Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

prijať -jme -jmú dok.

1. vziať ponúkanú, dávanú vec: p. darček, odmenu; p. pomoc, radu; p. úplatok

2. chytiť, uchopiť podávanú vec do rúk: p. (podávanú) ruku

3. vziať na vedomie: p. správu, pozdrav, blahoželanie; p. niečo s porozumením, ako urážku

4. vziať k sebe (do rodiny, do opatery ap.): p. niekoho na byt, pod strechu; p. dieťa za svoje adoptovať

5. pripustiť k sebe (na návštevu, rozhovor ap.): p. hostí, návštevu, deputáciu

6. vziať do nejakej inštitúcie, organizácie: p. niekoho na vysokú školu, do zamestnania, do spolku

7. vziať, zaradiť na prac. miesto: p. vrátnika, referenta

8. ujať sa nejakej úlohy: p. funkciu predsedu

9. prejaviť súhlas s niečím, akceptovať: p. pozvanie; parlament p-l zákon

10. pojať do seba, absorbovať: pôda p-e veľa vlahy

□ p. uznesenie uzniesť sa;

nedok. prijímať -a

1. k 1 – 10

2. cirk. požívať chlieb, príp. i víno (ako obrad)

// prijať sa (o rastlinách) zapustiť korene, ujať sa: stromček sa p-l;

nedok. prijímať sa

prijať -jme -jmú -jmi! -jal -jmúc -jatý -jatie dok.

prijať sa -jme sa -jmú sa -jmi sa! -jal sa -jmúc sa -jatý -jatie sa dok.

angažovať uzavrieť angažmán s niekým • prijať • zamestnať (v súvislosti s umelcami): angažovali ho, prijali ho do opery na jednu sezónu; zamestnali ho, angažovali ho vo filharmónii

dostať 1. stať sa vlastníkom niečoho dávaného, poskytovaného, posielaného a pod. • prijať: dostať, prijať dar • získať: získal niekoľko platní od priateľa • hovor.: vyfasovať • fasovať (dostať ako prídel): vyfasovali pracovný odev • inkasovať (dostať peniaze): podnik inkasoval za pohľadávky • nadobudnúť: dom sme nadobudli dedičstvom

2. dosiahnuť ako výsledok úsilia • získať • zadovážiť • zaobstarať: dostať, získať odmenu; zadovážiť, zaobstarať povolenie na export • utŕžiť • stŕžiť (dostať peniaze obyč. predajom): utŕžil dobrý zisk • dôjsť • prísť: došiel k majetku podvodmi • vyslúžiť si (dostať za zásluhy): vyslúžil si vyznamenanie • expr. uloviť: ulovil hotový majetok • kniž. zožať: zožať potlesk • kniž. zastar.: obsiahnuť • občiahnuť: obsiahli milosť

3. byť postihnutý • utrpieť: dostať, utrpieť infarkt • hovor. chytiť: chytiť chrípku • odniesť • odniesť si: odniesol (si) to chorobou; ktosi to odnesie • hovor. vyfasovať • inkasovať • utŕžiť • stŕžiť: vyfasovali, inkasovali gól; utŕžili, stŕžili len posmech • hovor. expr.: zliznúť • zlízať: zlizol zaucho • iron. vyslúžiť si: vyslúžila si samé výčitky

4. p. dochytiť 1, chytiť 2 5. p. oklamať 2, 3 6. p. donútiť 7. p. pripraviť 3

chytiť sa 1. rukami sa oprieť o niečo al. vziať do rúk niečo na získanie stability • chopiť sa • lapiť sa • prichytiť sa • zachytiť sa: chytil sa, prichytil sa, zachytil sa lana, lapil sa zábradlia • expr.: chmatnúť sa • chvatnúť sa: dieťa sa chmatlo, chvatlo matky • pridržať sa: jednou rukou sa pridrží sedla

2. prudko sa rozšíriť (o citoch, stavoch, živloch a pod.): chytila sa jej radosť; oheň sa chytil všetkého • zmocniť sa • zachvátiť • zasiahnuť: zmocnil sa ich, zachvátil ich strach; ovocie zachvátila, zasiahla pleseň • posadnúť (o citoch): chytila sa ho, posadla ho vášeň

