Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kus

I. -a m.

1. časť celku, diel: k. chleba, papiera, veľký k. poľa, prelomiť krajec na dva k-y

2. súvislá, nečlenená časť; celok; vystrúhaný z jedného k-a (dreva); kúpiť látku v k-e

3. veľké množstvo, veľká miera niečoho: prejsť k. cesty, vidieť k. sveta, vykonať k. práce; (v tom je) k. pravdy, k. jeho života

4. samostatná jednotka väčšieho množstva; jednotlivý predmet istého druhu: muzeálny k.; k-y nábytku, plemenný k. (dobytka); platený od k-a

5. dram. al. hud. dielo: klasický k.; (hrá) koncertné k-y

v jednom k-e stále; expr. (byť) ako k. dreva neohybný, nepružný; je ako k. chleba veľký dobrák;

kusový príd. k 1, 4: k-é uhlie; k. tovar;

kúsok -ska, kúštik -a, kúsoček, kúštiček -čka m.

1. zdrob. ku kus (význ. 1, 3): posledný k. (chleba), rozbiť na (márne) k-y; k. šťastia

2. iba kúsok expr. výkon, čin; výčin: majstrovský k., žonglérske k-y; stvárať k-y

ani k., k-a nič; do posledného k-a všetko; husársky k.;

kusisko -a -sísk s., v jedn. i m. zvel.

II. i kúsok, kúštik, kúsoček, kúštiček, kusisko prísl. v istej (menšej al. väčšej) vzdialenosti: išiel k. predo mnou, auto zastalo k. od nás, k. vyššie je studnička

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
kúsok ‑ska, kúsoček ‑čka m. i prísl.

kúsok, kusisko, kúsoček, kúštiček, kúštik prísl.


kúsok kúska pl. N kúsky, kúštik -ka pl. N -ky, kúsoček, kúštiček -čka pl. N -čky m. zdrob.

kus kusa pl. N kusy m. 1.množstvo al. časť istého celku: k. chleba, torty, mäsa; k. papiera, železa; roztrhnúť látku na dva kusy; odtrhnúť k. nite; rozletieť sa na malé kusy; rozpadnúť sa na dva väčšie kusy; pren. Od radosti je celý preč, bez seba, ide sa rozsypať na kusy. [A. Bednár]
2.rovnorodý, obyč. väčší súvislý celok: schodisko z jedného kusa dreva; socha odliata v jednom kuse; kúpiť látku v kuse
3. ▶ veľká časť al. veľká miera niečoho: urobiť obrovský k. práce, roboty; precestovať, vidieť k. Európy, sveta; prežiť niekde k. života; mať k. pravdy, šťastia; je v tom k. logiky; na to treba k. talentu; A tu kus ochotného človeka, stelesnenej úprimnosti a dobroty. [M. Urban]; Prežili [dva národy, Češi a Slováci] kus histórie v jednom štáte, majú dva podobné jazyky. [Sme 1998]
4. ▶ samostatný osobitný predmet vyčlenený z množstva rovnorodých predmetov: drahocenný, aukčný k.; muzeálny, výstavný k.; reprezentačný, reprezentatívny k. výnimočne krásny a elegantný; vzácny k. nábytku; počet predaných kusov; k. za tri koruny; dva kusy mincí; niekoľko kusov dobytka; platiť od kusa; predávať kivi, ananás na kusy; kupovať sólo kusy; v revíri sa pohybuje nový k. obyč. jeleň, medveď a pod.; kapitálny k. mimoriadny úlovok
5. ▶ výsledok umeleckej činnosti; obrazové, divadelné, hudobné al. sochárske dielo; syn. výtvor: divadelný, hudobný k.; klasický k.
6. blíži sa významu príslovky ▶ v istej vzdialenosti; o istú vzdialenosť: je to k. poniže dediny; kráčal riadny k. predo mnou; boli hodný k. od pobrežia ďaleko; podišiel ešte k. a zastal; posunúť sa (o) k. ďalej, dopredu, nahor, vyššie
7. blíži sa významu príslovky ▶ o istú mieru, o istý stupeň kvality: boli o k. lepší, múdrejší; bude to mať (o) k. ľahšie; vyzeral (o) riadny k. starší ako ona oveľa; odvtedy o hodný k. podrástla oveľa
fraz. byť ako kus dreva/polena a) byť nešikovný (v práci, tanci a pod.) b) byť meravý, strnulý (v správaní, v prejavovaní citov a pod.); byť ako kus ľadu a) byť veľmi studený b) byť citovo chladný, bezcitný; byť [dobrý] ako kus chleba byť dobroprajný, dobrosrdečný; byť pevný ako kus žuly byť neoblomný; do posledného kusa všetko; kus po kuse postupne, jednotlivo, jeden za druhým; [prísť, pristaviť sa, zastaviť sa; pozvať niekoho] na kus reči na chvíľu sa porozprávať, podebatovať si; [rozbiť, roztrhať niečo; rozbiť sa, rozletieť sa] na márne kusy na mnoho drobných častí, celkom; to je kus o niečom krásnom, výnimočnom; hrub. [to] je kus vola je veľký hlupák; v [jednom] kuse stále, bez prestania: v kuse prší; v jednom kuse rozpráva; vložiť do niečoho kus [svojho] srdca celou svojou bytosťou sa angažovať v niečom
zdrob.kúsok, kúštik; kúsoček, kúštiček -čka pl. N -čky m. zdrob. expr.: v čaji plávali kúsočky sušeného ovocia; vrana chňapla po koristi a po kúštičkoch ju prehĺtala; kusisko -ka kusísk s., v sg. i m. zvel.: k. skaly; k. života; prešli sme, máme pred sebou riadne, riadny k. cesty; Teraz sa mu zdalo, že je len kusiskom stŕpnutého mäsa, ktoré si z úľaku prestáva pamätať, čím donedávna bolo. [J. Johanides]


