Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

stiesnený príd.

1. (priestorovo) obmedzený, malý, tesný: s-é priestory divadla;

pren. žiť v s-ch pomeroch finančne zlých

2. smutný (význ. 1), skľúčený; deprimovaný: s-á nálada;

stiesnene, stiesneno prísl.;

stiesnenosť -i ž.

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
stiesnený; stiesnene, stiesneno prísl.; stiesnenosť ‑i ž.

stiesnený -ná -né 2. st. -nejší príd.

malý 1. nedosahujúci priemerné, zvyčajné rozmerové al. iné veličiny, nedosahujúci priemernú očakávanú al. prijateľnú mieru, intenzitu (op. veľký): malý strom; malá rýchlosťdrobný: malý, neveľký človek; malé, drobné slzynízky (ktorý má malú výšku, hodnotu, mieru; op. vysoký): malý, nízky človek; nízky tlak v pneumatikách; namerať nízke hodnotyneveľký nevysoký (pomerne malý): neveľký, nevysoký dom; neveľký platnezreteľný nebadaný nebadateľný nevýrazný neviditeľný miniatúrny mikroskopickýhovor. mini (nie dostatočne veľký na vnímanie, uvedomenie si; op. zreteľný, očividný): nepatrný, nezreteľný pohyb; nebadaná, nebadateľná, nevýrazná, neviditeľná zmena; miniatúrny model auta; mikroskopické baktérie; mini vláčikúzky (malý al. nevyhovujúci čo do šírky; op. široký, voľný): malý, úzky otvor; úzka blúzkakrátky (malý čo do dĺžky al. časového úseku; op. dlhý): krátka vzdialenosť; malé, krátke trvanie búrkyplytký (malý čo do hĺbky; op. hlboký): malá, plytká jamanedostačujúci nedostatočný slabý chabýexpr. bledý (nie dostatočne veľký, dosť malý): nedostačujúca, nedostatočná intenzita; malá, slabá výkonnosť hráčov; slabé bolesti (op. silné); to je chabá, bledá útechazakrpatený nedorastenýi expr. krpatýpren. expr.: trpasličí piadimužícky škriatkovský kolibričí liliputánsky: zakrpatený, nedorastený javor; krpatý, trpasličí druh psa; kolibričie, liliputánske vydanie knihyskromný (malý čo do počtu al. množstva): malý, skromný plattesný obmedzený stiesnený (nevyhovujúci čo do rozmeru, priestoru; op. voľný, priestranný): šaty sú mi už tesné; vojsť do obmedzených, stiesnených priestorov pivnicešťúplyexpr.: šťúplučký šťúpluškýkniž. subtílny (malý a chudý): šťúply, subtílny mládenec; má šťúplu postavuzanedbateľný (zanedbateľne malý): zanedbateľná sumaexpr. smiešny: malá, smiešna porcia mäsamizivý nepatrný: zaznamenať len mizivé, nepatrné zlepšenienepočetný: malá, nepočetná skupinkabagateľný blšací blšíexpr. halierový: bagateľný, blšací, halierový ziskhovor. pomenší: pomenšia izbakoľký-toľký aký-taký (aspoň nejaký): mal aspoň koľký-toľký úspech; vidieť aké-také úsilieexpr. drobnohľadný: drobnohľadné živočíchyexpr.: pramalý primalý (príliš malý): mať pramalý, primalý záujem o niečoexpr.: maličký maličičký malinký malilinký malunký malulinký malučký malučičkýzried. malučenkýnár. malušký

2. ktorý ešte nedosiahol dospelosť (biologickú; o človeku, zvieratách; op. veľký, dospelý) • nedospelýpráv. maloletý: deti má ešte malé, nedospelé; zločiny malých, maloletých detímladý: mladý vlčiakhrub. zasraný: Taký zasraný fagan, a už fajčí!