3. zapustiť korene • ujať sa • prijať sa • uchytiť sa: stromčeky sa rýchlo chytili, ujali, prijali, uchytili • zakoreniť sa • vkoreniť sa: v suchej zemi sa priesady nezakorenili • prichytiť sa: na múre sa prichytila burina

4. začať horieť • zapáliť sa • rozhorieť sa: plyn sa chytil, zapálil; drevo sa rozhorelo • vzbĺknuť • zbĺknuť • zblčať • kniž.: vzplanúť • splanúť (začať horieť plameňom): vatra vzbĺkla, vzplanula • kniž.: vznietiť sa • vzňať sa: uhoľný prach sa vznietil, vzňal • rozplameniť sa (začať horieť vysokým plameňom)

5. p. chopiť sa 1, 2, pustiť sa 1, pobrať sa 2 6. p. zareagovať

obdržať správ. dostať, prijať

privítať 1. prichádzajúcemu prejaviť úctu, pri príchode zdvorilo uctiť • uvítať: vrelo privítať, uvítať hostí • zvítať: srdečne sa navzájom zvítali • pozdraviť (obyč. slávnostne, nadšene): prezidenta na letisku pozdravili predstavitelia vlády; pri príchode sa pozdravili úsmevom

2. prichádzajúcemu rozličným spôsobom dať najavo svoj vzťah • uvítať: publikum privítalo, uvítalo herca potleskom, piskotom • pozdraviť (žičlivo, zdvorilo privítať) • prijať: prijať niekoho vľúdne, s radosťou, chladne

schváliť prejaviť súhlas s niečím, dať súhlas na niečo, uznať za správne • súhlasiť: schválili naše rozhodnutie, súhlasili s ním • odobriť (uznať za dobré): nemôžem odobriť tvoj postup • prijať • akceptovať: parlament prijal, akceptoval zákon • odhlasovať (hlasovaním schváliť): rezolúciu jednomyseľne odhlasovali • admin. odsúhlasiť (vyjadriť súhlas): projekt na schôdzke odsúhlasili • ratifikovať (schváliť medzinárodnú zmluvu v ústavnom orgáne) • potvrdiť • kniž. sankcionovať (uznať za platné): uznesenie, zmluvu parlament potvrdil, sankcionoval • odb.: kolaudovať • skolaudovať (úradne schváliť, prevziať stavbu)

ujať sa² 1. zapustiť, pustiť korene (o rastlinách) • prijať sa • zakoreniť sa • vkoreniť sa: stromčeky sa po presadení ujali, prijali; priesady sa rýchlo zakorenili, vkorenili • uchytiť sa • prichytiť sa: na skalách sa neuchytilo ani semienko trávy; v puklinách sa uchytil plesnivec

2. široko sa uplatniť, nájsť ohlas: dobrá myšlienka sa ujala • vžiť sa • udomácniť sa: novoty sa u nás ťažko vžijú, udomácnia • zabehať sa • zaužívať sa (stať sa bežným, zaužívaným): nový spôsob sa rýchlo zabehal; názov sa ľahko zaužíval • rozšíriť sa (stať sa rozšíreným): móda nosiť klobúky sa u dievčat rozšírila • zakoreniť sa • fraz.: zapustiť korene • vojsť do života: nové zvyky u nás zapustili korene, zakorenili sa, vošli do života • expr. zahniezdiť sa (nájsť podmienky na prijatie; obyč. o niečom nežiaducom): zlo sa rýchlo zakorenilo

vziať 1. chytiť rukami, nástrojom (a istý čas držať) • zobrať: vziať, zobrať koláč z misy • uchopiť • kniž. pojať: uchopil dievča pod pazuchu, pojal dieťa za ruku • vyňať • vybrať (vziať a dať von): vyňať kľúč z vrecka, vybrať muchu z polievky • pobrať (postupne vziať viac vecí, osôb al. vziať všetko): pobrať knihy z poličky

2. dať odniekiaľ preč (op. dať); zbaviť vlastníctva • zobrať: vziať, zobrať niekomu jedlo spred úst • odňať • odobrať: odňali, odobrali mu majetok • zbaviť: zbaviť súpera lopty • kniž. vyrvať (násilne vziať) • expr.: zhrabať • zhrabnúť (obyč. neoprávnene vziať): zhrabal, zhrabol za to veľa peňazí • skonfiškovať • zhabať (úradne vziať) • zoštátniť • znárodniť (vziať do vlastníctva štátu; expr. vziať vôbec) • hovor. expr. vyfúknuť (bezprostredne vziať): vyfúknuť miesto niekomu

3. nadobudnúť ako vlastníctvo, ako odmenu a pod. • zobrať: za robotu vzal, zobral tisícku • dostať • získať: dostať, získať finančnú odmenu • prijať: prijať dar od niekoho • prevziať: prevzala balík od poštára • predchytiť (vziať skôr ako iný) • prebrať • odviesť • odvábiť • odlákať (vábením vziať pre seba): prebral, odlákal kamarátovi dievča • vybrať: vybrať si dovolenku

4. dovoliť vstúpiť niekomu do istého kolektívu, k sebe a pod. • zobrať: vziať, zobrať dieťa do rodiny, študenta na vysokú školu • kniž. pojať: pojali ma do mesta so sebou • pribrať: pribrať niekoho do partie • prijať • adoptovať • osvojiť • prisvojiť si (vziať za vlastné) • odviesť (za vojaka)

5. prudkým pohybom chytiť a odniesť so sebou • zobrať • strhnúť: voda vzala, zobrala, strhla most • schytiť • expr.: skmasnúť • zdrapiť • drapnúť • zdrapnúť: skmasnúť, (z)drapnúť dievku za vlasy • expr. popadnúť: popadla vedro a bežala preč • vytrhnúť • vymyknúť • vychmatnúť • vyšklbnúť • vychytiť • expr.: vydrapnúť • vydrapiť • vykmasnúť • vydrmnúť (prudko vziať): zlodej vytrhol, vychmatol peňaženku a ušiel • poschytať • poschytávať (úchytkom, náhlivo): poschytáva zo stola všetky spisy • postŕhať • postrhávať • postrhúvať (postupne, po častiach): postŕhal obrazy zo stien

6. prijať ako istú úlohu, povinnosť, starosť a pod. • zobrať: zodpovednosť vzal, zobral na seba • podujať sa: na službu sa podujal sám • ujať sa: ujať sa funkcie predsedu • prevziať • prebrať: prevzala, prebrala službu za kolegyňu

7. posúdiť istým spôsobom, utvoriť si predstavu o niekom, niečom • zobrať: výstrahu sme vzali, zobrali vážne • vyložiť si • vysvetliť si: námietky si vyložili, vysvetlili nesprávne • pochopiť • porozumieť: slová pochopil doslova

8. p. premôcť 3

prijať, prijme, prijmú, rozk. prijmi; prijatý dok.

1. (čo) vziať si, čo sa dáva al. podáva; vziať si, čo sa udeľuje: p. dar, odmenu, vyznamenanie; p. peniaze, závdavok, výplatu, plat; p. niečo do vlastných rúk; p. ruku a) uchopiť podávanú ruku, b) vysloviť súhlas s niečím (obyč. s manželstvom); p. niečo do úschovy; p. pomoc od niekoho; p. miesto vstúpiť do zamestnania; Prijal úrad od novej vlády. (Vaj.) Adela prijala Stanovo rameno (Vaj.) chytila sa ho; cirk. p. krst dať sa pokrstiť;

2. (čo) pojať do seba, pohltiť, absorbovať: pôda prijme veľa (málo) vody; Do kastróla dáme čerstvého masla a nulovej múky toľko, čo maslo prijme. (Vans.); pren. Dnes moje telo prijme zem (Pon.) pochovajú ma.

3. (koho) uvítať, privítať: p. niekoho vľúdne, s radosťou, s plačom, s otvoreným náručím; p. niekoho slávnostne; Strýko ho prijal ako vlastného syna (Al.) veľmi srdečne.

4. (koho) pripustiť k sebe (obyč. na úradnú návštevu), poskytnúť niekomu rozhovor, audienciu: p. niekoho oficiálne, neoficiálne; p. niekoho na audienciu; V malej miestnosti prijal ho okresný tajomník. (Krno)

5. (koho, zried. i čo) vziať (do rodiny, na byt, do ochrany, do zamestnania ap.), dovoliť niekomu vstúpiť do nejakej spoločnosti (do organizácie, do školy, do rodiny ap.): p. niekoho na byt, do domu, pod strechu, do práce, do služby, do zamestnania; p. niekoho za kandidáta, za člena strany; p. žiaka na vysokú školu; p. niekoho medzi seba; p. niekoho za zaťa, za nevestu; p. dieťa za svoje adoptovať ho; Prosím vás láskavo ho prijať do ochrany. (Fel.) Ja prijmem nevestu vďačne i zo sedliackeho domu. (Kuk.) Prijali ho za železničného strážnika. (Vaj.) Prijmeme vás ako pomocného záhradníka s platom a so stravou. (Smrč.)

