Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

privyknúť, privyknúť si -e -ú -kol dok. osvojiť si niečo ako zvyk, navyknúť (si), zvyknúť (si): p. (si) na ťažkú prácu; zrak p-l tme; p-l (si) zavčasu vstávať; je p-tý na zimu;

nedok. privykať

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
privykať, privykať si ‑á ‑ajú nedok.

privykať -ká -kajú -kaj! -kal -kajúc -kajúci -kaný -kanie nedok.


privykať si -ká si -kajú si -kaj si! -kal si -kajúc si -kajúci si -kanie si nedok.

učiť sa 1. cvičením, precvičovaním, počúvaním učiteľa, štúdiom a pod. získavať zručnosť al. vedomosti (často v rámci školy): učiť sa spievať, bicyklovať; učiť sa fyziku (na vysokej škole); zle sa učívzdelávať sa (rozvíjať si intelektuálne schopnosti, nadobúdať všestranné vedomosti): vzdelávať sa v cudzineštudovaťhovor. zastar. al. expr. študírovať (nadobúdať vzdelanie na strednej al. vysokej škole al. získavať vedomosti v istom odbore): študuje na technike; študuje astronómiu; študuje, učí sa za doktorazastaráv. školovať sa: je to školovaný človekškoliť sa (získavať potrebné vedomosti, schopnosti, obyč. krátkodobo, mimo školy): školil sa u významného odborníka na mikropočítače; ekonomicky sa školili na sústredení v Tatráchzaúčať sa zaškoľovať sa (pri postupnom ovládaní istého pracovného úkonu, istej pracovnej oblasti): zaúča sa, zaškoľuje sa do odborumemorovať (učiť sa naspamäť): žiak memoruje báseňhovor. expr. bifľovať sa (mechanicky sa učiť naspamäť) • expr. drieť sa (usilovne, intenzívne a obyč. netvorivo sa učiť): drie sa na skúškuštud. slang.: drviť sa drviť šprtať sa štukovať sa (usilovne a obyč. mechanicky, netvorivo sa učiť): drví sa, šprtá sa chémiuvštepovať si do pamäti: vštepuje si do pamäti zložité vzorcepodúčať sa (získavať ďalšie, podrobnejšie vedomosti o niečom): podúča sa šiť

2. na základe výchovného pôsobenia si zapamätávať a prijímať ako svoje • osvojovať si prijímať za svoje: učiť sa skromnosti; osvojovať si správne držanie telaprivykať si privykať sa priúčať sa: privyká si na poriadok; priúča sa variť

p. aj cvičiť 1


učiť 1. cvičením, precvičovaním, výkladom a pod. pomáhať v získavaní zručnosti al. vedomostí (často v rámci školy): učiť deti písať, čítať, hrať, plávať, učiť o histórii národavzdelávať (rozvíjať duševné schopnosti, poskytovať všestranné vzdelanie): vzdelávali ho najlepší pedagógovia; ľud treba vzdelávaťvyučovať (učiť v škole) • školiť (učiť obyč. mimo školy, krátkodobo, s cieľom zdokonaliť v istom odbore): našich pracovníkov školia v zahraničí; školiť ašpirantazaúčať zaškoľovať (týka sa obyč. postupného ovládania istého pracovného úkonu, istej pracovnej oblasti): zaúča ho narábať s prístrojom; zaškoľujú nových pracovníkov; zaúčať niekoho do remeslazastaráv. školovať: školovanie žiakov

2. výchovou upevňovať niečo (v prejavoch, v pamäti): učiť mládež sebaovládaniunavykať privykať zvykať priúčať: privyká, priúča ho trpezlivosti; navyká, zvyká nás na poriadokvštepovať (niečo niekomu): vštepujú deťom lásku k vlasti, úctu k starším

p. aj cvičiť 2

3. systematicky vzdelávať vo vyučovacom procese, pôsobiť ako učiteľ • vyučovať byť učiteľom: učí, vyučuje na strednej, na vysokej škole; je učiteľom slovenčiny; učí, vyučuje matematiku

4. p. hlásať

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

privyknúť, -ne, -nú, -kol dok.

1. (na koho, na čo, komu, čomu, ku komu, k čomu, s neurč., kde) zvyknúť, navyknúť si, prispôsobiť sa: Privykneš na nich. (Urbk.) Privykol som na tropické podnebie. (Ondr.) Chlapec privykol učiteľovi. (Kuk.) Privyknú biede. (Kuk.) Anča privykne k nemu. (Tim.) Privyknutý bol celý deň, často i celé noci po horách sliediť. (Jégé) Privykol v Rudopolí. (Vaj.) Človek i na šibenicu (na šibenici) privykne (prísl.) zvykne si i na zlé životné podmienky.

2. zried. (koho, čo k čomu, na čo) priučiť: Stryná ma privykla ku všetkým prácam. (Podj.);

nedok. privykať, -á, -ajú: Bolo treba privykať oči, aby rozoznávali (v tme) predmety okolo seba. (Zúb.)

privykať nedok.
1. csl, miest. zried. vytvárať si návyk na niečo al. na niekoho, zvykať: Misíme jeden druhiemu privikať (Habovka TRS); Ňeskajším ľuďom buďe ťaško privikaď na to zluo (Ležiachov MAR); Ťaško mi privikaťi v novej hospoďe (Kociha RS); Najprf sa ím (koňom) dau̯a poduška, abi privikali (Kunov SEN); No a ťaško je na to privikať, keť s_tej otčini zme moseľi odejdúť (Prejta ILA); Zafčasu privikaj robic! (V. Šariš PRE)
F. privikau̯ ako pez na bitku (Turany MAR) - ťažko si zvykal
2. učením vytvárať návyk, zvykať niekoho na niečo, priúčať: Odrasťenuo koňíča privikaľi ťahať tím, že ho najprú priväzuvaľi g zapriahnutej maťeri (Ležiachov MAR)


privykať si nedok. vytvárať si návyk na niečo al. na niekoho, zvykať si: Od najmenšieho mala zme si na robotu privikaľi (Socovce MAR); Uš si pomáli priviká (Čierna Lehota ROŽ); Uš si mosíš privikad aj na taškú robotu (Zvončín TRN)
F. privikaj si na noví chlebíček! (Lapáš NIT) - zvykaj si na nové prostredie!

privykať p. privyknúť

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Slovenská onomastická terminológia
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu