Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

priateľský príd.

1. týkajúci sa priateľa, priateľstva: p-á dohoda, p. štát; p. zápas kt. nie je súčasťou šport. súťaže

2. bežný medzi priateľmi, kamarátsky: p-é vzťahy; p-á rada, pomoc

3. prívetivý, srdečný, úprimný: p. rozhovor, p. úsmev;

priateľsky prísl.;

priateľskosť -i ž.

priateľský -ká -ké 2. st. -kejší príd.

familiárny odrážajúci blízky al. príbuzenský vzťah, charakteristický pre taký vzťah • rodinný • domácky: vytvoriť familiárne, rodinné prostredie; familiárne, domácke oslovenie • dôverný: dôverné správanie • priateľský • nenútený • uvoľnený (op. odmeraný, kontrolovaný, oficiálny): priateľská, nenútená, uvoľnená atmosféra; priateľský, nenútený rozhovor, prejav • lingv. hypokoristický (o slove používanom v dôvernom styku): hypokoristický výraz

láskavý naplnený láskou, prejavujúci lásku; svedčiaci o vnútornej dobrote • kniž. láskyplný: láskavá, láskyplná matka; láskavý, láskyplný pohľad • dobrý • dobrosrdečný • dobromyseľný • kniž. dobrotivý (op. zlý): láskavý, dobrý učiteľ; dobrosrdečná, dobromyseľná, dobrotivá tvár • expr. predobrotivý; milý • vľúdny • prívetivý • príjemný (naplnený milotou): milý, vľúdny hostiteľ; vľúdne, prívetivé slová; všade vládlo príjemné ovzdušie • srdečný • teplý • priateľský • kamarátsky (op. nepriateľský): dostalo sa nám srdečného, teplého, priateľského privítania; byť priateľský, kamarátsky k iným ľuďom • nežný • jemný (plný pozitívneho citu, priazne; op. drsný): nežné, jemné pohladenie • milostivý • milosrdný • kniž.: milostiplný • milostný (plný milosti, milosrdenstva): Bože, buď milostivý, milosrdný k biednym!; mať milosrdné srdce; milostiplná Panna Mária; Panna milostná! (J. Kráľ) • blahosklonný • blahovoľný (naplnený priazňou): vypočul nás s blahosklonnou, blahovoľnou trpezlivosťou; urobiť blahosklonné, blahovoľné gesto • pren.: otcovský • materinský: vychovávateľ má mať k deťom otcovský, materinský prístup

milý 1. ktorý je predmetom citovej náklonnosti; v oslovení citovo blízkej osoby: je to môjmu srdcu milý človek; Milí rodičia! • drahý • milovaný (ktorý je predmetom vrúcnej náklonnosti): nadovšetko milujem svoju drahú, milovanú vlasť; Drahá, milovaná mamička! • expr.: milený • premilý • premilený • ľúbezný • preľúbezný • zlatý • prezlatý • sladký • presladký • poet. ľúby (v oslovení citovo veľmi blízkej osoby): syn môj milený, premilý, premilený, zlatý; domovina moja ľúbezná, preľúbezná, ľúba; mama presladká • expr. radostný • expr. zastaráv. úprimný: Brat môj radostný, úprimný! • vzácny • cenný (ktorý je predmetom obdivu, uznania): je mi milšia, vzácnejšia, cennejšia pochvala ako pocty • obľúbený (ktorý je predmetom obyč. trvalejšej priazne): toto je moja najmilšia, najobľúbenejšia pieseň • vítaný • vhodný (ktorý je predmetom radostného uspokojenia): si u nás milým, vítaným hosťom; je to pre mňa vítaná, vhodná zmena • expr.: milučký • milunký • milenký • milučičký • milulinký (veľmi milý)

2. naplnený milotou, prejavujúci milotu; svedčiaci o milote (op. protivný): milý človek; milý pohľad • láskavý • vľúdny • prívetivý: milý, láskavý učiteľ; vľúdne, prívetivé privítanie • dobrotivý • dobrý: buďte taký dobrý, otvorte okno; dobrotivý, dobrý pohľad • priateľský • srdečný • úprimný (otvorený, kontaktový voči iným): priateľský, srdečný sused; srdečné, úprimné slová • nežný • prítulný (op. drsný, chladný): nežné, prítulné dieťa; nežný úsmev • teplý • hrejivý • oblažujúci: teplé, hrejivé, oblažujúce pohladenie • sladký: prihovoriť sa niekomu sladkým hlasom; sladké sny • expr.: milučký • milunký • milenký • milulinký • milučičký • premilý • presladký (veľmi milý)