● p. niekoho na milosť dať mu milosť, odpustiť mu;

6. (čo) prevziať ako povinnosť, vziať si na starosť: p. záväzok. úlohu; prijať na seba povinnosť platiť dane (Jes-á);

7. (čo) vziať na vedomie: p. s radosťou slová niekoho; p. zprávu o niečom; p. pozdrav; Lyžiari to celkom uznanlivo prijali ako prirodzenú vec. (Bedn.) Nikto neprijal bez poznámky zvesť, že sa bude zas rečniť. (Fr. Kráľ) Prijmi moje blahoželanie. (Tim.) Starla Barbora a prijali to s pochopením, ako všetky zrejmosti. (Barč)

8. (čo) prejaviť súhlas, súhlasiť s niečím, pripojiť sa, prikloniť sa k niečomu, uznať, schváliť, akceptovať: p. ponuku, p. výpoveď; obecenstvo prijalo divadelnú hru sympaticky, s porozumením; p. pozvanie niekoho, p. požiadavky niekoho; p. podmienky, p. návrh, p. uznesenie, p. stanovy; parlament prijal zákon schválil; p. myšlienky, názor, stanovisko niekoho;

9. (čo) nadobudnúť, dostať nejaký tvar, podobu, výraz: Jej tvár prijala výraz miloty a nežnosti. (Kuk.) Anna prijala podobu krásnu ako víla. (Tim.);

nedok. prijímať

|| prijať sa (o rastlinách) zapustiť korene, ujať sa: Aj tá ľalia, čo Marka zasadila, sa prijme. (Tim.) Zasaď ho (ker) do dobrej zeme, prijme sa. (Kuk.);

nedok. prijímať sa

prijímať, -a, -ajú nedok.

1. (čo) brať si, čo sa dáva al. podáva; brať si, čo sa udeľuje: p. dary, úplatky, peniaze, vklady; p. poštu; p. pomoc, radu; Je navyknutý prijímať úctu a oddanosť od svojho okolia. (urb.)

2. (čo) pojímať do seba, pohlcovať, absorbovať: Rastlina prijíma kyslík. — Elektromotor prijíma prúd. — Dunaj prijíma od Devína Moravu. — Zem prijíma do svojho lona naše kosti. (Kuk.)

3. (koho) vítať: p. návštevu, p. hostí; Keď prišli k nemu o dačo Slováci, prijímal ich okúňavo. (Taj.)

4. (koho) pripúšťať k sebe (obyč. na úradnú návštevu), poskytovať niekomu rozhovor, audienciu: návštevy (stránky) sa prijímajú v stredu a v piatok; ustavične samé deputácie prijímať (Stod.); Kviko chcel vo svojej vile prijímať najvrchnejšiu čeliadku mesta. (Jaš.)

5. (koho, zried. i čo) brať (do rodiny, na byt, do zamestnania, do verejného zariadenia ap.); dovoľovať niekomu vstúpiť do nejakej spoločnosti (do organizácie, do školy, do rodiny ap.): čistiareň dnes neprijíma šatstvo na čistenie; p. žiakov do školy; p. najlepších pracovníkov za kandidátov, za členov strany; riaditeľ prijíma a prepúšťa zamestnancov; Prijímam ťa do mojej družiny. (Stod.) Učni sa prijímajú len na chovu. (Zúb.) Vasca do práce všade prijímajú vďačne. (Kuk.)

6. (čo) brať na seba ako povinnosť, brať si niečo na starosť: p. rozkazy, záväzky;

7. (čo) brať na vedomie: p. zprávu, zvesť, pozdrav; Pani prijíma to všetko chladne. (Kuk.) Zvesti o umieraní známych alebo i príbuzných prijímali sa tupo a bez reptania. (Ondr.)

8. (čo) prejavovať súhlas, súhlasiť s niečím, uznávať, schvaľovať: p. návrh, rezolúciu, podmienky, ponuku;

9. (čo) nadobúdať, dostávať nejaký tvar, podobu, výraz: Neurčité túžby začali prijímať tvary. (Kuk.)

