rozhovor -u m. vzájomné zhováranie sa dvoch al. viacerých ľudí; dialóg: vážny, živý r., telefonický r.; r. otca so synom; začať r-y o sporných otázkach rokovania; poskytnúť exkluzívny r. novinám
rozhovor -ru L -re pl. N -ry m.
rozhovor zhováranie sa dvoch al. viacerých osôb: mať s niekým vážny rozhovor • hovor: tichý, veselý hovor; telefonický hovor • reč: dať sa s niekým do reči • dialóg: nadviazať dialóg • vrava (rozhovor viacerých ľudí): živá vrava utíchla • beseda (neoficiálny rozhovor): zastaviť sa u suseda na besedu • debata • diskusia • rozprava (slovná výmena názorov o istej veci): rušná, živá debata, diskusia; zapojiť sa do debaty, do diskusie; rozprava o návrhu zákona • dišputa • zastar. dišputácia (odborný rozhovor): filozofická dišputa, stredoveké dišputácie • rokovanie (oficiálne radenie sa): obchodné rokovanie • hovor. diškurz: ísť k priateľke na diškurz • konverzácia: spoločenská konverzácia • interview (rozhovor publicistu s významnou osobou určený na zverejnenie): poskytnúť interview • pohovor (rozhovor, ktorého cieľom je zistiť niečie vedomosti, názory a pod.): prijímací pohovor • zastar.: rozhovorka • rozprávka: zamiešať sa do rozhovorky, do rozprávky • zried. zhovorka (Zelinová) • expr. džavot (živý, bezstarostný rozhovor): džavot detí • expr. vravot (Vajanský) • expr. zried. vravor (Kukučín) • pren. hovor. pejor. gagot (nesúvislý hovor skupiny ľudí, najmä detí a žien)
rozhovor, -u m. vzájomný hovor, rozprávanie, hovorenie, zhováranie sa dvoch al. viacerých ľudí, vzájomná výmena poznatkov, mienok, debata, beseda: srdečný, príjemný, dôverný, vážny r., súkromný r., neoficiálny r., duchaplný r., živý r.; začať, nadviazať, nadpriasť, zaviesť r., viesť r.; dať sa, pustiť sa s niekým do r-u; rozprúdil sa r.; miešať sa (zamiešať sa) do r-u; Rozhovor sa krútil okolo časových politických otázok (Urb.) hovorilo sa o časových politických otázkach. Máva prudké rozhovory s Ondrom Filipovie. (Zát.); telefonický r. pomocou telefónu; medzimestský r.; poskytnúť niekomu r. interview;
rozhovorový príd. zried.
rozhovor m. strsl, zsl vzájomné zhováranie sa dvoch al. viacerých ľudí, dialóg, debata: Ňetrvalo aňi štvrďhoďini, a uš som počuu̯ kroki a ňemeckí rozhovor (Kaľamenová MAR); To sa rozhovor ňedalo počuť, ľen Morzeove znački (Prosiek LM); Po pozdrave začau̯ rozhovor (Králiky BB); Já vizisťím mentalitu človeka, ke_ca vipráván s ním a podla toho zadelín rozhovor (Skala TRČ); Začula son kúšťig íh rozhovoru a ďalšé son si domislela (Golianovo NIT); Tedi boli dlkšé tí rozhovori pri tom oldomáši (Hrnčiarovce n. Par. TRN)