Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

dobre

I. lepšie prísl.

1. k dobrý, op. zle: chce ľuďom d., myslí to d.; d. pracovať; d. počuť; d. vyrátať; d. pristupovať k deťom; byť d. naladený; d. sa spriateliť s niekým; d. sa zamestnať; d. by bolo vedieť, ako sa to skončilo; d. si vypiť; d. dlho čakať

2. vetná prísl. vyj. rozlič. stavy (organizmu, prostredia): už mu je d., lepšie ustúpila nevoľnosť, kritický stav ap.

3. iba 1. st. vyj. hodnotenie deja z hľadiska možnosti, ľahko: tebe je d. dávať rady

4. iba 1. st. so záporom vyj. neúplné uskutočnenie deja, poriadne; sotva áno: ešte ani oči d. neotvoril, už kričal

● byť d. zapísaný u niekoho mať dôveru; d. mu to padlo bol tomu rád; d. mu to robí priaznivo účinkuje; d. mu tak! výraz škodoradosti; d. máš! výraz súhlasu; iron. d. vyzeráme! všade d., doma najlepšie

II. čast.

1. vyj. súhlas, áno, hej: pôjdeme? – d.; d., povedal

2. i dobre že so záporom vyj. krajnú, ale neuskutočniteľnú mieru deja, div (že) nie, takmer áno: chodil, d. si nohy nezodral; bol by vyliezol d. že nie na strechu

---

dobré lepšie s.

1. dobro, prospech, osoh, op. zlé: rozlišovať d. a zlé; všetko d., všetko najlepšie! želania

2. v príslov. výrazoch po d-om, v d-om, s d-ým s porozumením, ohľaduplne, pekne: s ľuďmi treba po d-om; spomínať v d-om

● nič d. mu z očí nehľadí, nekuká vyzerá zlý; keď to nepôjde po d-om, podobrotky, pôjde to po zlom, pozlotky; d. sa samo chváli

dobré ‑ého s.

---

dobre prísl. i čast.

dobré -rého s.

---

dobreže, dobre že čast.

---

dobre 2. st. lepšie prísl.

dobre čast.

---

najlepšie prísl. 3. st. k → dobre

dobré -rého s. ▶ to, čo je prospešné, osožné ľuďom; čo je v súlade s ľudskosťou, s mravnými hodnotami; syn. blaho, dobro, dobrodenie; op. zlé: poznať dobré aj zlé; odlíšiť dobré od zlého □ všetko dobré želanie; po dobrom s porozumením, ohľaduplne: s ním treba po dobrom; po dobrom u nich nič nedosiahneš; s dobrým v dobrej vôli, s úprimným úmyslom: chodiť, prichádzať s dobrým; v dobrom pekne, ohľaduplne: spomínal ťa len v dobrom; rozišli sa v dobrom ◘ fraz. byť spolu v dobrom i v zlom za každých okolností; do tretice všetko dobré na tretí pokus sa to podarí; keď to nepôjde po dobrom, pôjde to po zlom; neveštiť nič dobré/dobrého okolnosti nenaznačujú priaznivý vývoj; nič dobré mu z očí nehľadí/nekuká nemá dobré úmysly; všetko sa na dobré obráti vyjadrenie nádeje, že situácia sa zmení pozitívne ◘ parem. dobrého veľa nebýva; dobré sa chváli samo; kto s dobrým chodí, miesto pri stole mu patrí; neodplácaj zlým za zlé, ale dobrým; za dobré nečakaj dobré

---

dobreže, pís. i dobre že čast. 1. v spojení so slovesom v zápore ▶ vyjadruje neuskutočnenie deja napriek vysokej intenzite činiteľov, ktoré ho vyvolávajú; syn. div, divže: Rozbehli sa ľudia na všetky strany, poprezerali všetky kúty, dobreže v myšacích dierach nehľadali. [ľudová rozprávka]; Krásne sa chumelí, opakujem a dobreže sa netľapkám dlaňami. [Š. Žáry]; Ten deň dobreže nedostal od radosti infarkt. [P. Jaroš]
2. ▶ vyjadruje neuplatnenie al. neúplné naplnenie významu nasledujúceho pomenovania, takmer, skoro; syn. div nie, divže nie: dejiny svojho mesta poznal dobreže nie naspamäť; Obviňoval sa z ľahtikárstva, dobre že nie z nemravnosti, ale nemohol si pomôcť. [I. Kšiňan]