kúsok kúska pl. N kúsky, kúštik -ka pl. N -ky m. 1. zdrob.malá časť, malý kus niečoho: k. buchty, torty; odstrihnúť k. látky; zjesť k. jablka; vziať si posledný k. chleba; Zo žuvačky som si odlomil iba kúsok: asi 1 cm. Možno ešte menej. [D. Dušek]
2. zdrob.malé množstvo, malá miera niečoho; syn. trocha, máličko: k. času; k. šťastia; prejaviť k. obdivu; priniesť si domov k. prírody
3. iba kúsokčin al. výkon predvedený s ľahkosťou, obratnosťou, dokonalosťou: majstrovský k.; eskamotérsky, geniálny, kaskadérsky k.; upozornil na seba originálnym kúskom; stvárať kúsky nevhodne, neviazane sa správať, vyvádzať
4. blíži sa významu príslovky ▶ v istej malej vzdialenosti; (o) istú malú vzdialenosť: už boli k. od brehu; prejsť sa k. pešo; odprevadiť niekoho na k.; posunúť sa o k. dopredu, nahor, vyššie, ďalej
5. blíži sa významu príslovky ▶ o istú malú mieru, o istý malý stupeň kvality, trocha: zasa sme o k. múdrejší; nemohlo to byť (o) k. lepšie?; liečbu znášala o k. ľahšie ako predtým; Ty život zachraňuješ, ale ja patrím aspoň kúsok medzi tých, čo sa mu snažia dať zmysel. [P. Jaroš]
fraz. ani kúska/kúsok vôbec nič; husársky kúsok riskantne odvážny, trúfalý čin; [prísť, zájsť, zastaviť sa; pozvať niekoho] na kúsok reči na chvíľu sa porozprávať, podebatovať si; [rozbiť, roztrhať niečo; rozbiť sa] na [márne] kúsky na veľmi malé, drobné časti, celkom; nemať [ani] kúsok/kúska citu/srdca byť bezcitný, nemilosrdný, krutý; tratiť sa/vytrácať sa kúsok po kúštičku (o človeku) pomaly strácať zdravie, chradnúť
zdrob. kúsoček, kúštičekkus

-k/4087578±6071 2.28: substantíva m. neživ. N+A sg. 921997→915883
+2258
−1572
rok/84212 výsledok/19649 piatok/19231 jazyk/18078 krok/17052 pondelok/15862 štvrtok/14984 utorok/14380 majetok/12810 ročník/12609 začiatok/11413 tlak/11087 nedostatok/10897 zisk/10066 denník/10022 zrak/9910 kúsok/9780 vznik/9436 vek/9403 podnik/9196 zvyšok/9190 článok/8863 zvuk/8695 dostatok/8433 poriadok/8238 (1881/542387)

-k/4087578±6071 23.25: adverbiá 1. st. 15903→16010
+9
−24
nabok/4383 navonok/4254 naopak/2278 nevdojak/1650 kúsok/973 fuk/645→752
+9
−24
naostatok/571 vbok/247 zamak/209 naznak/137 vospolok/119 akomak/91 vabank/68 (12/278)

-ok/672845±101 3.21: substantíva m. neživ. N+A sg. 525284→525091
+74
−40
rok/84212 výsledok/19649 piatok/19231 krok/17052 pondelok/15862 štvrtok/14984 utorok/14380 majetok/12810 začiatok/11413 nedostatok/10897 kúsok/9780 zvyšok/9190 článok/8863 dostatok/8433 poriadok/8238 (472/260097)

-ok/672845±101 31.67: adverbiá 1. st. 10658 nabok/4383 navonok/4254 kúsok/973 naostatok/571 vbok/247 vospolok/119 nadôvažok/54 vozvysok/33 naspodok/23 (1/1)

blízko 1. v malej priestorovej vzdialenosti, na malú vzdialenosť, v blízkosti (op. ďaleko) • blízo: nechoď tak blízko, blízo; pristúpil celkom blízko, blízonablízku (v blízkosti): zostaň blízko, nablízkunablízko: nablízko nevideli nikoho známeho (v blízkosti); nechoď tak blízko, nablízko (do blízkosti) • neďaleko (v neveľkej vzdialenosti): býva neďalekonaporúdzi poruke (iba v spojení so slovesami byť, mať): schytil, čo mal naporúdzi, poruke, a hodil o zemhneď tesne bezprostredne (vo veľmi malej vzdialenosti): hneď, tesne, bezprostredne pri dome rastie mohutná lipakúsok: kúsok pod vrcholom je chataexpr.: blízučko blízunko blízulinko: má blízučko, blízunko do školyexpr.: kúsoček kúštik kúštiček: kúsoček, kúštik za záhradou tečie potokfraz.: na dohodenie kameňom na skok

2. v malej časovej vzdialenosti (op. ďaleko) • blízo: Vianoce sú už celkom blízko, blízonablízku neďaleko: zima je už blízko, nablízku, neďalekofraz. predo dvermi: fašiangy sú predo dvermitesne bezprostredne (v malej časovej vzdialenosti pred niečím): tesne, bezprostredne pred svadbou sa rozišliexpr.: blízučko blízunko blízulinko: prázdniny sú už blízučko, blízunko

3. (koho, čoho) vyjadruje malú priestorovú vzdialenosť od niekoho, niečoho • blízo neďaleko (koho, čoho): blízko, blízo domu vyrástol veľký orech; sadol si blízko, neďaleko mňav blízkosti (koho, čoho): v blízkosti hotela je veľký parkpri (kom, čom): blízko jazera, pri jazere postavili chatukniž. poblíž (koho, čoho): usadili sa v horách poblíž mestazried. nablízku (koho, čoho): nablízku potoka vyrástol veľký táborexpr.: blízučko blízunko blízulinko (koho, čoho): bol už blízučko, blízulinko cieľa


kúsok 1. menší kus • kúsoček kúštik kúštiček: kúsok, kúštik chlebačiastočka: čiastočky hmotydielik: rozkrájať niečo na dva dielikyhovor. fľak: fľak poľaexpr.: škvarka škvarok štipka (malý kúsok): škvarka, škvarok, štipka zemehovor. ošmrdok

