Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kam zám. opyt. príslov.

1. expr. i kamže vyj. otázku zameranú na miesto, kt. je cieľom smerovania, kde: k. vedie cesta? kamže sa ponáhľaš?

2. uvádza vzťaž. vetu predmetovú, prívlastkovú a príslov. miestnu; kde: nevie, k. to má položiť; daj knihu tam, k. patrí

3. v spoj. so slovesami (ne)mať, (ne)byť a inf. vyj. (ne)možnosť realizovať dej: (ne)mať k. ísť; nieto k. položiť

bohviekam, pís. i bohvie kam zám. neurčité príslovkové

čertviekam, pís. i čertvie kam zám. neurčité príslovkové

čojaviemkam, pís. i čojaviem kam zám. neurčité príslovkové

kam zám. opytovacie príslovkové

ktohoviekam, pís. i ktohovie kam zám. neurčité príslovkové

ktoviekam, pís. i ktovie kam zám. neurčité príslovkové

neviemkam, pís. i neviem kam zám. neurčité príslovkové

pánbohviekam, pís. i pánbohvie kam zám. neurčité príslovkové

bohviekam, pís. i bohvie kam zám. neurčité príslovkové hovor. expr. ▶ odkazuje na neurčitosť cieľa (často so záporným hodnotením); syn. čertviekam: odišiel b.; Ľudia mu pripadali nezmyselne nervózni, náhlili sa bohviekam za svojimi malichernými starosťami. [Ľ. Jurík]; Terigá sa s tým deckom bohviekam. [DF 2002]; A teraz tu sedí vedľa mňa a vezie sa bohvie kam. [InZ 2003]

čertviekam, pís. i čertvie kam zám. neurčité príslovkové hovor. expr. ▶ odkazuje na neurčitosť cieľa smerovania (často so záporným hodnotením); syn. bohviekam: stratil sa č.; pokračoval v ceste č.; dívala sa č.; z ničoho nič sa pobrali č.; Čo ak ho odtiahli, ukradli čertviekam. [A. Hykisch]

kam zám. opytovacie príslovkové 1. ▶ uvádza otázku vzťahujúcu sa na miesto, ktoré je cieľom smerovania; syn. kde: k. všetci idú?; k. si položil kľúče?; k. sa ponáhľate?; k. sa presťahujete na zimu?
2. vo vzťažnej funkcii ▶ uvádza vedľajšiu vetu predmetovú, prívlastkovú al. príslovkovú miestnu; syn. kde: choď, k. chceš!; nevie, k. by ho mala zaradiť; všade, k. sa len podívaš, samé auto; loď má prístav, k. sa môže uchýliť pred búrkou; Kam ideme, tam ideme. Uvidíš. Nevypytuj sa! [A. P. Mráz]; Darina ukazovala do rohu miestnosti, kam nevidel. [Z. Gabriel]
3. v spojení so slovesami mať, nemať al. byť, nebyť a s neurčitkom plnovýznamového slovesa ▶ odkazuje na možnosť al. nemožnosť realizovať daný dej vzhľadom na smer a na miesto: už nemá k. ísť; ešte je k. ustúpiť; Bola som celkom bezmocná voči tej nesmiernej ťarche, ktorá vychádzala zo mňa a ktorá nemala kam vyústiť. [E. Farkašová]
◘ fraz. kam by sme došli/prišli! takto to nepôjde; kam na to (tie nápady, žarty a pod.) chodíš? ty si veľký výmyselník; kam sa hrabeš?! (opovržlivo) čo si to trúfaš?, robíš si na niečo neoprávnený nárok; iron. kam to dať napísať?! to treba vyzdvihnúť; kam vietor, tam plášť pridržiavať sa výhod; nemá sa kam hnúť nemá kam ísť, kam sa uchýliť; niet/nebolo kam jablko hodiť je, bolo tam plno ľudí, stisk; niet kam kročiť konštatovanie v situácii, keď je niečo preplnené, keď sa nemožno hýbať; nevie, kam z konopí nedokáže nájsť východisko zo zamotanej situácie ◘ parem. kto chce kam, pomôžme mu tam/pošlime ho tam ak niekto nepočúva rozumné rady, nech si robí po svojom a na vlastnú škodu

ktohoviekam, pís. i ktohovie kam zám. neurčité príslovkové hovor. expr. ▶ odkazuje na neurčitosť cieľa smerovania (často so záporným hodnotením); nevedno kam; syn. bohviekam: osud ich zavial k.

ktoviekam, pís. i ktovie kam zám. neurčité príslovkové hovor. expr. ▶ odkazuje na neurčitosť cieľa smerovania (často so záporným hodnotením); nevedno kam; syn. bohviekam: pobral sa k.; chlapec hľadí k.; Najlepšie priateľky cítili, že sú už zasa kamsi unášané, vrhnuté do neznáma, ktovie kam. [J. Blažková]

neviemkam, pís. i neviem kam zám. neurčité príslovkové hovor. 1. ▶ odkazuje na neurčitosť cieľa smerovania, nevedno kam; syn. ktoviekam: ponáhľal sa n. do mesta; ona už neviem kam odišla; Otcov úsmev od neviemodkiaľ po neviemkam, sprevádzaný súhlasným pokyvkávaním hlavou. [M. Hvorecký]
2. obyč. v záporných vetách ▶ označuje veľmi vzdialený cieľ: za krásou prírody netreba neviem kam chodiť; Aspoň to nemusíme neviemkam vláčiť. [Š. Žáry]

pánbohviekam, pís. i pánbohvie kam zám. neurčité príslovkové hovor. expr. zried. ▶ odkazuje na neurčitosť cieľa (často so záporným hodnotením), nevedno kam; syn. bohviekam, ktoviekam, ktohoviekam: cestovali sme so ženou p.; neostávalo nič iné, ako si zase zliezť celú cestu z najvyššieho možného bodu našej túry až p.

hocikde 1. vyjadruje ľubovoľnosť al. rozmanitosť miesta, na ktorom al. v ktorom prebieha dej al. činnosť • hockde • kdekoľvek: hocikde, kdekoľvek ho môžeš stretnúť; vyspí sa hockde, kdekoľvek • expr.: kadekde • kdekade: kadekde, kdekade boli postrkané papiere • všelikde (vyjadruje mnohosť rozličných miest): všelikde v skrini mal špinavé ponožky • hovor.: bárkde • bárskde: bárkde, bárskde nájdeš jeho veci • kade-tade • tu i tam • tu aj tam (na rozličných miestach): hocikde, kade-tade, tu i tam po zemi ležali rozhádzané knihy • expr. lárom-fárom • nár. sťakde

2. vyjadruje ľubovoľnosť al. rozmanitosť miesta, ktoré je cieľom smerovania činnosti al. deja; uvádza vedľajšiu vetu s významom miesta • hockde • hocikam • hockam: pôjde s ňou hocikde, hockam; všade si ho obľúbili, hockde, hocikam prišiel • kdekoľvek • kamkoľvek: hocikde, kdekoľvek, kamkoľvek sa obrátil, všade bola voda • tu i onam: ľahnúť si môžeme tu i onam • všelikde • všelikam (vyjadruje mnohosť rozličných miest): kúpať sa dá ísť všelikde, všelikam • hovor.: bárkde • bárskde • bárkam • bárskam: môžeš ísť robiť bárkde, bárskam • kde • kam (uvádza vedľajšiu vetu): kde, kam, hocikde príde, tam iba neporiadok zanechá za sebou

3. p. všade

kam 1. p. kde 2, 3 2. p. hocikde 2

kde 1. vyjadruje otázku zameranú na miesto; na ktorom mieste • expr. kdeže: Kde si to našiel? Kdeže to ležíš? • expr. v ktorých ďahoch

2. vyjadruje otázku zameranú na miesto, ktoré je cieľom smerovania • kam: Kde si odložil knihu? Kam utekáš? • expr.: kdeže • kamže: Kdeže sa ponáhľate? Kamže si sa vybral?

3. uvádza vedľajšiu vetu predmetovú, prívlastkovú al. príslovkovú miestnu • kam: neviem, kde mám položiť nákup; miesto, kde prišli, bolo takmer prázdne; kam si sadol, tam zaspal

kam zám. prísl.

1. ktorým smerom, na ktoré miesto; uvádza vety: a) opytovacie (priame i nepriame otázky); pýtame sa ňou na smer a miestny cieľ deja: Kam ideš? A kam to len idú tí ľudia? (Ráz.); b) vzťažné: Choď, kam chceš! (Vans.) Odišiel, kam ho oči povedú (Jes-á) do neznáma. Vie, kam ide a čo hľadá. (Ondr.) Bolo to teda v Radošovciach, kam páni bratia pospiechali. (Kal.)

● kam vietor, tam plášť o človeku, ktorý mení presvedčenie, keď má z toho výhody; nevie, kam z konopí nevie nájsť východisko zo zamotanej situácie; nebolo kam jablko hodiť všetko bolo jasné;

2. niekedy má význam neurčitej príslovky kamkoľvek: Kam sa obrátiš, všade ho nájdeš. (Vaj.)

kám čast. gem vyjadruje najvyššiu možnú mieru; čím, čo: Kobi sä uš kám najskoré vislebodživ (Sirk REV); Kám skoré pricťe domó! (Mokrá Lúka REV); Kám najskvor! (Mur. Dl. Lúka REV)

kam zám. opyt. príslov.
1. zsl ktorým smerom, na ktoré miesto: Anička, kam ideš? (Ružindol TRN)
F. sa musíž zdálit, kam ťa oči povedú (Záh. Bystrica BRA) - preč; ňeveďeť kam s konopí (Prievidza) - nevedieť nájsť východisko z nepríjemnej situácie
2. gem, zempl, už v spoj. kám skoré, kam skorej, kám najskvor, kám najskoré vyjadruje zosilnenie významu; čím skôr: Kebi sä uš kám najskoré vislebodživ (Sirk REV); Kam skoré pricťe domó (Mokrá Lúka REV); kam najskvor (Mur. Dl. Lúka REV); Ja uš kedz vidzela, že idze, ta kam skorej ruki mi umila a ohňa nakladla (Závadka SOB); Iśče i panu skľeparoj pušku kam skorej očiscil (Sečovce TRB); kam skorej (Lastovce TRB)

kam
I. zám prísl
1. ktorým smerom, na ktoré miesto
a. opyt uvádza priamu al. nepriamu otázku: kam se mám, smutný, podeti? (PV 1595- 1608); kam se obratim? (GŠ 1758)
a. uvádza predmetovú vetu obsahovú: dowedugete se, kam se owos dal (MOŠOVCE 1569); radily se, kam magu gity (ORAVA 1735)
2. neurč kamkoľvek, kdekoľvek: kdo by se mymo prawo meske kam ginam vtekl (P. ĽUPČA 1569); do mesta a kam nam potreba bola, sme chodywaly (TRENČÍN 1613); (vinohrad) abi uziual a pogel, kam sam kte (TRNAVA 1614)
II. čast pri komp. al. superl. zosilňuje význam, čo, čím: abi kam nayskuor odpowed dala (M. JÁN 1608); musjm wynice kam skorey porobity (TOVARNÉ 1610); W. M. prosim, nech mj raczi kupit postaw sluzebnikowj na doloman, kam naglacznegssy postaw (ŠTÍTNIK 1678); mój szlavni Panye, potrimaj mnye pretziv mojoho kamszkoréj nyepratzela vsoho; odpusts nam, oh, Panye, i k nam kamszkoréj satuj (DŽ 1752); zastawu sebe kam nagskureg zaopatrity (CA 1764)

kamsi, kam s zám prísl neurč na neznáme, neurčité miesto: ydy kams (TURIEC 1617); Judcže se weljkj bržjch kamsi podel (SKALICA 1640); angel se odnesl kamsy ode mne (StN 1786); oči (ti) do tila kamsi wpadagú (BE 1794)