---

dobre¹ prísl. 1. 2. st. lepšie ▶ vyjadrenie kladného hodnotenia deja al. stavu, správne, primerane, ako treba; op. zle: d. zachované kamenné zvyšky; d. mienené upozornenie; d. vyvinuté končatiny; d. premyslený plán; d. vychované deti; d. sa rozhodnúť; d. stavaný muž; čertovsky d. veľmi; d. hovoriť po taliansky; d. poradiť niekomu; d. hrať na husliach, kresliť, tancovať, učiť sa; d. spať; d. vyzerať; d. si pamätať; d. sa osvedčiť; d. počuť; d. sa umiestniť na súťaži; d. sa stravovať; d. si premyslieť niečo; d. platená práca; d. zarábať; d. si všimnúť; z okna je d. vidieť zreteľne; lepšie sa prizrieť; kritika vyznela d.; d. obísť, dopadnúť; to sa d. neskončí; cítiť sa d.; d. vychádzať s niekým; topánka d. sadla mala primeranú, presnú veľkosť; byť d. oblečený a) vkusne b) v drahých, kvalitných šatách c) teplo; d. si žiť a) v blahobyte, v hojnosti b) v zhode, bez konfliktov; ísť d. a) fungovať b) správnym smerom c) (o činnosti) dariť sa; d. prísť niekam a) vhod, v správny čas b) bez nehody; d. sa mu darí/vodí; má sa d. a) je v duševnej a fyzickej pohode b) žije v materiálnom dostatku; je mu d.; už je d.; bude d.; d., že si prišiel; d., že ťa vidím; Najprv si obzrel dom, lepšie povedané, to, čo kedysi bolo domom. [K. Lazarová]; Ty dobre spravíš, keď zmizneš. [F. Hečko] najlepšie v danej situácii; Možno by bolo najlepšie, keby ste si vy svoje veci usporiadali sama. [A. Bednár] □ maj/majte sa dobre želanie pri lúčení
2. ▶ vyjadrenie náležitej miery deja al. stavu, veľmi, poriadne: d. sa nasmiať; d. skríknuť; d. si povystierať nohy; d. si vypiť požiť viac alkoholu; ani d. nevie, čo chce jasne, presne; je d. známy mnohí ho poznajú □ dobre vyše (niečoho) oveľa viac ako: dobre vyše roka; dobre vyše tridsať stupňov
3. so záporom a obyč. s časticou ešte al. ani ▶ vyjadruje, že dej sa ešte nedokončil a už sa stalo niečo iné; syn. poriadne, riadne: Ani sme ústa dobre od obeda neutreli, už za domom pokrikovali šarvanci. [Ľ. Bešeňovský]; Ešte sme ani oči dobre neotvorili, už sme na mater volali. [M. Jančová]; Ešte dobre nesedel, keď zachytil zvuk mäkkej horniačtiny. [A. Lacková-Zora]
4. (komu) i s neurčitkom v kladných vetách ▶ vyjadruje, že subjekt vykonáva dej za priaznivých okolností: d. sa mu hovorí; Dobre im dávať, keď majú. [M. Urban]
◘ fraz. byť dobre zapísaný u niekoho keď má niekto o niekom dobrú mienku; dobre by to prišlo vhod; dobre máš súhlas s konaním; dobre mu tak! konštatovanie, keď sa niekomu prihodí niečo zlé, čo si zaslúžil; dobre mu to padlo bol tomu rád; dobre sa držať al. dobre si stáť darí sa, sú dobré výsledky; dobre si urobil v danej situácii to najprimeranejšie; iron. dobre vyzeráme vykonali sme niečo neprimerané; dobre živený ktorý má silnejšiu postavu, plnoštíhly; niekomu je dobre pri/na srdci/na duši je v psychickej, fyzickej pohode; je na tom dobre darí sa mu; myslí to dobre al. chce len dobre nemá zlé úmysly; skrátka a dobre v úvode výpovede ako znak zhrnutia jestvujúcej situácie, diskusie, problému a pod. (obsahuje odtienok autoritatívnosti, nepripustenia ďalšej diskusie); to mu nerobí dobre neprospieva mu to, nie je to pre neho vhodné ◘ parem. kde sa dobre vodí, tam sa rado chodí; kto sa smeje naposledy, ten sa smeje najlepšie; nová metla dobre metie; všade dobre, doma najlepšie; o mŕtvom len dobre

dobre² čast. 1. ▶ vyjadruje súhlas: potom príď za nami! - dobre; Ak si myslíš, že by som aj na to stačila, dobre. [A. Bednár]
2. obyč. na konci vety ▶ vyjadruje doplňujúcu otázku al. pobádanie na súhlasnú odpoveď, reakciu; syn. áno, však: príďte čo najskôr, dobre?; stretneme sa zajtra, dobre?
3. v spojení so slovesom v zápore ▶ vyjadruje neuskutočnenie deja napriek vysokej intenzite činiteľov, ktoré ho vyvolávajú; syn. div(že): rehúňal sa, d. sa nezadusil; pre krémeš sa d. nepobijú; Mama ma priviedla do školy a ja som dobre triedu nevytopila slzami. [K. Horák]; Schmatla obálku a vychytila sa s ňou utekať, dobre si nohy nezlámala. [I. Kšiňan]

---

lepšie prísl. 1. 2. st. ▶ k ↗ dobre: l. platené miesto; už sa cítim l.; ženy znášajú neúspech l. ako muži; bolo by l., keby ste odišli; chcel by som ťa l. spoznať; aby ste l. pochopili, o čo ide, uvediem príklad; vedel som, l. povedané, tušil, do čoho idem
2. vo vetnom základe (komu) ▶ vyjadruje pocity (zvýšenej) pohody, spokojnosti: doma mi je lepšie samému; nebolo by vám lepšie vonku?
◘ fraz. lepšie povedané vyjadrené iným slovom, výrazom, obyč. neočakávaným v danom spojení, ale výstižnejším ◘ parem. [je] lepšie raz vidieť ako stokrát počuť treba sa presvedčiť; lepšie podobrotky ako pozlotky; lepšie s múdrym plakať ako s bláznom skákať; lepšie svoje látať, ako cudzie chvátať radšej žiť skromne, ako brať cudzie, ako kradnúť

---

najlepšie² prísl. 3. st. k ▶ ↗ dobre¹: vedieť niečo n. zo všetkých; postarať sa o pacienta čo n.; ako n. obstáť na pohovore?; chodí n. oblečená, pripravená; n. si rozumie s bratom; n. sa cíti v sukni rada nosí sukne; n. urobíš, keď poslúchneš; nemá sa (práve) n. má sa zle, nedarí sa mu; nezachoval sa n. najvhodnejšie ◘ parem. kto sa smeje naposledy, ten sa smeje najlepšie netreba sa tešiť predčasne; všade dobre, [ale] doma najlepšie; zakázané ovocie najlepšie chutí nedovolené najviac priťahuje

---

---

---

---

---

---

---

áno vyjadruje súhlas, prisviedčanie, kladnú odpoveď na zisťovaciu otázku • hej (op. nie): áno, hej, to je pravda; Urobíš to? – Áno, hej. • rád • vďačne: Pôjdeš s nami? – Rád, vďačne. • dobre: Stretneme sa o piatej. – Dobre. • hovor. expr. no: Zaspal si? – No. • ahm • hm • mh • mhm • uhm: Chceš jesť? – Uhm. • pravdaže • prirodzene (dôrazné prisviedčanie): Pôjdete na výlet? – Pravdaže, prirodzene! • samozrejme • pochopiteľne: Spravil si, čo bolo treba? – Samozrejme, pochopiteľne! • iste • isteže • zaiste: Vyhráme? – Iste(že)! • veru hej • veru áno • hejveru • ale áno (zosilnený súhlas): A to chcete od neho pýtať? – Veru hej, hejveru! • ako by nie • bodaj by nie: Zahráme sa? – Ako by nie. • prečo nie • prečo by nie: Pomôžeš nám? – Prečo (by) nie. • hovor. expr.: akože • akože by nie: A ty prídeš? – Akože! Prídem. • hovor.: tak • taák • táák: tak, veru tak, prikývol starec • hovor. expr.: to • to-to • to-to-to • tototo (dôrazné prisviedčanie, dôrazný súhlas): to, tak to treba robiť; Mali by si zametať pred vlastným prahom. – To-to-to • hovor. jasné • fraz. čestné slovo • zastaráv. samosebou • nár.: aj • ačida • ačidali • čida • čidali (Hviezdoslav, Kukučín, Stodola) • čidaže (Jaroš) • fraz. to sa rozumie • subšt. jasnačka • nespráv. ovšem

---

dobré p. dobro

---

dobre 1. porov. 1–4 dobrý 2. p. výborne 2 3. p. príjemne 4. p. áno

---

dobro čo je v súlade s ľudskosťou, čo spĺňa mravné normy (op. zlo) • dobré: preukazovať ľuďom dobro, dobré • prospech: všeobecný prospech • blaho: verejné blaho • dobrodenie (prejav dobra): poďakovať sa za dobrodenie • požehnanie: práca je preňho požehnaním • láskavosť (prospešný čin): ďakujem za láskavosť

---

ľahko 1. nevyžadujúc námahu al. nespôsobujúc ťažkosti, bez námahy, bez ťažkostí (op. ťažko) • poľahky: ľahko, poľahky vyliezol na strom • pohodlne • hravo • hladko: pohodlne, hravo zvládol všetky úlohy • hovor. v pohode: v pohode sme všetko stihli • zaľahko: nebolo mu zaľahko odpovedať na otázky • zľahka: ľahko, zľahka sa prehupol cez plot • hovor. expr. spakruky: spakruky urobil všetko, čo od neho žiadali • expr.: ľahučko • ľahunko • ľahulinko • poľahučky • poľahunky: ľahučko, ľahunko, poľahučky pribehol do cieľa • zried. spoľahky (Švantner) • zried. naľahko (Kukučín) • nespis. snadno • priľahko (príliš, veľmi ľahko)

porov. aj ľahký 2

2. bez starostí • bezstarostne: žije sa mu ľahko, bezstarostne • dobre • príjemne: ľahko, dobre, príjemne mu je na duši • expr.: ľahučko • ľahunko • ľahulinko

3. v oblečení určenom na teplejšie al. teplé dni; spôsobom príznačným pre takéto oblečenie • naľahko • expr.: ľahučko • ľahunko • ľahulinko: ľahko, naľahko vystrojení odišli na túru; prišlo mladé, ľahučko oblečené dievča • tenko • letno: tenko, letno sa obliekla a vyšla na ulicu • vzdušne: vzdušne oblečená žena vošla do obchodu • nedostatočne • slabo: do vrchov prišli nedostatočne, slabo oblečení • priľahko (príliš, veľmi ľahko)

4. s malou intenzitou (op. silno, dôrazne) • zľahka: ľahko, zľahka sa dotkol matkinej ruky • slabo • mierne • trocha • trochu: slabo, mierne zapálená rana ho bolela • expr.: ľahučko • ľahunko • ľahulinko • zľahučka • zľahunka • zľahulinka: ľahučko, zľahunka ju pohladkal po vlasoch

porov. aj ľahký 3

5. prejavujúc ľahkosť v pohyboch, s ľahkosťou • svižko • svižne • lahodne: ľahko, svižko, svižne kráčala po chodbe; lahodne, ľahko sa vykrúcala v tanci • expr.: ľahučko • ľahunko • ľahulinko

6. porov. ľahký 4

---

príjemne lahodiac zmyslom, vzbudzujúc príjemný pocit, sympatie; svedčiac o tom • milo • pekne • pôvabne: správa ho príjemne, milo prekvapila; vlasy jej pekne, pôvabne voňali • lahodne • hrejivo • mäkko • zried.: lahodivo • ladne: je mi lahodne, hrejivo, mäkko na duši • sympaticky: jeho hlas pôsobí príjemne, sympaticky • dobre • hovor.: fajn • fajne • príma: je tu dobre, fajn, fajne, príma • hovor. expr. hej: je mi hej • útulne (v súvislosti s bývaním): izbička pôsobí útulne

porov. aj príjemný

---

výborne 1. s vynikajúcou úrovňou, vynikajúcim spôsobom • vynikajúco • skvele • skvelo • znamenite: výborne, vynikajúco zvládli všetky prekážky; skvele, znamenite si poradili so súpermi • bezchybne • dokonale • ideálne • perfektne: bezchybne, dokonale sa pripravil na skúšky; perfektne, ideálne zvládli úlohu • majstrovsky • prvotriedne: majstrovsky, prvotriedne spracovaná téma • pozoruhodne • kniž. excelentne • expr. fenomenálne: pozoruhodne, excelentne, fenomenálne ovláda programovanie • hovor. expr. exportne: exportne spracoval prihrávku a vystrelil na bránku • hovor. expr.: ohromne • úžasne • fantasticky: vie ohromne, úžasne, fantasticky variť • hovor.: príma • fajn • super: pri mori bolo príma, fajn, super • hovor. tip-top • expr. jedna radosť: oblieka sa tip-top, jedna radosť • expr. božsky • hovor. expr. báječne • senzačne: na dovolenke sme sa mali božsky, báječne • slang. senzi • subšt.: betálne • bohovsky • bohove • bohovo • bezvadne • bezva • senza

porov. aj výborný

2. vyjadruje uspokojenie, pochvalu a pod. • dobre • správne • veľmi dobre: výborne, dobre, tak som si to predstavoval; správne, veľmi dobre, musíš sa už raz rozhodnúť • znamenite • vynikajúco • skvele: znamenite, vynikajúco, skvele, to nám vyhovuje • hovor. fajn • hovor. expr.: ohromne • fantasticky • báječne: fajn, ohromne, s tým som nerátal; fantasticky, báječne, takto sa nám to podarí • bravo • bravó: bravo, výborne, to je úspech • subšt.: bezvadne • bezva • bohove • bohovo • bohovsky

3. p. ostro 4

dobré, -ého str.

1. dobro, osoh, prospech: skúsiť dobré i zlé radosti i žalosti, úspechy i ťažkosti;

2. ľud. dobrý tvor, dobrá bytosť; čo pochádza od dobrej bytosti (op. zlé): „Kto si? Ak si dobré, povedz, a ak zlé, nepochodíš dobre!“ (Kuk.)

● to nie je po d-om, s d-ým je v tom nejaká čertovina, spojenie s čertom: „Kristu, to už potom neni po dobrom,“ prejde mu mráz po chrbte. (Ráz.) Tá má čosi pri sebe — možno porobenina; s dobrým to nebude. (Kuk.)

---

dobre

I. prísl. (2. st. lepšie)

1. vyjadruje kladné hodnotenie deja al. stavu, dokonale, znamenite, výborne, správne, primerane, ako sa patrí; priaznivo, výhodne: d. písať na stroji, d. hovoriť po rusky; d. organizovať prácu, d. sa učiť; d. vyzerať; d. počuť, vidieť; d. spať; d. kúpiť, predať výhodne; d. dôjsť niekam a) vhod, b) na správne miesto; d. radiť niekomu; d. žiť a) v hojnosti, b) v zhode; má sa d., d. sa mu vodí; d. oblečený človek a) v šatách z kvalitnej látky, b) vkusne; d. vychovaný človek zdvorilý, pozorný, slušný; Všade dobre, doma najlepšie. (prísl.)