2. p. trocha 1–3 3. p. neďaleko 1, blízko 1


neďaleko 1. v neveľkej priestorovej vzdialenosti (op. ďaleko) • obďaleč opodiaľzried. obdiaľ: neďaleko, obďaleč postavili veľký obchodný dom; zastali opodiaľ, obdiaľ a odtiaľ sa pozeralivedľa povedľa: ležia vedľa, povedľa v trávehovor. toť: toť za rohom je kinobokom stranou: zostali stáť bokom, stranou, aby sa im nič nestalopozďaleč zobďaleč: sadli si pozďaleč, zobďaleč od nászried. spozďaleč (Topoľská)zastar.: poďalej poďalšie (Kukučín, Vajanský)blízko nablízku (v malej vzdialenosti): býva tu blízko, nablízkukúsokexpr.: kúštik kúsoček kúštiček: kúsok, kúštik, kúštiček odtiaľ je vodopád

2. (koho, čoho) vyjadruje neveľkú priestorovú vzdialenosť od niekoho, od niečoho • blízko obďaleč (koho, čoho): auto ho zrazilo neďaleko, blízko domu; zastal obďaleč dverívedľa povedľa (koho, čoho): sprievod prešiel vedľa, povedľa náspri (kom, čom): pri stanici je hotel


samopaš vlastnosť obyč. mladého človeka s nedostatkom výchovy, zodpovednosti, rozumu; čin takéhoto rázu • samopašnosť samopašníctvo neviazanosť roztopašnosť roztopaš bujnosť: rozbiť oblok zo samopaše, samopašnosti, roztopašnostinezbednosť nezbedníctvo bláznivosť bláznovstvo pochabosť: bláznivosť, pochabosť jedináčikauličníctvo rozpustenosť nezdarnosťexpr. roztatárenosťpejor.: lotrovstvo zbojníctvo zbojstvo laganstvo galganstvo lapajstvo zurvalstvozastar.: prostopaš prostopašníctvo (samopaš ako čin) • neprístojnosť nezdoba nezbeda výčin pestvoexpr.: čertovina neplecha nedobizeň lotrovina nešplecha kúsok šašovina šaškovina šašovstvo šanta šantovačka parádyhovor. expr.: šarapata garazda rodeokniž. alotriasubšt. švanda • subšt. a vulg. sranda


trocha1 1. vyjadruje malé množstvo (op. veľa, mnoho) • trochu málo: vypil trocha, trochu, málo mliekaneveľa nemnoho niekoľko koľko-toľko: zjedol neveľa, nemnoho polievky; našiel iba niekoľko dubákovriedkohovor. poriedko: jabĺk sa urodilo riedko, poriedkoskúpokniž. sporozried. nedosť: skúpo, sporo zakvitnutý stromskromnehovor. poskromne: do batoha si vložil skromne, poskromne jedlaniečo dačo čosi voľačo: na cestu si niečo, dačo našetril; zostalo tam ešte čosi, voľačo chlebaexpr.: troška trošku trošička trošičku trošíčka trošíčku trošinka trošinku trošilinka trošilinku: natrhal troška, trošičku, trošinka trávyexpr.: máličko máličičko málinko málilinko málučko málučičko málunko málulinko: na dne zostalo máličko, málinko vodyexpr.: byľku štipku kvapku kvapka kvapôčka skromnučko skromnunko skromnulinko: do polievky pridala byľku, štipku korenia; vypil kvapku vínaexpr. zamak, pís. i za makfraz.: mačný mak za mačný mak

2. vyjadruje okolnosť malej miery, malej intenzity; v malej miere, do istej miery (op. veľmi, veľa) • trochu málo: trocha, málo si privstalneveľa nemnoho koľko-toľko: neveľa, nemnoho nám pomohlinepatrne: nepatrne sa usmialaneveľmi neprílišzried. nedosť: neveľmi, nepríliš si pomoholskromne poskromne: skromne, poskromne si oddýcholslabo chabo skúpokniž. sporo: slabo, chabo, sporo vykúrená izbajemne ľahko zľahka: jemne, ľahko, zľahka ho pohladila po vlasochhovor. ako-tak: ako-tak si polepšilkúsokexpr.: kúsoček kúštik kúštiček: daj do kúsok, kúštik vyššieexpr.: troška trošku trošička trošičku trošíčka trošíčku trošinka trošinku trošilinka trošilinku: troška, trošička, trošinku sa bálaexpr.: máličko máličičko málinko málilinko málučko málučičko málunko málulinko: máličko, málinko, málulinko sa zlepšilexpr.: byľku štipku kvapku kvapôčku: od zimy byľku, štipku vyrástlaexpr.: skromnučko skromnunko skromnulinkoexpr. zamak, pís. i za makfraz.: mačný mak za mačný mak

