privyknúť, privyknúť si -e -ú -kol dok. osvojiť si niečo ako zvyk, navyknúť (si), zvyknúť (si): p. (si) na ťažkú prácu; zrak p-l tme; p-l (si) zavčasu vstávať; je p-tý na zimu;
nedok. privykať -á
privykať -ká -kajú -kaj! -kal -kajúc -kajúci -kaný -kanie nedok.
privykať si -ká si -kajú si -kaj si! -kal si -kajúc si -kajúci si -kanie si nedok.
učiť sa 1. cvičením, precvičovaním, počúvaním učiteľa, štúdiom a pod. získavať zručnosť al. vedomosti (často v rámci školy): učiť sa spievať, bicyklovať; učiť sa fyziku (na vysokej škole); zle sa učí • vzdelávať sa (rozvíjať si intelektuálne schopnosti, nadobúdať všestranné vedomosti): vzdelávať sa v cudzine • študovať • hovor. zastar. al. expr. študírovať (nadobúdať vzdelanie na strednej al. vysokej škole al. získavať vedomosti v istom odbore): študuje na technike; študuje astronómiu; študuje, učí sa za doktora • zastaráv. školovať sa: je to školovaný človek • školiť sa (získavať potrebné vedomosti, schopnosti, obyč. krátkodobo, mimo školy): školil sa u významného odborníka na mikropočítače; ekonomicky sa školili na sústredení v Tatrách • zaúčať sa • zaškoľovať sa (pri postupnom ovládaní istého pracovného úkonu, istej pracovnej oblasti): zaúča sa, zaškoľuje sa do odboru • memorovať (učiť sa naspamäť): žiak memoruje báseň • hovor. expr. bifľovať sa (mechanicky sa učiť naspamäť) • expr. drieť sa (usilovne, intenzívne a obyč. netvorivo sa učiť): drie sa na skúšku • štud. slang.: drviť sa • drviť • šprtať sa • štukovať sa (usilovne a obyč. mechanicky, netvorivo sa učiť): drví sa, šprtá sa chémiu • vštepovať si do pamäti: vštepuje si do pamäti zložité vzorce • podúčať sa (získavať ďalšie, podrobnejšie vedomosti o niečom): podúča sa šiť
2. na základe výchovného pôsobenia si zapamätávať a prijímať ako svoje • osvojovať si • prijímať za svoje: učiť sa skromnosti; osvojovať si správne držanie tela • privykať si • privykať sa • priúčať sa: privyká si na poriadok; priúča sa variť
p. aj cvičiť 1
učiť 1. cvičením, precvičovaním, výkladom a pod. pomáhať v získavaní zručnosti al. vedomostí (často v rámci školy): učiť deti písať, čítať, hrať, plávať, učiť o histórii národa • vzdelávať (rozvíjať duševné schopnosti, poskytovať všestranné vzdelanie): vzdelávali ho najlepší pedagógovia; ľud treba vzdelávať • vyučovať (učiť v škole) • školiť (učiť obyč. mimo školy, krátkodobo, s cieľom zdokonaliť v istom odbore): našich pracovníkov školia v zahraničí; školiť ašpiranta • zaúčať • zaškoľovať (týka sa obyč. postupného ovládania istého pracovného úkonu, istej pracovnej oblasti): zaúča ho narábať s prístrojom; zaškoľujú nových pracovníkov; zaúčať niekoho do remesla • zastaráv. školovať: školovanie žiakov
2. výchovou upevňovať niečo (v prejavoch, v pamäti): učiť mládež sebaovládaniu • navykať • privykať • zvykať • priúčať: privyká, priúča ho trpezlivosti; navyká, zvyká nás na poriadok • vštepovať (niečo niekomu): vštepujú deťom lásku k vlasti, úctu k starším
p. aj cvičiť 2
3. systematicky vzdelávať vo vyučovacom procese, pôsobiť ako učiteľ • vyučovať • byť učiteľom: učí, vyučuje na strednej, na vysokej škole; je učiteľom slovenčiny; učí, vyučuje matematiku
4. p. hlásať
privyknúť, -ne, -nú, -kol dok.
1. (na koho, na čo, komu, čomu, ku komu, k čomu, s neurč., kde) zvyknúť, navyknúť si, prispôsobiť sa: Privykneš na nich. (Urbk.) Privykol som na tropické podnebie. (Ondr.) Chlapec privykol učiteľovi. (Kuk.) Privyknú biede. (Kuk.) Anča privykne k nemu. (Tim.) Privyknutý bol celý deň, často i celé noci po horách sliediť. (Jégé) Privykol v Rudopolí. (Vaj.) Človek i na šibenicu (na šibenici) privykne (prísl.) zvykne si i na zlé životné podmienky.
2. zried. (koho, čo k čomu, na čo) priučiť: Stryná ma privykla ku všetkým prácam. (Podj.);
nedok. privykať, -á, -ajú: Bolo treba privykať oči, aby rozoznávali (v tme) predmety okolo seba. (Zúb.)
privykať nedok. 1. csl, miest. zried. vytvárať si návyk na niečo al. na niekoho, zvykať: Misíme jeden druhiemu privikať (Habovka TRS); Ňeskajším ľuďom buďe ťaško privikaď na to zluo (Ležiachov MAR); Ťaško mi privikaťi v novej hospoďe (Kociha RS); Najprf sa ím (koňom) dau̯a poduška, abi privikali (Kunov SEN); No a ťaško je na to privikať, keť s_tej otčini zme moseľi odejdúť (Prejta ILA); Zafčasu privikaj robic! (V. Šariš PRE) F. privikau̯ ako pez na bitku (Turany MAR) - ťažko si zvykal 2. učením vytvárať návyk, zvykať niekoho na niečo, priúčať: Odrasťenuo koňíča privikaľi ťahať tím, že ho najprú priväzuvaľi g zapriahnutej maťeri (Ležiachov MAR)
privykať si nedok. vytvárať si návyk na niečo al. na niekoho, zvykať si: Od najmenšieho mala zme si na robotu privikaľi (Socovce MAR); Uš si pomáli priviká (Čierna Lehota ROŽ); Uš si mosíš privikad aj na taškú robotu (Zvončín TRN) F. privikaj si na noví chlebíček! (Lapáš NIT) - zvykaj si na nové prostredie!
privykať p. privyknúť