3. ktorý svojimi kladnými vlastnosťami vzbudzuje citovú náklonnosť: Aké milé šteniatko!; je to od teba milé, že si prišiel • príjemný • sympatický (op. odporný): milé, príjemné, sympatické dievča • pôvabný • ľúbezný • lahodný (krásou vyvolávajúci citovú náklonnosť): deti predviedli milý, pôvabný tanček; zazneli ľúbezné, lahodné zvuky harfy • pekný • krásny • expr. utešený (op. škaredý, mrzký): ďakujeme za milé, pekné, krásne privítanie; stráviť krásny, utešený večer • rozkošný • roztomilý • expr. zastaráv. rozmilý • hovor. chutný (veľmi milý): rozkošné, roztomilé, chutné deti; rozmilá, chutná scénka • vľúdny • prívetivý (ktorý pôsobí milo na zmysly; op. nepriateľský): utvoril pre nich vľúdne, prívetivé prostredie • expr.: milučký • milunký • milenký • milučičký • chutnučký • chutnulinký • milulinký • premilý • preľúbezný (veľmi, príjemne milý) • zastar. milostný: milostná tvár (Vajanský)

4. expr. ktorý už bol v rozhovore spomenutý; o ktorom už vieme • expr. náš: a vtom milý, náš chlapec poďho utekať

5. muž v ľúbostnom vzťahu obyč. k slobodnej žene • chlapec • priateľ: naša Katka má zasa nového milého, chlapca • hovor.: frajer • chalan • štramák • fešák • gavalier • hovor. svoj • zastar. zried.: ľubimec • galán • subšt. šamster

priateľský bežný medzi priateľmi; vyznačujúci sa priateľskosťou, družnosťou, prívetivosťou (o človeku a jeho prejavoch) • kamarátsky • kolegiálny: poznali ho ako priateľského, kamarátskeho, kolegiálneho človeka; kolegiálna súdržnosť • družný (ktorý rád nadväzuje priateľstvá, ktorý je rád medzi ľuďmi): družné správanie, družné deti • bratský (ako medzi bratmi) • susedský (ako medzi susedmi): bratské vzťahy • spriatelený (ktorý nadviazal priateľstvo s iným): spriatelené rodiny, národy • prívetivý (op. neprívetivý) • milý • srdečný • úprimný: prívetivé, milé prijatie; srdečný, úprimný rozhovor • subšt. kamošský

spoločenský 1. ktorý sa týka ľudskej spoločnosti a javov s ľudskou spoločnosťou spojených, ňou vytvorených • sociálny: spoločenský, sociálny pokrok; spoločenské, sociálne zápasy • humanitný (skúmajúci ľudskú spoločnosť, zameraný na spoločnosť; op. prírodný): humanitné vedy • verejný • všeobecný • kniž. pospolitý (v spoločnosti rozšírený, známy): predstavitelia verejného života; dbať na verejné, všeobecné blaho (op. osobné, súkromné); uprednostňovať všeobecné záujmy; rozprúdiť pospolitý život • kolektívny (op. individuálny): kolektívny charakter výroby, kolektívne hry

2. ktorý je určený, vhodný do spoločnosti, spoločnosťou vyžadovaný • slávnostný • sviatočný (op. bežný, všedný, každodenný): spoločenská, slávnostná udalosť; slávnostné, sviatočné šaty • slušný • uhladený: slušné, uhladené správanie • salónny • oficiálny (trochu strojený, nie celkom uvoľnený, nie dosť prirodzený): salónne gestá; salónne, oficiálne vystupovanie

3. ktorý sa dobre cíti v spoločnosti, medzi ľuďmi (op. samotársky, nespoločenský): priateľ je veľmi spoločenský typ • komunikatívny (ktorý ľahko nadväzuje kontakt, rozhovor a pod.; op. nekomunikatívny): je dosť komunikatívna • priateľský • družný • kamarátsky • bezprostredný (op. uzavretý, nedružný, nekamarátsky): skupina priateľských, družných, kamarátskych, bezprostredných mladých ľudí