p. aj nedospelý

3. p. nepočetný 4. p. bezvýznamný


ohraničený ktorého priestorové rozloženie, rozsah, intenzita al. trvanie sú určené istými hranicami (op. bezhraničný, bezmedzný) • vymedzený vyhranený vyhradený: pohybovať sa v ohraničenom, vymedzenom, vyhranenom priestore; mať vymedzenú, vyhradenú právomocobmedzený (op. neobmedzený): pohybovať sa ohraničenou, obmedzenou rýchlosťou; pomáhať v rámci svojich obmedzených možnostíkniž. limitovaný (ktorý nemožno prekročiť): limitovaný rozsah diela; limitované cenykonečný (nachádzajúci sa na hranici, obyč. z časového hľadiska; op. nekonečný): každý život je ohraničený, konečnýuzavretý (o priestore): ohraničené, uzavreté územiemalý (op. veľký, široký): mať ohraničený, malý vplyvtesný stiesnený (hranicami brániaci vo voľnom pohybe; op. voľný): tesný, stiesnený výbehúzky špeciálny (obyč. čo sa týka rozsahu; op. široký): úzky, špeciálny pojem; ohraničená, úzka oblasť záujmu; zišla sa tu užšia spoločnosťkniž. oklieštenýpren. okyptený (ktorý má určené príliš malé hranice): oklieštená, okyptená výroba; oklieštená moc


skľúčený ktorý je duševne ochabnutý, malátny; ktorý sa pre niečo trápi; svedčiaci o tom • smutný: už dlhší čas chodí skľúčená, smutnáskormútený zarmútený zronený (bolestne zasiahnutý): sedel za stolom sám, skormútený, zarmútený; tvár mal zronenúsklesnutýkniž. skleslý (obyč. aj telesne vyčerpaný): trápi ju choroba, je sklesnutá, skleslákniž. malomyseľný (nemajúci duševných síl): malomyseľný potrebuje pomoc a podporustiesnený (ktorého niečo ťaží, stiesňuje): stiesnená matka, stiesnený hlasúzkostlivý úzkostný (prezrádzajúci úzkosť): úzkostlivý, úzkostný pohľad umierajúcehodepresívny deprimovaný zdeprimovaný (ovládnutý smútkom, bezútešnosťou): deprimovaný pacient

p. aj smutný


smutný ktorý je zasiahnutý, preniknutý smútkom (o človeku a jeho prejavoch); ktorý spôsobuje al. prezrádza smútok (op. veselý) • neveselý bezúsmevný: vyšiel z dverí smutný, neveselý; smutný, neveselý, bezúsmevný príbehťažkomyseľnýkniž.: trudnomyseľný trudnýzried. trudnatý (uzavretý do seba, so smutnými myšlienkami): ťažkomyseľný, trudnomyseľný človekskľúčený sklesnutý skleslý (duševne ochabnutý): byť veľmi skľúčený, sklesnutýstiesnený (ktorého niečo ťaží, ktorý sa cíti nesvoj): celá je stiesnenáskormútený zarmútený zronený (trápiaci sa pre niečo, bolestne zasiahnutý) • zastar. kormútlivý: skormútení, zarmútení, zronení rodičia; skormútená, zarmútená, zronená tvárustaraný ustarostený utrápený užialený užalostený nešťastný (ktorý sa duševne trápi, ktorý má starosti, problémy a pod.): už dlhší čas ho vídať ustaraného, utrápeného, užialeného, užalosteného, nešťastnéhorozžialený rozžalostený rozsmutnenýzried. bolestiplnýexpr.: rozboľavený rozbolený rozbolestený rozbolestnený: rozboľavené srdcevážny: čakala vážna, bez úsmevunár. zabanovaný (ktorému je ľúto za niekým al. niečím, čo už pominulo, čo už nemožno vrátiť späť): zabanovaný hľadí von oblokomzarmucujúci neradostný (op. radostný): priniesol zarmucujúcu, neradostnú správupochmúrny pošmúrny bezútešnýkniž.: ponurý ponurný: ocitnúť sa v pochmúrnej, pošmúrnej, bezútešnej krajineneutešený: neutešené pomeryzádumčivý clivýkniž. tklivý melancholický (smutný a túžobný): zádumčivá, clivá, tklivá melódia; melancholická náladasentimentálny sladkobôľny (príjemne smutný) • expr. vzdychavý: sentimentálna, sladkobôľna, vzdychavá básničkabaladický (smutný ako v balade): baladický príbehzúfalý zlomený (prezrádzajúci zúfalstvo, beznádej): zúfalý, zlomený hlastrpký bolestnýpren. pokrivený: trpký, bolestný, pokrivený úsmevpren. vyhasnutý (bez iskry, bez života, záujmu): vyhasnuté očikniž. žiaľny bôľny žalostnýkniž. žalostivý (plný žiaľu): žiaľna, bôľna rozlúčkaelegický trúchlivýkniž. trúchly: trúchlivé spomienkysvetobôľny chmúrny pesimistický krušný čiernyexpr.: temný tmavý: chmúrne, pesimistické, temné, tmavé myšlienky; krušné časy; čierne dnitragický dramatický: tragický, dramatický koniecexpr. presmutný (veľmi smutný)