● d. mu to padlo lahodilo mu to; je mu d. (na duši) príjemne; d. mu to robí je mu to príjemné; už mu je d. vyzdravel; d. sa cíti a) príjemne (napr. doma, v spoločnosti ap.), b) je zdravý; nie je mu d. zle sa cíti; majte sa d.! pozdrav pri odchode; d. mu tak tak mu treba; d. máš! prisviedčanie; hovor. iron. d. vyzeráme o nepríjemnej, zlej situácii;

2. vyjadruje náležitú mieru deja al. stavu, v náležitej miere, primerane, dokonale, značne, veľmi: d. sa vyznať v niečom; d. sa pamätať na niečo; d. si niečo premyslieť dôkladne; d. zaplatiť za niečo; d. sa najesť, napiť, vyspať; d. uviazať niečo pevne; d. živený človek;

3. škol. druhý al. tretí stupeň v klasifikácii;

4. (s neurč. v kladných vetách) v úlohe prísudku vyjadruje, že dej (vyslovený v neurčitku) sa uskutočňuje v priaznivých okolnostiach (= ľahko): Dobre im dávať, keď majú. (Urb.); dobre ti je hovoriť tebe sa ľahko hovorí;

5. (s neurč. al. so spoj. ak, keby, keď; len s bud. časom a podm. spôsobom slovesa byť) v úlohe prísudku vyjadruje potrebu, nutnosť al. vhodnosť vykonať dej (= treba, hodí sa): d. bude urobiť poriadok; d. bude menej hovoriť a viac pracovať; d. by bolo napísať domov; d. bude, ak sa dohovoríme; d. by bolo, keby si sa čím skorej vrátil;

6. v úlohe jednočlennej vety vyjadruje súhlas, schvaľovanie, pritákavanie (= áno, hej, súhlasím): Dobre, rozmyslím si to! (Ráz.)

II. čast. (v spojení so záporným slovesom) vyjadruje, že príslušný dej temer nastal (= skoro, temer s kladným slovesom): Srdce trepoce sa jej divo, dobre nevyskočí. (Tim.) Financi lietali po dedinách, dobre si kolená nezodrali. (Urb.) Ide z povaly, dobre sa tie schody pod ním nezlámu. (Ráz.)

dobré s. spodst. csl dobrá vec: Maď jej tam nakládla mesto slaňini doske a čo takuo, ľenže už dobriho ňišt (Devičie KRU); Čiľaj sa ti kozi pasú už ľen po dobrém (Podmanín PB); Praj to je za moje dobré - ale ani já som vám nebóv na škodu, hovorím (Brestovany TRN)
F. za dobre ňihdaj dobre ňečekaj! (Markušovce SNV) - ľudia sú nevďační; dobrého modz ňetrvá, ale zlého modz ňetreba (Svätoplukovo NIT) - dobrého aj málo si treba vážiť

---

dobre (2. st. lepšie) prísl.
1. csl vyjadruje kladné hodnotenie deja al. stavu (správne, primerane, výborne ap.): Sä to z mokrou handričkou fše dobre pouťieralo (Žaškov DK); Dobre si to pamatám (Kostolné MYJ); Na stohu muśa bic take chlopi, co znaju dobre naklajsc (Rankovce KOŠ)
F. vám_e dobre (Lukáčovce HLO) - všetko máte v poriadku; mne nebolo dobre na svece (Ružindol TRN) - ťažko sa mi žilo; dobre śe mama (Dl. Lúka BAR) - nič nám nechýba; majťe sa dobre! (V. Bielice TOP) - pozdrav pri lúčení
2. csl vyjadruje náležitú mieru deja al. stavu (značne, dokonale, veľmi ap.): Treba dobre kričať (V. Bielice TOP); Dobre son si zarobiu̯ (V. Lom MK); Tu ostan, zaká_ca dobre nezetmí! (Ružindol TRN); Šeci mali dobre povipíjané (Mestečko PCH); Paradajkova kapusta še dobre zapraži (Rozhanovce KOŠ)
F. bolo už dobre na ďeň (Bošáca TRČ) - neskoro ráno; bistrické slivki sú dobre lepšié jako belice (Bošáca TRČ) - oveľa lepšie
3. ľahko (v pozícii prísudku): Dobre takim, ša majú peneze (Rochovce ROŽ); Dobre ci je posmechuvat, ket ta nižd nebolí (Brestovany TRN)
4. csl vyjadruje súhlas, schvaľovanie (v pozícii jednočlennej vety): Dobre tode, buďem robiťi (V. Lom MK); Išól son tan teda. No dobre. Kec con tam už ból, vidzel som, že je to šecko ináč (Brestovany TRN); Kec še podarelo, dobre (Kokšov-Bakša KOŠ)