srdečný z ktorého vyžarujú kladné city, radosť, úprimnosť, bezprostrednosť, priateľskosť a pod.; svedčiaci o tom • prívetivý • milý • láskavý: je to srdečný, prívetivý, milý človek; srdečná, prívetivá, láskavá povaha • priateľský • kamarátsky • otvorený • bezprostredný (sprevádzaný otvorenosťou, bezprostrednosťou, aká býva medzi priateľmi): priateľský, kamarátsky, otvorený rozhovor; bezprostredná atmosféra • úprimný • nepredstieraný (op. falošný, predstieraný): úprimná, nepredstieraná radosť; úprimný, nepredstieraný smiech • teplý • vrúcny • horúci (op. chladný): nečakala také teplé, vrúcne privítanie; horúce objatie • kniž.: vrelý • iskrenný: vrelý, iskrenný pozdrav

úprimný 1. ktorý nezakrýva svoje myšlienky, ktorý sa nepretvaruje; ktorý koná priamo, otvorene (o človeku a jeho prejavoch; op. neúprimný, falošný) • priamy • otvorený • kniž. priamočiary • hovor. rovný: vážiť si úprimných, priamych, otvorených, priamočiarych, rovných ľudí; úprimná, priama, otvorená, rovná reč • prostoreký (hovoriaci pravdu neprezieravo, bez spoločenských ohľadov) • zried. prostovravný: prostoreké, prostovravné deti, staré ženy • pravdivý (ktorému možno uveriť, ktorý vyjadruje pravdu): úprimné, pravdivé vyznanie; pravdivá poézia • pravdovravný: pravdovravná osoba • srdečný • priateľský • vrúcny • kniž. vrelý (citovo úprimný): srdečný, priateľský úsmev; srdečný, priateľský stisk ruky; vrúcne, vrelé srdce; vrúcny, vrelý pohľad • expr. preúprimný (veľmi úprimný)

2. založený na úprimnosti, pravdivosti (op. falošný) • skutočný • ozajstný • opravdivý: veril iba úprimnému, skutočnému, ozajstnému priateľstvu; v tvári sa jej zračilo ozajstné, opravdivé dojatie • nefalšovaný • nepredstieraný: nefalšovaný, nepredstieraný cit; nepredstieraná radosť z kamarátovho úspechu • rýdzi • čistý • pravý

3. p. milý 1, 2

vľúdny 1. ktorý prejavuje pochopenie, lásku, dobrý vzťah k ľuďom; svedčiaci o tom • prívetivý • priateľský • kamarátsky: vľúdny, prívetivý človek; vľúdny, priateľský pohľad; priateľské, kamarátske vzťahy • milý (ktorý prejavuje milotu): je to také milé dievča • láskavý: láskavý učiteľ, láskavé slová • dobrosrdečný (ktorý je dobrého srdca): dobrosrdečná povaha • srdečný: vľúdna, srdečná žena • jasný: jasný obličaj • prístupný (ktorý má pochopenie): jeho rodičia boli prístupní ľudia • dobromyseľný • dobrodušný: dobromyseľný, dobrodušný starec • dobrácky: dobrácky starý otec; dobrácka tvár • dobroprajný: dobroprajné oči • kniž. dobrotivý: dobrotivý ochranca • blahosklonný: blahosklonné gesto • žoviálny: žoviálny vedúci

p. aj dobrý

2. ktorý pôsobí dobrým, pekným dojmom • útulný • príjemný: vľúdna, útulná izba; býva v príjemnom prostredí • sympatický: majú sympatické bývanie

priateľský, 2. st. -ejší príd.

1. týkajúci sa priateľov, priateľstva: p-é posedenie, stretnutie; p-é zväzky, vzťahy, styky; p-á dohoda, zmluva;

2. priaznivo niekomu naklonený, prejavujúci priateľstvo; spojenecký: p. štát, p-é vojsko, loďstvo

● podať niekomu p-ú ruku poskytnúť mu pomoc;

3. urobený tak ako priateľovi, tak ako medzi priateľmi: p-á rada; šport. p. zápas nie majstrovský;

4. vľúdny, prívetivý, srdečný: p. rozhovor, p. tón, p. úsmev, p-é slová;

priateľsky prísl.

1. ako priateľovi, ako medzi priateľmi: p. podať, potriasť ruku; zmieriť sa, vyrovnať sa (po) p.; objímať sa p.;

2. v priateľstve, bez zlých úmyslov: p. upozorniť niekoho na niečo;

3. prívetivo, vľúdne, srdečne: usmievať sa, zhovárať sa s niekým p.; p. sa správať voči niekomu; p. zaobchodiť s ľuďmi;

priateľskosť, -ti ž.

priateľ m. (prítel)
1. csl, miest. zried. označenie človeka vo vzťahu k niekomu, s kým si dobre rozumie a žičí mu, kamarát: Tí dvajá bívaľi veľkí práťeľá (Dol. Lehota DK); Ňeská f tom dome, ďe je veselie, ňiž ňepečú, priaťelie šetko doňesú (V. Maňa VRB); Šo si ti za príťeľ, koď náz aňi opášiď ňéďeš?! (Čierna Lehota ROŽ); Ti si muoj najľepší priaceľ! (Prosné PB); Išól so_mojemu prátelovi pomáhad hnoj nahadzovad na vlečku (Blatné MOD); Ten tvoj prátel má teda dost šmrncu! (Val. Belá PDZ); Muj ľubi praceľu! (Studenec LVO); Od mladosci mi bul dobri praceľ (Ďačov SAB); Buľi me i nadaľej veľki praceľe (Sečovce TRB)
F. to je ľen takí nasilu priaťeľ (Košťany n. Tur. MAR) - neúprimný, falošný; priaťelia buďme, dlhi si plaďme (Bobrovec LM) - priateľstvo sa nemá zneužívať; praceľa treba jag vodi a chľeba (Dl. Lúka BAR) - o dôležitosti priateľstva; dobri praceľ ľepši jak treca ruka (Dl. Lúka BAR) - o osožnosti priateľstva; pre práťela nového ňeopúščaj starého (Bošáca TRČ) - váž si vybudované priateľstvo; praceľ veľo, Boh vecej (Dl. Lúka BAR), praceľa sebe ceňim, Boha sebe važim (Dl. Lúka BAR) - aj priateľstvo má svoje hranice; roďina Pán Boh a príťel miašok (Revúca) - priateľstvo je cenné, ale rodina posvätná (?)
2. csl, miest. zried. dôverné oslovenie cudzieho človeka: V Ďereku ňeňi hrobárov, každí si vikope hrop sám, priaťelie (V. Maňa VRB); Véťe, prejťeľ mój, ako sa vraví: od Očovana a Máľinčana porejdnu kravu ňekúpiš (Málinec LUČ); Ve_neutekajte, prítel, adaj sä poednámo! (Sása REV); Kňes mu povidá: „Prítelu múj, já idem, ale nevím kam, lebo nevím, de je cesta do peku̯a“ (Stupava BRA); Poce zo mnu, praceľu! (Spiš. Tomášovce SNV)
3. zried. rodinne spriaznený človek, vzdialenejší príbuzný: Priaťeľ je z roďini (V. Bielice TOP); Aj priaťeľou druhih zme si povolaľi, roďinku z druhej ďeďine (Cerovo KRU); To mi je už delekí prítel (Kameňany REV) priateľský príd. k 1: Podvojná klobása je prátelská, prajná (V. Rovné BYT); práťeľskí (Hor. Lehota DK); priaťelskí (V. Bielice TOP); prátelskí (Koniarovce TOP); praceľski (Torysa SAB)
L. praceľska hoscina (Torysa SAB) - pohostenie pre priateľov v nedeľu po svadbe priateľko i priateľček m. zdrob. expr. k 2: Priaceľko, vipime si! (Prosné PB); Príteu̯ku, co scete za ti koňe? (Koválov SEN); Prátelko mój, to ste veru zle natrafili! (Lukáčovce HLO)
F. roďini do psej hoďini a pra̋ťelčeka aňi do palčeka (Zázrivá DK) - iron. o niekom, kto berie väčšie ohľady na priateľov ako na rodinu priateľka i priateľkyňa ž.: Poparáťila som si s priaťeľkou, torú som už dávňejšie ňeviďela (Sučany MAR); Jedného pekného dna išla som s priatelkami na malini do bánu na Sitno (Ban. Štiavnica); Ona bola priaťeľka z moju ženu (Košec. Podhradie ILA); Prátelkiňo moja, ke_ci uš tu, priznám sa ťi (Kuklov MAL); Jenna moja práťelka ma varovala, abi som praj ňenaleťela (Lapáš NIT); Tam stala moja praceľka, co mi jej bula za svatku ket śe vidavala (Čemerné VRN); priaťelka (Bobrovec LM); praceľka (Dl. Lúka BAR); praceľkiňa (Mokroluh BAR);