3. vyjadruje malý časový rozsah, krátky čas; na krátky čas • trochu chvíľu chvíľkuexpr. chvíľočkuhovor. nezaveľa: trocha, chvíľu, chvíľku si zdriemnuťnachvíľu nachvíľku: ešte chcel nachvíľu, nachvíľku zostaťkúsokexpr.: kúsoček kúštik kúštiček: prídem kúsok, kúštik neskoršieexpr.: troška trošku trošička trošičku trošíčka trošíčku trošinka trošinku trošilinka trošilinku: troška, trošičku, trošilinka sa oneskorilfraz. na skok: prišla iba na skok


trocha2 malé množstvo • expr. troška málo: vystačiť s trochou, s troškou peňazí; pri troche, troške fantázie; uspokojiť sa s málomkúsok: kúsok chlebaexpr.: kúštik kúsoček kúštiček: pridávať po kúštikoch, kúsočkoch, kúštičkochštipka (množstvo zachytené medzi prstami): štipka soliexpr. štipec: štipec maslaexpr. byľka: byľka šafránupiaď: neustúpiť ani o piaďexpr.: kvapka kvapôčka: vypiť aspoň kvapku mliekahŕstka: hŕstka ľudíodrobinka: odrobinka cituzrnko: zrnko nádejetrocha expr. zblo: nebolo na tom ani zbla pravdy


zlomok 1. malá časť celku, odlomená časť • úlomok: zlomok, úlomok zlata, horninyodlomok: odlomky ľadučiastočka kúsok: čiastočky, kúsky rozbitého pohárafragment: archeologické fragmentyzastar. výlomok: výlomky z kosti

2. neúplná časť umeleckého, obyč. literárneho diela: zlomky rukopisufragment: fragment básnevýňatok: výňatok z operyukážka: predniesť ukážky z dielaútržok: útržky z textutorzo (nedokončené, neúplné umelecké dielo): torzo rukopisnej pozostalostiúryvok: úryvok básnekniž. úlomok: úlomky eposukniž. výlomok: výlomky z Jánošíkakniž. výrez

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

kus, -a m.

1. časť celku, diel: k. chleba, cukru, slaniny, malý, veľký k., k. poľa, k. papiera, krájať po k-och, trhať na k-y, sneh padá po k-och

hovor.: kus po kuse postupne; robiť v jednom k-e bez prestávky; do posledného k-a všetko; byť, ostať, stáť ako k. dreva nehybný; byť ako k. kameňa bezcitný; bojovať, boriť sa za väčší k. chleba za lepšie živobytie; je ako k. chleba o dobrom človeku;

2. malé množstvo niečoho, trocha: odtrhnúť k. niti

hovor. mať k. citu, mať k. srdca byť dobrý, dobrosrdečný;

3. veľké množstvo, veľká časť niečoho: vidieť, pochodiť k. sveta, prejsť k. cesty, odtrhnúť, pripojiť k. územia, vykonať k. práce, k. roboty, je v tom k. pravdy, je v tom k. histórie, prežil som k. života;

4. samostatná, osobitná jednotka väčšieho množstva: k. dobytka, päť k-ov ošípaných, k. nábytku, vyhotoviť 20 k-ov za smenu; platiť od k-a, predávať na k-y;

5. dramatické al. hudobné umelecké dielo: divadelný k., sólový k.;

kusový príd.: k. tovar predávaný na kusy;

kúsok, -ska i kúštik, -a m.