stiesnený 1. p. malý 1, tesný 3 2. p. skľúčený, smutný


tesný 1. ktorý má menšiu veľkosť, ako je potrebné; ktorý obopína telo al. niektoré jeho časti; ktorý nie je dosť pohodlný (op. voľný) • priliehavýhovor.: obtiahnutý vypasovaný pasentný: nosí tesné, priliehavé sukne; obtiahnuté, vypasované, pasentné nohavicekniž. upätýzried. upiaty (Jesenská)úzky (op. široký) • malý (op. veľký): kabát mu je v pleciach úzky; topánky sú mi už maléexpr. tesnučký tesnunký tesnulinký

2. ktorý dobre prilieha; ktorý nič neprepúšťa • nepriepustný nepriedušný hermetický: tesný, nepriepustný ventil; tesný, nepriepustný, nepriedušný, hermetický uzáverexpr. tesnučký tesnunký tesnulinký

3. ktorý je málo priestranný • malý (op. veľký, priestranný): celá rodina sa tlačí v jednej tesnej, malej izbeúzky (op. široký, priestranný): tesné, úzke benátske uličkystiesnený: deprimovali ju stiesnené priestory podkrovného bytu

4. p. blízky 2, úzky 2, 3


znechutený pociťujúci nechuť, ovládnutý nechuťou; svedčiaci o tom • rozladený: bol znechutený, rozladený jej správanímskľúčený skrúšený deprimovaný stiesnený (duševne ochabnutý): skľúčený, deprimovaný výraz tváreznudený unudený zunovaný omrzený (znechutený nudou, opakovaním niečoho): znudená tvár, zunované publikumkniž. blazeovaný: blazeovaný úsmevexpr. zvädnutýhovor. expr.: otrávený rozhasený rozkvasený: zvädnutá, otrávená náladamrzutý namrzený rozmrzený (pociťujúci mrzutosť): mrzutý, rozmrzený pohľadsklesnutýkniž.: skleslý malomyseľný: malomyseľné, skleslé reči

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

stiesnený príd.

1. stlačený, zovretý, obmedzený na malý, úzky, tesný priestor, stisnutý: Naša dedina leží stiesnená medzi dvoma vrchmi. (Vans.) Dediny míňali sa a tratili za horizontom, vrchmi stiesneným. (Kuk.) Stiesnený dych stával sa pravidelnejším. (Šteinh.)

2. nachádzajúci sa vo finančnej tiesni, majúci finančné ťažkosti: Zanechal rodinu v stiesnených majetkových pomeroch. (Chorv.) Nám hmotne stiesneným ťažko padli výdavky. (Šolt.)

3. (o duševnom stave človeka) skormútený, skľúčený, smutný, nesvoj: s-á nálada, s-é ovzdušie; Je stiesnená, akoby jej bolo dačo na prsia zaľahlo. (Kuk.) Je stiesnená dosť pre choré vnúča. (Tim.) Takou stiesnenou, hlúpou zdám sa samej sebe. (Vaj.); hovoriť niečo, pýtať sa, odpovedať na niečo s-ým hlasom skľúčene; čakať na niečo so s-ým srdcom so zármutkom, skormútene, skľúčene;

stiesnene/-o prísl.: cítiť sa s.; kloni hlavu stiesneno (Tim.);

stiesnenosť, ti ž.

1. nedostatok priestoru, priestorová, zried. i časová obmedzenosť: Ináč žijeme si ticho v zimnej stiesnenosti, obmedzení temer len na vlastnú domácnosť. (Šolt.)

2. (o duševnom stave človeka) tieseň, smútok, skľúčenosť: Stiesnenosťou a smútkom účinkovalo na neho jej ticho. (Bod.)

stiesnený príd stlačený, zovretý, obmedzený na malý, úzky, tesný priestor: chotar naš tak jest stiesneny zo všetkych stran, že když ze dvora vyndeme, s. v. lichvu svoju juž na cudzi chotar vychazame (KOSORÍN 17. st LP); (páni odpovedali), že ponewadž stiestnenj (!) magu chotar, nemuožu sa tieže prielohi hagiti (D. JASENO 1754); panom compossessorom pak gak w chotare swogom stiesnenom tessko žiwnost nadobywat prjchody, tak obzwlasste w cuzjch horach passenky odkupowati prjpada každoročne (FOLKUŠOVÁ 1766 E)

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Slovenská onomastická terminológia
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu