Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

vyšvihnúť -e -ú -hol dok. švihom dostať hore: v. nohy dohora;

nedok. vyšvihovať

// vyšvihnúť sa

1. švihom sa dostať hore, vyhodiť sa, vyhupnúť (sa): v. sa na bradlá

2. expr. dosiahnuť (vys.) postavenie: spoločensky sa v.;

nedok. vyšvihovať sa

vyšvihnúť -hne -hnú -hni! -hol -hla -hnúc -hnutý -hnutie dok.

vyšvihnúť sa -hne sa -hnú sa -hni sa! -hol sa -hla sa -hnúc sa -hnutý -hnutie sa dok.

vyskočiť 1. prudkým pohybom, skokom sa dostať hore • naskočiť: vyskočiť, naskočiť na vlak, na voz • vyhodiť sa • vyšvihnúť sa • expr. vyhupnúť (sa) • kniž. vymrštiť sa: vyhodiť sa, vyšvihnúť sa na koňa; šikovne sa vymrští, vyhupne na bradlá • expr. vylučiť sa (Dobšinský) • vyskákať (postupne)

2. prudkým pohybom, skokom sa dostať odniekiaľ von • expr.: vybehnúť • vyletieť • vylietnuť: z úkrytu naraz vyskočí, vyletí, vybehne vojak s puškou • expr. vyrútiť sa: z izby sa vyrútil nahnevaný muž

p. aj vybehnúť

3. p. vstať 1, 2 4. p. ukázať sa 1 5. p. osopiť sa

vyšvihnúť sa, -ne, -nú, -hol dok.

1. (na čo, kam) rýchlym pohybom sa dostať na vyššie položené miesto, vyhodiť sa; vyskočiť: v. sa na koňa; Jerguš vyšvihol sa na strom. (Ondr.) Vyšvihol sa do sedla. (Kuk.) Vyšvihol sa na nohy (Lask.) rýchlo sa postavil. Adela skákala zo skalky na skalku, bez zadychčania vyšvihla sa každou strminou. (Vaj.)

2. expr. nadobudnúť vyššie spoločenské postavenie, povzniesť sa: Vyšvihol sa, žije zámožne. (Kuk.) Keď sa chytíš s chuťou do práce, môžeš sa ešte vyšvihnúť. (Hor.) Študoval som preto, aby som sa vyšvihol. (Laz.)

nedok. vyšvihovať sa, -uje, -ujú

|| vyšvihnúť zried. (čo) rýchlym pohybom dostať do výšky, vyzdvihnúť: Vyšvihli šable do povetria. (Kal.)

vyšvihnúť dk (bičom) švihnúť, šľahnúť: elidere flagro vel virga; excutere virga vel flagello: wysswihnauti (PD 18. st)