1. zdrob. malý kus niečoho: k. syra, mäsa

ani kúsok (napr. poľa, chleba) vôbec nič;

2. expr. čin, výčin: detský, študentský, husársky kúsok;

kúskový príd.;

kúštiček i kúsoček, -čka m. zdrob. expr.;

kusisko, -a, -sísk str. i m. zvel. expr. veľký kus


kúsok, kúsoček p. kus

kúsok m.
1. strsl, zsl malá časť celku, malý diel: A už do toho sä kúsok, šťipka dákeho roška pomrvilo (Žaškov DK); Bol som svetkom, keť pre kusek trávi brad brata kosuof prerazil (Dol. Štefanov TRS); Dajže mi kúsek teho osúcha! (V. Rovné BYT); Čo sa jello, s každého kúsek sa tan dalo (Kostolné MYJ); Octrihňi kúsek s toho! (Prosné PB); na kúske pokrájať (Devičie KRU)
L. po kúsku (Lukáčovce HLO) - po častiach; aňi kúska (Bzenica NB) - nič; čo akí kúsok (V. Lom MK) - všetko
2. samostatná jednotka väčšieho celku, množstva, jednotlivina: Ňiekode zme iba dva-tri kúske domou dohnaľi (V. Lom MK); Za jeden ďeň som mau̯ zrobeníh aj dvacať kúskou (Malatiná DK)
3. menšia roľa: Ňech ci kravi ňejdú po kúskoch! (Papradno PB); Náš kúsek f Priečňicách je celí ujarčení po tom veľikém déždži (Brvnište PB)
4. obyč. mn. č. zákusok: Upiekli mnoho kúskou (Likavka RUŽ); Už napeču kuskof, palenki nahreju (Važec LM); Teraz ľen kúske vipekaju (Lišov KRU); Čul sa nerobá koláče, len tí kúski (Doľany MOD); Piakla si putrtaje? To jako koláč, kúski (Pruské PCH); Na kerscini mali torti i barz veľo kuski (Hrabkov PRE)

kus m
1. časť celku, diel: prutie na male kusy posekaly (TRENČÍN 1583); kamen na drobne kusy roslamany (KRUPINA 1643); do hodin mnoho kusow nowich robil (ŽILINA 1701) súčiastok; aby se drewo bez poradku a na wyber nerubalo, ale porádne od kusa do kusa (PH 1770) zaradom;
x. pren k. chleba vyživenie, obživa: dobrym swedomym swug kus chleba nadobiwagte (PREŠOV 1666)
F. lepssý dnes kus, než zýtra hus (PD 18. st)
2. malé množstvo niečoho, trochu: prosyl gsem za černidlo a za kus papýra a co sa tam rozmlúwalo, gsem poznačowal (ŽA 1732); kus szafranu pridat (RO 18. st); wezmi smetani kus anep pupawy (RG 18. st)
3. veľká časť niečoho: stenj gest kus wiwaleny (NEMŠOVÁ 1691); kus hory wihorel (PONIKY 1797)
4. počítateľná samostatná (nerozčlenená) jednotka (obyč. z väčšieho množstva; aj ako merná jednotka): kus zeme (ŽK 1478); w gednom kuse obrusy a 6 stolowych ručničkou (KRUPINA 1691); od kazdych meru kusuw pro panou geden kus soly (B. BYSTRICA 1702); platna pol kusa (ŽILINA 1702); try kusy lychwy (DUBNICA n. V. 1719); chleb nepodawal w gednom kusu, ale geg na kusky polamal (DuH 1726); kusy neb pliky jse važily (MB 1759)
5. vec, predmet: pakli zyd ginssy kusy kupi taynie (ŽK 1473); negakowy kus remesla nasseho stolarskeho (TRENČÍN 1608/ 1709)
6. voj strelná zbraň na búranie múrov, bombarda: z hakovnice aneb z velikeho kusu strelil (LIETAVA 1607 CM); z kusuw strilaní slyšeli (ASL 1676); balista: kús, kterim zdi lamú (NP 17. st); tormentum: kus wogánsky, ďelo wogánské (KS 1763)
7. prostriedok (liečebný): woda s kur jesenowich palena gest welmy dobry kus proti kamenyu (RN 17.-18. st); nekteri kusowe s knihi doktorske wibrane (RG 18. st) recepty
8. záležitosť; skutok: na wssech kusech faless a zradu wede a cziny (SKALICA 1432); ani sme poslišeli, aby se kde miel zlym kusem obyrati (BÁNOVCE 1567 E); smissne kusy wikonawal (RW 1702); -ový príd k 1: gedny kusowe kachle na 4 rady wisoke (PUKANEC 1782); k 4: soli kusoweg (ŽILINA 1715); kúsok [-ok, -ek] dem k 1: odetny mu kusek chwostu (MT 17. st); čepjecz na kusky potrhala (ZÁBORIE 1726) celkom;
L. ani k-a nič: any kuska chleba nemam (B. ŠTIAVNICA 1600); nemame pasienku ani kuska (L. ROVNE 1752 LP); k 4: try kusky hlawnicz (ŽILINA 1670); tento kusek knižky (UV 1763); platna pol kuska (ŽILINA 1695); sladke cukrowe kusky (Kur 18. st) zákusky; k 5: mastersstuk aneb slowenskj mistrowskj kusek (SlK 1766-80); k 7: wyborny kusek, kdy negaky wriedek na oči prigde (RT 17. st); k 8: peknym kuskum si se winaučil (DuH 1726); w negmenssim kusku ffalessnosty prydržety se nechczem (H. SRNIE 1733); -oček [-eček] dem expr k 1: chleba zitneho kusečki (PR 18. st); kúštik, kúštek [-tek, -ček, -ťok] dem k 1: frustillatim: po kusstkoch; particulatim: po kussčku (KS 1763); kusscek ladu (SJ 18. st); k 2: kusstek sseffranu (LR3 18. st); k 4: kusczeky stali prielohj (TRENČÍN 1587); zem, ten pod cestu kustik; geden kusstok platna byeleneho (KRUPINA 1691); pod winicamy dwa kussteky (H. STRHÁRE 1742); -íček [-šť-, -šč-] dem expr k 1: particula: kusstjček; micula: kussčjček (KS 1763); po kusstičku (HK 18. st); kusisko s aug k 1: (chleba) kusisko do úst vložila (BR 1785)


