nastrojiť -í -a dok.
1. pripraviť (význ. 1), prichystať: n-li mu prekážky, n. proti niekomu úklady
2. dať smer, usmerniť: n-l ho na inú cestu
3. uspôsobiť, naladiť: n. tvár do úsmevu, byť nepriateľsky n-ený
● n. niekomu → pascu;
nedok. nastrájať -a
// nastrojiť sa dok.
1. pripraviť sa (význ. 1): n. sa do plaču
2. veľa sa strojiť na niečo: čo sa n-l ísť na návštevu!
nedok. k 1 nastrájať sa