konkrétny príd.
1. kt. možno vnímať zmyslami, op. abstraktný: k-e predmety, k-a predstava; k-e výsledky skutočné
2. presný, určitý, op. všeobecný: k. údaj, uviesť k-e mená;
konkrétne prísl.: hovoriť k.;
konkrétnosť -i ž.