn tlačí. (Šteinh.) Nuž ty laganisko, budeš nám ty žito tlačiť? (Kuk.) váľať; t. pri pôrode; pren. Kto nás bude tlačiť, dobre ho naperme (J. Kráľ) utláčať; expr. Z našich šiestich učbárov už len jeden tlačí zem (Lask.) žije. Vždy ma len haníte a tlačíte do zeme (Tim.) ubíjate; kniž. Tlačí mu plecia štyridsaťpäť služobných rokov (Jes.) slúži už ...; niečo mu dušu, srdce, hruď tlačí niečo ho trápi, sužuje; hovor.: mora ho tlačí má pocit úzkosti, niečo ho tiesni, trápi; niečo mu jazyk tlačí rád by niečo povedal;

2. (čo, koho) tlakom posunovať, tisnúť: t. vozík; t. kameň; t. niečo, niekoho pred sebou; pren.: t. súpera (v hre); t. nepriateľa (vo vojne); Oni tlačia im [deťom] do nevinných úst studené, cudzie slová (Vaj.) nútia ich hovoriť cudzou rečou; pren. Začal vtedy Števa cieľavedome tlačiť o múr (Karv.) dostávať do ťažkej situácie.

3. (čo) lisovať: t. mušt (Hviezd.); t. olej zo semien; Budú myslieť, že sme ho [vínko] tlačili za Bradovskou bránou. (Kuk.)

4. (koho, čo) tlakom, váhou pôsobiť telesnú bolesť, omínať: Tlači ma v topánke. (Šolt.) Chrbát ho bolí, na žalúdku tlačí. (Taj.) Rovnošata ich ešte tlačila a omínala. (Sev.) Hnev mu tlačil hrdlo kŕčovite. (Kuk.)

● Každý vie, kde ho topánka (čižma, krpec) tlači (prísl.) každý najlepšie sám pozná svoje nedostatky, trápenia, problémy.

5. (koho) pôsobiť niekomu tieseň, starosti, ťažkosti; trápiť, súžiť; skľučovať: Biedy všelijaké tlačia ich ustavične. (Tim.) I neporiadok v izbe ju tlači. (Kuk.) Tlačil ich pocit vlastnej chudoby. (Jégé) Povedz všetko, čo ťa tlači. (Karv.)

6. hovor. (koho, čo, na koho, na čo) dôrazne sa na niekoho obracať, naliehať, usilovať sa o niečo: Exekútor na rozkaz banky bol nariadil, aby tlačil a prinútil direktora i jeho ženu usporiadať si túto trápnu dlžobu. (Jes.) Ale musíme to predsa skúsiť, — tlači Julo otca. (Gráf)

7. (čo i bezpredm.) mechanicky prenášať znaky písma al. rozličných obrazov na papier, plátno ap., zhotovovať tlačou: t. knihu, t. bankovky, t. noviny, časopisy; Vedel i pätorakým perom písať, i ako keby tlačil. (Taj.)

8. (čo) uverejňovať, vydávať tlačou: Písal slovenské verše, ktoré sa málo delili od tých, ako sa obyčajne tlačia. (Záb.)

9. (čo) nanášať na tkaninu farebné vzory;

opak. tlačievať, -a, -ajú;

dok. k 7, 8, 9 vytlačiť, k 9 i potlačiť

|| tlačiť sa

1. tlakom, násilím sa niekam dostávať, niekam prenikať, vynucovať si priestor, tisnúť sa; hrnúť sa: [Nemci] sa tlačili od Ružomberka na Turiec. (Ondr.) Videla som náš autobus, do ktorého sa tlačili ľudia. (Zát.) Horúčava tlačí sa medzi múry mesta. (Al.); slzy sa mu tlačia do očí je mu do plaču, chce sa mu plakať; pren.: Ošiaľ sa tlači do hlavy. (Pláv.) Neúspechy sa tlačili do cesty. (Al.); kniž. t. sa do popredia snažiť sa získať vedúce postavenie;

2. byť pokope na malom priestore, tiesniť sa, tisnúť sa: Videl celé rodiny tlačiť sa v páchnúcich dierach. (Urb.) Na úzkom nástupišti sa tlačil kŕdlik ľudí. (Hor.) Tlačíme sa v dvoch malých prehnitých kabínach. (Al.)

3. (ku komu, k čomu, okolo koho. čoho) pritískať sa, tisnúť sa, pritláčať sa; túliť sa: Judka vždy znova tlačila sa k nešťastnému brvnu. (Vaj.) Štefan sa tlačí k dievčatku. (Heč.);

opak. tlačievať sa;

dok. k 3 pritlačiť sa

pritlačiť dok.
1. zapôsobiť na niečo tlakom, pritisnúť: Pritlaš tod gombíg na cengášu! (Jelšava REV); Poton sa pichou̯ mlíčni šťep, ešťe sa do janki nasipalo humusu, bokámi sa pritlačil tou zemou (Súlovce TOP)
2. vlastnou váhou privaliť, pritisnúť: Len ket povedal pán dochtor, chicte ju a pritlačte ju, lebo idem lámat kosci (Bernolákovo BRA)

pritlačiť dk koho, čo (k) čomu, na čo tlakom spôsobiť priblíženie, pritisnúť niekoho, niečo k niečomu: apprimo: pritlačiti (AP 1769); twég bózskeg hlawe korunu s trňa upletenú pritlačili (BlR 18. st); zdaliss nie diabel zhodil dum skrz zburene powetri aneb powichricu a synuw y dceri pritlacil a pomordowal? (MK 18. st); potom, duša moja, oči zatlač a na moj hrob ťažký kameň pritlač (AD 18. st)
L. p. pečať, sekret na čo, k čomu práv potvrdiť pečaťou niečo na znak právnej istoty: ya nicz zleho do neho neuim, ani sem slychal, nez ze se dobre zachowal, a na to swoy sekreth pritlacity chcy (ŽABOKREKY 1567 KL); rukamy swymy sme se podepsaly a peczet nassy sme k temu lystu pritlaczyti daly (ONDRAŠOVÁ 1571); dľa pewneysseho swedectwa (list) y pan Korytnoky Ferencz swoyu ruku podpysaly y peczety prytlaczyly (S. HRHOV 1595); na ktery wosk pritlačili gednu pečat (PP 1734); pritláčať ndk: interpremo: pritláčám, prjtjskám (KS 1763); (učiteľ) zakril celeho toho čloweka tjm snehem krom vst a nosnjch djrek, snech take pritlacel na telo asy na tri palce hrubo (RPo 1790); (človek) Krysta nech wywoluge za sláwného ženicha dussi swég a geho z ranama popichaného srdcu swému nech pritláčá;
x. pren s kolikyma prjslowmi tuto též wec prjtláčal myslám nassym približoval (BlR 18. st)