10. cirk. požívať chlieb, príp. i víno pri obrade prijímania;

dok. k 1-9 prijať

|| prijímať sa (o rastlinách) zapúšťať korene, ujímať sa: V takýto chmúrny deň sa priesada rada prijíma. (Vans.);

dok. prijať sa

prijať i prijmúť dok.
1. vziať, zobrať ponúkanú al. dávanú vec; dostať niečo: Radosňíg je to, čo pošlú, kec ca maličké naroďí; tí radosňík prímu a potom idú pozreď ďieťa (V. Maňa VRB); Ja̋ to nemažem o_tebe prímút (Rochovce ROŽ); Natplatki se z dekó prijímajú (Kameňany REV); Ket skončev rok, ždi sa robili obecné počti, teda čo sa prijalo, čo a za čo sa moselo vidat, gdze su penáze a jako stojí obec (Šípkové PIE); Odmahala, odmahala, a nakoňedz darunek prijala (Studenec LVO); Taku ľevotu ci majster ňeprijme, ci ju vraci, to treba kus poradňejše robic (Hubošovce SAB)
2. pojať do seba, absorbovať: Pilini sa lívajú potát, aš ščepi nescú vác prijat (Doľany MOD)
3. privítať, uvítať niekoho: Tak jú tá stará prijäla naoko tak pekne, vlídne (Španie Pole REV); Chlanno ho prijali (Bošáca TRČ); Pekne ma teda prijali, aj dobre se mnu zachádzali, tri roki som u ních slúžila potom (Dol. Lovčice TRN); A jag ho (rodičia) uvidzeli, prijali íh z velikú radoscú (Jablonové MAL)
4. vziať
a. csl do zamestnania, do služby, do školy ap.: Ňemuohľi ho prijáť, ľebo ňemau̯ potvrďeňá od úradou (Hor. Lehota DK); Misa̋ ho prímúdž do roboti (Kameňany REV); Vedľa rokou ma ňekceľi prijaď do službi (Závadka n. Hron. BRE); Už je prijatá do fabriki (V. Bielice TOP); Akurát sa začala stavat štreka, prijali do roboti kopu chlapóv aj od nás (Zavar TRN); Prijmen ťa za paholka (Bošáca TRČ); A sprauca zakazau̯ na calej stoľici veľkostatku, žebi ho ňigdze ňeprijadz do službi (V. Zalužice MCH); Do Vranova ho ňechceľi prijadz na totu školu, bo že už maľi dojsc školakoch (Čaklov VRN)
b. do rodiny (o ľuďoch), prisvojiť, osvojiť si niekoho: Aj ich chlapec choďiu̯ už hádam do teh vešech škuol, doma ňebou̯, tag že im buďe veseu̯šie, prijaľi ho (V. Lom MK); Svokra dá ňevesťe cuker, abi jú prijali za svojú, a ňevesta sľúbí, že buďe poslušná (Mur. Dl. Lúka REV); Potom chlapšoka prímúli medzi svojo ďeťi (Revúca)
c. do spoločenstva (o zvieratách), uznať za svoje: Čo sa kobule vimeno oščeglilo, beš_šetkého prijala žriéba k sebe (Dol. Súča TRČ)
F. Bože ho prím na milosť (Sedl. Dubová DK), neh ho Boch príme na milost! (Dol. Lovčice TRN) - pri spomienke na nebohého človeka, nech mu Boh odpustí hriechy!
L. prímúli ho na noc (Rat. Suchá RS); prijau̯ naz na noc (M. Zalužice MCH) - dovolil, dovolili nám prenocovať
5. pojať medzi seba, uznať za rovnocenného: Koť som mav tag asi seďemnádz rokóv, ta sa pametám, že ma mláďenci prijali medzi seba len ftoďi, koť som im búv zaplaťiv liťer pálenki (Mur. Dl. Lúka REV)
6. pripustiť k sebe na (úradnú) návštevu, poskytnúť rozhovor: Todej bou̯ prezidend Masarig a ťem ih aj prijau̯, vipočuu̯ ich, aj im dau̯ voľáku puožičku (Lešť MK); Z velkú miloscu ma prijal (Blatné MOD); Keď boli apa zavretí, požádav som o prijaťé u prezidenta (Lapáš NIT)
7. zmieriť sa s niečím: Ja̋ bi ňeprímúl tú hambu za ňiš (Čierna Lehota ROŽ)
8. nov. prejaviť súhlas s niečím, prikloniť sa k niečomu, akceptovať: Prijali muoj návrch (Bobrovec LM); Jankou návrch šeci hňet prijaľi (Králiky BB)
9. expr. dať súhlas (k súloži): Kebi ho u̯ona (ľahkomyseľná žena) ňeprijala, ňezvedla, u̯un bi ňepošou̯, aňi jeden (Sobrance)

prijať sa i prijmúť sa dok. csl, miest. zried. zapustiť korene, vyklíčiť, ujať sa (o rastlinách): Po Urbaňe, kod mala beťi pŕška, tode zme presádzale (kapustnú priesadu) na konopisko, ag išou̯ duoš, prijala sa (Čelovce MK); Polovica šťepou sa ňepriala (Pukanec LVI); Presadil som aj jeblon, ale se mi neprímúla, bo je tam zem planá (Rož. Bystré ROŽ); Ručím za to, že sa každí (stromček) príme (Dubnica n. Váh. ILA); Do jednoho dolka śe ruci jedna presada a vedz jak śe prime, ta ju okopujeme (Sokoľ KOŠ); Holi prutki naśtrihaľi, po dva gu jednomu koľičkoj, kec śe jeden ňeprijal, prijal śe druhi (Trnava p. Lab. MCH); Planka śe o rok prijala (Sedlice PRE)

prijmúť p. prijať

prijmúť sa p. prijať sa

prijať, zried prijmúť dk
1. čo (od koho) prevziať ponúkanú poskytnutú dávanú vec, dostať niečo: ten den pryali tyto dwa synowe Koczwarowych gednu sstwrt wynohradu (TRNAVA 1565); Wassy Welikomoznostj list a poruczeni sem prigal (M. JÁN 1613); strieberni pas, kteri tež k rukam prigali a ma bity nawraceny; take po geho matery ktere boly zustaly, sam Andrass, sin mug, k sobe prigal y potrowil (KRUPINA 1683; 1687); Mogžjss prigal meno od wody a reky, ponewadž odtud gest wytahnuty (SP 1696); abi dar takoví z najsrdečňejšú vďečnosťú prijmúli a jako zrenicu oka chránili (BR 1785)
L. p. do počty vyúčtovať, započítať: gezlize by pak ngegdo prez wedomy pana richtara potrowu negaku učsinil, tehda takowa do počsti prigati sa nema, nez kdo gi učsinil, abi zaplatil (S. ĽUPČA 1730); p. na árendu vziať do prenájmu, prenajať si: a tyto veci i piovar prijali sme na arendu podle slušneho dokonani (TISOVEC 1691 CM);
x. pren wssecko sy čloweče od Boha wyžebral, wypital, na arendu od neho do času prigal (SP 1696)
2. čo (o človeku) pojať do seba, vypiť, zjesť, užiť: tebe Pánu prospewugem chwálu prigawsse pokrmi (CC 1655); kdy wetrnosti anebo žreni od matky citiš, tedy prigmy tegto wodky gednu ližičku; s ktereho (lekváru) se wecer y rano za wlasky orech ma prigati (RT 17. st); upadagj lide do takowe mdloby, když negakowj ged prigmu (HT 1760); disphoreticus: počjssťugjcy se aneb kdo purgatiu prigal (KS 1763);
x. pren wčil z nastawenyma ussama prigmi sladky spew (BlR 18. st) vypočuj
3. čo, koho pohltiť, absorbovať niečo, nasiaknuť niečím: až se mast pekne na čerweno zaffarby a čerwenost do sebe prigme (RT 17. st); (zem) prigala kréw bratra twého (KB 1757); pomož mu (vínu) s druhjm wjnom, ale hleday takowe wjno, které by to wláčkowite k sebe pryga lo (VK 1764); šindel wlchkost neprigme (SG 1777); zlorečeny nech bude člowek ten a nech ho any zem neprigme (M. KAMEŇ 18. st)
4. koho uvítať, privítať niekoho: cultu liberali aliquem habere: welmy uctiwe prigati ňekoho (KS 1763); Abraham sotwa ku domowi prisjel, z weliku pompu a z uscziwostu ho prijali (SJ 1779); bene accipere aliquem: bečelowne nekoho prigati (LD 18. st)
5. koho (kam) vziať niekoho k sebe, do nej. inštitúcie al. na nej. prácu, do zamestnania ap.: ktery by kolwek sebe cžlowek w mestečku nassem vrek mesky nabywal a že by byl do společnostj mestečka prygatj, ma mestu položyti zlaty (L. TRNOVEC 1563) za mešťana; czo se doticze o mlinare noweho, giss ho susedi prigali (D. ŠTUBŇA 1569 KL); ya Ondrey Niczko prigal sem zata k sobe Yancza (SLIAČE 1582); tehož Jana Kowače mezi sebe laskawe primete (ILAVA 1594); zlodeg pak aneb mordar nema se do pocztyweho czechu prigaty (CA 1701); (Kristus) mezy swych wlásnych prissel, a swogi ho neprigali; otec múg y matka má opustila mňa, ale Pán mňa prigal (KB 1756; 1757); panna Renaita zamilovala a mophtiho navédla, bi ho za hodšu prijal (BR 1785); gestly sy náležite manželku prigal, tu samú manželskég posteli učastnú mywag (BlR 18. st)
L. p. do hospody, na hospodu, v hospodu koho poskytnúť príbytok, ubytovať niekoho: s pomoczy božyeg prigmem te do hospody (PG 1656); kteri by neporadneho remeselnika w swem dome prechowawal a w hospodu prigal (CA 1712); excifere hospitio: na hospodu prigati (KS 1763); ktereho byl prigal k sobe na prystupky k swe dczere Zoffy (L. TRNOVEC 1592) za zaťa do domu nevesty; prygala pak k sobe za manzela Thomasse Kutneho (SLIAČE 1596) na prístupky; p. za svojho, za syna koho vziať do rodiny, adoptovať niekoho: Michal Zubay prygal Maczka, Thomasa Rubyssa syna, za syna sweho wlastnyho (L. TRNOVEC 1578); Antal Balog prigal dwoge syroty sweho bratra, pachole a diewcze, za swoge (JELŠAVA 1594); p. do milosti, lásky, na milosť, lásku, v milosť koho prejaviť priazeň, lásku, náklonnosť niekomu: ponyžene prosym, aby se račyly nade mnu zmylowaty a mne na mylost prygaty (B. ŠTIAVNICA 1600); sam Hospodin prigal gest mňe na milost (CC 1655); ráts nás prijátz do szvej lászki (HPS 1752); ráts mu számotnu dusu v szvu milosztz prijatz (DŽ 1752); Buh wssak do sweg milosti opět ge prigal (ŽP 1788); aby se (Boh) smilowal, aby te na milost a lasku prigal (MK 18. st); p. pod ochranu, plášť koho ochrániť, chrániť, ochraňovať niekoho: prýgmiž mne pod swú ochranu (CC 1655); nech milosrdnym okem na nas zhlednu a pod milostivy plašt primu (HRABKOV 1786 LP)
6. čo prevziať (na seba) nej. povinnosť, úlohu, údel ap.: pan Martin Rakowsky tu gich praczu na sebe prygal (BRATISLAVA 1573); Petr Budawedy prigal miestke prawo za richtarstwy Stanislava Labudy (P. ĽUPČA 1587); nemlaunatko musy se znowu zrodity a z Ducha swateho hrychy pworozene obmity, to gest krst swaty na sebe prigaty (AgS 1708); aby každy prigal, čo se mu uložy (GŠ 1758); my, kterj gsme vrád kněžský na sebe prigali (KO 1782); Cerwenak, že dobrowolne wiznal, prigme desat korbačow, Katrussgak bude powinen 15 widržat (PONIKY 1794)
L. p. na seba človečenstvo náb (o Kristovi) stať sa človekom: Syn na se prigal člowečenstwý (CC 1655); z nebe na zem dolu stupil, člowečenstwy nasse na sebe prigal a w nem hrozne muky a trapeny podstupity račil (KP 18. st)
7. čo osvojiť si niečo: bych wod nych zase nauczeny tech wecech vssech przyal (KREMNICA 1565 KL); zložme staré činy, prygmime žiwot giný (CC 1655); kdo by techdi pozatim, wedice grunt tohoto arcybratrstwa, prigmuti ge chtel, nasledugici regule a ustanowenj zachowati ma (PI 1749); protož ty, ktery prigali slowo geho, pokrstili sa (KB 1756); k predávaňú bili viložení všecci, kterí z cudzích krajín jakkoliv chiťení jsúce, víru Muhammeda prijaťi nechceli (BR 1785); nech prígmú túto lekári raddu (BE 1794)
