nádobie, -ia str. pomn. zried. nádoby, riad
nádobie s. hromad. 1. čiast. tek, záh kuchynské nádoby: Mám meďenie nádobia f kuchiňi, pán majster, mohli bi sťe nán to cínuvať? (Žarnovica NB); Čo sťe vi robili hosťinu, keď je tu tolko nádobiá? (V. Maňa VRB); Černé nádobí sa robívau̯o najvícej tadi (Malacky) 2. strsl, jtrenč, jzsl expr. mužské al. samčie genitálie: Chiťiu̯ ho za nádobia (Stožok ZVO); Ležau̯ opití pot plotom, nádobie von - hnus (Návojovce TOP); Kopov ho do nádobiá (V. Maňa VRB); Kopél_o do nádobá (Bošáca TRČ); Uvážú vajčákovi tri nohi dokopi a potom mu nádobié miškár umije z millom (Bučany HLO); Z nádobiá budeme mu chupi trhat (Záh. Bystrica BRA)
nádobie [-ie, -í] s hromad 1. nástroje, náradie, najmä remeselnícke: zadnemu mistru neni swoboda nadobi pro sebe sameho w mestie kupowati (CA 1649) 2. nádoby, riad: kotel a ginssy sud aneb nadobie (ŽK 1473); zlateho neb strjbrneho nadobj (SC 17. st); to nadoby swima rukamy wihazely sme (Le 1730); mulctrum: sskopek, dogné nádobi (KS 1763) 3. telesné ústroje, orgány: (srvátka), která by se v wnitřnostech břicha nálézti mohla, otwjrá nádobj žluč odlučugjcý, ostrost gegi umenssuge (TiS 1788) 4. pohlavné orgány: proty raku na nadoby mužskem nebo ženskem (KLe 1740); kdy se mu (býkovi) nádobj pred zabitjm wireže, bjwa (mäso) chutnegssje (PL 1787); -íčko dem k 3: vascula minima: nádobjčko; (zápaly) pocházegj pak od zacpánj kožnjho nádobička; hrozné gest zanjcené a krwj zacpané gátra skrze dáwenj ztřásti, gessto nádobjčko gáter kromě toho gen od kasslu a nadýmanj se trhá (TiS 1788)