Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

stŕpnuť -e -u -pol dok.

1. stať sa meravým, zmeravieť, zdrevenieť: nohy, ruky mu s-li; zuby mu s-li po niečom kyslom, trpkom ap.; s-tie šije

2. zľaknúť sa, zaraziť sa, zmeravieť: s. od ľaku, údivu; s-l nad takým činom;

nedok. stŕpať -a

stŕpať -pa -pajú -paj! -pal -pajúc -pajúci -paný -panie nedok.

báť sa 1. prežívať pocity strachu • mať strach • desiť sa • ľakať sa • hroziť sa: má strach zo samoty, z tmy; bojí sa, desí sa, ľaká sa, hrozí sa samoty, tmy • strachovať sa • stráchať sa • strašiť sa: Čo sa mám vopred strašiť? • mať obavu • obávať sa • triasť sa • expr. dúpnieť (mať pocity strachu pred niečím neželaným): strachuje sa, obáva sa, že nepochodí; trasie sa, či urobí skúšku • expr. byť pokakaný • fraz. expr.: mať plné nohavice/gate • púšťať do nohavíc/do gatí

2. mať pocit starosti, úzkosti o niečo, na čom záleží, pociťovať napätie, nervozitu • starostiť sa • mať starosť • obávať sa • mať obavu • byť ustarostený • chvieť sa • triasť sa • kniž. trnúť • tŕpnuť • stŕpať: báť sa, mať starosť, chvieť sa o dieťa; trnie, stŕpa, tŕpne, aby neochorel • strachovať sa • stráchať sa: isto sa o nás už rodičia strachujú • hovor. expr. šupieť: neos. šupí mu z nesplnenej povinnosti

stŕpať 1. p. tŕpnuť 1 2. p. triasť sa 1 3. p. báť sa 2

porov. aj stŕpnuť

triasť sa 1. pohybovať sa drobnými trhavými pohybmi • chvieť sa: ruky, kolená, pery sa mu trasú, chvejú • striasať sa (pri pocitoch zimy, chladu, odporu) • stŕpať: hlava mu v behu stŕpa • expr.: klepať sa • drgľovať sa (pri pocitoch chladu, vzrušenia): klepe sa od strachu, drgľuje sa od zimy • vibrovať • kmitať (drobnými rýchlymi a pravidelnými pohybmi): vzduch vibruje, struna vibruje • mykať sa (prudkými krátkymi pohybmi): hlava sa mu od nervozity myká • potriasať sa • pomykávať sa • potrhávať sa (prerušovane, opakovane): pery sa mu pomykávajú, potrhávajú; hlava sa mu čudne potriasala • zachvievať sa • ochvievať sa (mierne sa triasť)

2. pohybovať sa mocnými výkyvmi (o niečom, čo ináč pevne stojí) • otriasať sa: zem sa trasie, otriasa (pri zemetrasení) • zachvievať sa (jemne): obloky, dvere sa pri výbuchu zachvievajú • dunieť (vydávať pritom dunivý zvuk): dom sa trasie, duní

3. p. báť sa 1, 2 4. p. túžiť

tŕpnuť 1. pociťovať psychické napätie, nervozitu z niečoho • stŕpať • kniž. trnúť • chvieť sa: tŕpnuť, stŕpať o zdravie dieťaťa; trnul strachom o nás • obávať sa • báť sa • mať obavu • strachovať sa • triasť sa (mať pocit strachu o niečo): obáva sa, bojí sa, že zle pochodí • starostiť sa • mať starosť (prežívať pocit starosti o niečo): otec sa starostil, či sa syn vráti

2. p. brnieť¹

stŕpať, -a, -ajú nedok.

1. stávať sa meravým, meravieť, trnúť, tŕpnuť: Necíti chvenie, iba divú úzkosť, z ktorej mu stŕpali čeľuste. (Bod.)

2. triasť sa, otriasať sa: Pilier nechce ísť do zeme, stŕpa. (Kuk.) [Horička] striasa sa, stŕpa. (Pláv.) Ide krokom a hlava mu stŕpa. (Jaš.)

3. mať obavy, obávať sa, trnúť, tŕpnuť, meravieť od strachu: Ja som strpala, bála sa o matku. (Fig.) Ja stŕpam a strachujem sa vždy o ňu, keď ju vyprevádzam v zime do školy. (Šolt.) Čakala a stŕpala, či ju zbadá, až pôjde pomimo. (Chrob.);

opak. stŕpavať, -a, -ajú;

dok. stŕpnuť

stŕpnuť, -ne, -nu, -pol dok.

1. stať sa meravým, strnutým, stŕpnutým, zmeravieť, strnúť, zdrevenieť: stŕpli mi ruky, nohy, zuby; Keď mu stŕpol driek, vyvrátil sa naznak na seno. (Pláv.) Celé telo mu stŕplo. (Bedn.) A na staré dni, keď ti žily stŕpnu, tiež aby si pamätal. (Taj.) Na chvíľu som stŕpol ako kameň. (Červ.)

2. zľaknúť sa, podesiť sa, užasnúť, zaraziť sa, zmeravieť, strnúť: Stŕpla som v ľaku. (Zel.) Keď videl na nich kráľov podpis, od údivu stŕpol. (Fab.) Stŕpla som aj nad tým menom, lebo som ho už vyše roka nepočula. (Bedn.); pren. bás. Hvizdom hora stŕpla v čude, kto to také nôty hudie. (Pláv.)

3. expr. znehybnieť, zastať, ostať na jednom mieste, zastaviť sa: Čas akoby zastal, stŕpol, neutekal. (Pláv.) Člny stŕpnu a postavy z nich sa odrazu rozsypú na všetky strany do vody. (Gráf) Kto prejde ponad bariny prepadlé, kde každá riečka stŕpne. (Brez.); pren. Hneď mu úsmev stŕpol. (Fig.) prestal sa smiať;

nedok. stŕpať

stŕpať ndk stávať sa meravým, meravieť, tŕpnuť: obtorpeo: zdreweňugem, strpám; obbruteo: strnám, strpám (KS 1763); po viďení jeho, ruki naše, jináčki na ukrutnosť zviklé, strpali (BR 1785)