kúsoček, kúsok p. kus

kúsok
mužský rod, neživotné, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jeden) kúsok predpokladu, že podobný husársky kúsok sa podarí... Zaujímavý príklad
G (bez) kúska ovocie, oceňujú, že po zjedení kúska melóna, pomaranča či plátku ananásu
D (ku) kúsku pred koncom je odporné každému kúsku môjho tela. Ale ako prezident
A (vidím) kúsok Ivonka chystá vykonať parádny kúsok . Rozbiehala sa síce pomaly, ale
L (o) kúsku nich každý deň ukrajujú kúsok po kúsku . Je až zarážajúce, že Austrálčania
I (s) kúskom konzervu potravy pre mačky zakrytú kúskom alobalu. Uchránil som si tak plece
mužský rod, neživotné, množné číslo, substantívna paradigma
N (tri) kúsky vyvolávať dojem, že v nej nejaké kúsky chýbajú. Osud chcel, že Pasolini
G (bez) kúskov kaviarni skonzumuje 1200 tortových kúskov , ročne sa predá do celého sveta
D (ku) kúskom aby vzápätí prešiel k novším kúskom z ostatnej, pozoruhodne pestrej
A (vidím) kúsky nájdete tu aj skutočne excelentné kúsky . Stačí len zamieriť a nájsť si
L (o) kúskoch ktorí robotovali buď na svojich kúskoch polí, alebo ako hoferi —
I (s) kúskami zábavku. Celé hodiny trávia s kúskami papiera, z ktorých vznikajú tie

Zvukové nahrávky niektorých slov

a kúsok čerstvej diviny et un morceau de fraîche venaison
ale ani kúsok chleba mais pas de pain
do posledného kúska jusqu'au dernier morceau
kúskov látky, sklených ozdôb morceaux d'étoffe, de verroteries
predávať pre kúsok chleba vendre pour un morceau de pain
príjem na kúsku papiera sur un chiffon de papier
roztrieskate sa na kúsky vous arrivez en morceaux
tento kúsok mramoru, ktorý ce morceau de marbre, qui
...

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Slovenská onomastická terminológia
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu