Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

robotník -a mn. -ci m.

1. človek fyzicky pracujúci vo výr.: továrenský, stavebný r.; lesný, sezónny r.; strana r-ov

2. hovor. (fyzicky) pracujúci človek vôbec: statočný, naslovovzatý r.;

robotníčka -y -čok ž.;

robotnícky príd. i prísl.: r-a strana, r-e hnutie;

robotníctvo -a s. hromad. robotníci

robotnícky -ka -ke príd.

robotnícky prísl.

robotnícky p. robotník

robotník, -a, mn. č. -ci m.

1. v socialistickej spoločnosti človek fyzicky pracujúci vo výrobe, príslušník vládnucej robotníckej triedy, ktorá vlastní výrobné prostriedky; v kapitalistickej spoločnosti príslušník triedy nevlastniacej výrobné prostriedky, ktorý predáva námedzne svoju pracovnú silu a je vykorisťovaný príslušníkmi vládnúcej triedy: továrenský r.; fabrický r.; poľnohospodársky r. pracujúci v poľnohospodárstve; lesný r. pracujúci v lese; sezónny r.; stavebný r.;

2. hovor. telesne pracujúci človek vôbec (obyč. o schopnom): súci, príkladný, výborný, zručný r.; Maca dal gazda do špitála, lebo škoda by bolo o takého robotníka prísť. (Taj.);

robotníčka, -y, -čok ž.;

robotnícky príd. i prísl.: r-a trieda; r-e hnutie, r-e masy; r-a vláda, r-a strana; r. pôvod; zastar. r. sviatok 1. máj; r. vlak ktorým chodia robotníci do práce al. z práce; r- a štvrť časť mesta obývaná robotníkmi; r. lístok týždenný, mesačný al. jednorazový zľavnený lístok pre ľudí, ktorí sú v pracovnom pomere; pren. Nežičil by som vám ten robotnícky chlieb (Jil.) prácu, zamestnanie robotníka; oblečený po amerikánsky, ale ťažko, robotnícky (Stod.);

robotníček, -čka, mn. č. -čkovia m. zdrob. expr.

robotník m.
1. pracujúci človek, zamestnanec vo výrobe, v neroľníckych aj roľníckych povolaniach ap.: Teras na drustve robím jako stavebného robotňíka (Habovka TRS); To bi mau̯ hriech povedať, že bi boľi kriu̯ďiľi robotňíkom (Ležiachov MAR); Toto mäso poton dávaľi jesťi robotňíkon pri ľetníh robotách (Kokava n. Rim. RS); Pracujen hore ako lesní robotňík, ináč son troška aj muzikand a ďivaďelňík (Obyce ZM); On mal ludí vaččinu robotníkóv jako z Újezda, ze Skali, Novéjsi, na cež_žatvu (Kľúčové TRČ); fabrickí robotňík (Bánovce n. Bebr.)
F. taki je z ňeho robotňig, jag z ďabla kosceľňik (Markušovce SNV) - je nedôsledný, nespoľahlivý
2. pracovník s nižšou kvalifikáciou, vykonávajúci fyzickú prácu: Za škodu sa nie zotpovední robotňíci, tam zaz budú brad na tvrduo faktora (St. Hory BB); Faktor bou̯ nad robotňíkama v horách, ke_ca rizňuvalo a robila sa metrovica (M. Lehôtka PDZ); Já néscen ídz za žánného vedúcého tích štólnáh, já buden račiéj robotníkon (Trenč. Závada TRČ); Každí vinohradník si hladzel toho najlepšého robotníka (Jur p. Brat. BRA); Boľi na kopaňí, každé dzesiaté vrece patrilo robotňíkom (Papradno PB) robotnícky príd. k 1 - 2: Na to mali gazdó alebo ako íh oni volali, že vedúcih robotňíckich skupín (Prochot NB); Móžem prís tín robotníckím autobusom pred obedom, potom bere robotníkov na póbennú, tím bich sa vrátel (Trenč. Závada TRČ); Mňa bi boli zavreli, ale pásou̯ Junas, a ten bou̯ z robotňíckej triedi, tomu sa ňiž ňestalo (Nedanovce TOP)
L. robotňícki gazda (Prievidza) - vedúci skupiny sezónnych robotníkov; robotnícká kniška (Val. Belá PDZ) - preukaz o pracovnom pomere v minulosti robotníčka ž. k 1: Bula robotníška v magnéske (Nandraž REV)