L. Panye Bose, modlyidbu moju rátts do szvich szvetich úch prijatz (DŽ 1752) vypočuť, vyslyšať
8. uznať, zarátať, započítať (ako splnenie nej. povinnosti): tam naše statky pobrali mluvice, že nam to do dani primu (ŠUMIAC 1665 LP); takowa potrowa do počsti prigeti sa nema (S. ĽUPČA 1730); prijímať [-ijí-, -í-] ndk/frekv k 1: duochodok s tych chotárow ma rychtar k rukam swym prygymaty (H. MIČINÁ 1570); na drabou se wibralo od panou messtianou, ktere sem primal od panou diesiatnikou, fl 244 (ZVOLEN 1654); kazdy powinen gest sluzit tomu, od ktereho prigima darj, plat (Káz 18. st)
F. zlé za dobré p. znášať krivdu, útrapy: zlé za dobré prigímaťi, to pred Bohom mnoho plaťí (GV 1755); k 2: prigimay pyluly z aloe (MT 17. st); skrze dychánj takowe wagička prigjmagj (HT 1760); obsono: gidlo prigimam (LD 18. st)
L. sviatosť, telo a krv Pána p. cirk zúčastňovať sa obradu podávania sviatosti oltárnej: kdo tu predústognú swatost prigimá pod gedným spusobem; pri slobodneg wuli gim pozustaweno bylo neb wedle toho neb wedle druhého spusobu tělo a krew Páne prigjmati (IA 1708); Welikj patek tjelo Pane prigimal (s. l. 18. st); k 3: wlna barwu prigjmá, wpjge do sebe (WU 1750); k 5: delnikuw do pracy prigimati (MB 1701); prichaza-li kdo ku wam a toto učeni neprinassa, neprimagte ho do domu ani gemu pozdraweni nedawagte (MS 1749); sám minyster prowincyál má moc nowicyuse do rádu prigjmati (PrV 1767)
L. do hospody, na (v) hospodu p. koho poskytovať niekomu príbytok, ubytúvať niekoho: mnohi pak mnichow zatim welmi radi do hospodi prigimaly (ŽA 1732); hospes: hospodár, ktery darmo na hospodu prigjmá (WU 1750); hostú w hospodu přigjmati (WK 1779); (Gašpar Woskár) prima Marka k sweg dczere Zofky na pristupky (L. TRNOVEC 1590) za zaťa do domu nevesty; za dieťa, za svojho p. koho adoptovať niekoho: czuzjch za swoge prigjmagj (KoB 1666); adopto: za djťe přjgmám (CL 1777); pan Gežiss prigjmal na milost wssecky hrjssne (PoP 1723-24) prejavoval im priazeň: dono civitate: prigjmám do mesta (KS 1763) za mešťana; k 6: pro chudobu vrad praedikantsky prigjmagi (SPa 1716); naproty kňezu žalobu neprigjmag (KB 1756); ga tuto wassu winu na seba neprigimam (MiK 18. st); k 7: kolikráte člowěk zlé pomyssleni prigjma (MP 1718); onyi Boha nyeznaju i nasoho Pana Jésusa Kristusa evangyéliu nyeprijímaju (MCa 1750); explosa sententia: neprigjma sa toto porozumeni (KS 1763); -avať frekv k 2: razem y pokrm dusse (:oltárnu swátost:) y tela prigímáwali (BPr 1787); k 8: prichod y odchod do roboty se nam prigimawa (DLHOŇA 1772); prijať sa dk
1. navzájom sa spojiť, pospájať sa: potom deg okolo toho ohen podle rozumu a tu se duchowe prigmu gedni z druhymi a oleg čisty do dolniho hrnce zegde a poteče (RG 18. st)
2. (o rastlinách) zapustiť korene, ujať sa: když by ratolesty wsadyl do zeme, tehdy ugmu se anebo prigmu se a rostu (HL 17. st); nektery sstep už gest prigaty ((M. KAMEŇ) 1704); stromečky potom pak, když sa prigmu (SN 1772)

prijímať, prijímať sa p. prijať

prijímavať p. prijať

prijmúť p. prijať