mokrota -y ž. mokrosť, mokro, vlhkosť: m. na stene
mokrota -ty ž.
mokrota -ty ž. 1. ▶ nasýtenosť niečoho vodou al. inou tekutinou; stav vlhkosti spôsobený vodou; syn. mokrosť, vlhkosť, vlhčina: m. v topánkach; budova bola samá m., hniloba a pleseň; neznáša mokrotu v kúpeľni; treba viac kúriť, aby sme sa zbavili mokroty; Dusili sa v mokrote a vlastnom pote. [V. Švenková] 2. ▶ mokré prostredie nasiaknuté zvýšeným množstvom vlahy, vody z dažďa al. roztopeného snehu; syn. mokro2: v lese bude m. a veľa blata; všade samá čľapkanica a m.; nechce sa nám ísť von do tej mokroty; V daždi a mokrote na hline nepracovali. [Ľ. Ondrejov]; To je z tej mokroty. Tých žiab sa naliahlo strašne veľa. [Sme 2010]
mokro, mokrosť, mokrota p. vlaha
vlaha voda obsiahnutá najmä v pôde: polia majú málo vlahy; zadržiavať vlahu v pôde • vlhko (voda prenikajúca niečím): odolávať vlhku • vlhčina: stena nasiaknutá vlhčinou • vlhkosť: guma neprepúšťa vlhkosť • mokro • mokrota • mokrosť: cítiť tu mokro, mokrotu • poľnohosp. závlaha: odstraňovať z lúk zbytočnú závlahu
mokrota, -y ž. mokro, mokrosť, vlhkosť: Nemožno krpce nosiť pre mokrotu. (Kuk.); v daždi a mokrote (Ondr.)
mokrota ž. 1. mokrá, premočená pôda, mokraď: Fša̋ mokrota po lúke (Kameňany REV); Pod ľesom mame take poľo, co fajne suche, aľe dolu pri draźe, to sama mokrota (Závadka SAB) 2. vlhké prostredie, vlhkosť: Ouce ňemuož mokroťe držaťi, misí sa im poprávaťi suchá popráuka žďi (Čelovce MK)