dobre čast. csl (v spoj. so záporným slovesom) skoro, takmer: Jaj, či je mrcha, dobre zme sa ňeska ňezblázňiľi s ňin (Hont. Moravce KRU); Dobre si oči ňeviplakala (Martin); Dobre ho šľag ňetrafiu̯ od jedu (Lešť MK); Dobre že sa nezbláznev (Lukáčovce HLO); Dobre som nezhinula od laku, kec com ho vidzela takého krvavého (Brestovany TRN); Ocedz hrešil, dobre śe ňeošaľil (Torysa SAB); Ked me začňe lamac, ta dobre me ňepolame (Brezina TRB)

dobre (2. st. lepšie) prísl.
1. csl vyjadruje kladné hodnotenie deja al. stavu (správne, primerane, výborne ap.): Sä to z mokrou handričkou fše dobre pouťieralo (Žaškov DK); Dobre si to pamatám (Kostolné MYJ); Na stohu muśa bic take chlopi, co znaju dobre naklajsc (Rankovce KOŠ)
F. vám_e dobre (Lukáčovce HLO) - všetko máte v poriadku; mne nebolo dobre na svece (Ružindol TRN) - ťažko sa mi žilo; dobre śe mama (Dl. Lúka BAR) - nič nám nechýba; majťe sa dobre! (V. Bielice TOP) - pozdrav pri lúčení
2. csl vyjadruje náležitú mieru deja al. stavu (značne, dokonale, veľmi ap.): Treba dobre kričať (V. Bielice TOP); Dobre son si zarobiu̯ (V. Lom MK); Tu ostan, zaká_ca dobre nezetmí! (Ružindol TRN); Šeci mali dobre povipíjané (Mestečko PCH); Paradajkova kapusta še dobre zapraži (Rozhanovce KOŠ)
F. bolo už dobre na ďeň (Bošáca TRČ) - neskoro ráno; bistrické slivki sú dobre lepšié jako belice (Bošáca TRČ) - oveľa lepšie
3. ľahko (v pozícii prísudku): Dobre takim, ša majú peneze (Rochovce ROŽ); Dobre ci je posmechuvat, ket ta nižd nebolí (Brestovany TRN)
4. csl vyjadruje súhlas, schvaľovanie (v pozícii jednočlennej vety): Dobre tode, buďem robiťi (V. Lom MK); Išól son tan teda. No dobre. Kec con tam už ból, vidzel som, že je to šecko ináč (Brestovany TRN); Kec še podarelo, dobre (Kokšov-Bakša KOŠ)

dobre čast. csl (v spoj. so záporným slovesom) skoro, takmer: Jaj, či je mrcha, dobre zme sa ňeska ňezblázňiľi s ňin (Hont. Moravce KRU); Dobre si oči ňeviplakala (Martin); Dobre ho šľag ňetrafiu̯ od jedu (Lešť MK); Dobre že sa nezbláznev (Lukáčovce HLO); Dobre som nezhinula od laku, kec com ho vidzela takého krvavého (Brestovany TRN); Ocedz hrešil, dobre śe ňeošaľil (Torysa SAB); Ked me začňe lamac, ta dobre me ňepolame (Brezina TRB)

dobré [-é, -ô] s
1. dobro, osoh, prospech: wsseho dobreho bych wam przal (STREČNO 1548); hognost wsseho dobreho wynssowaty neprestawam (M. JÁN 1608); ani časte ušy zneny dobre neznamena (KoA 17. st)
L. krajinské, mestské, obecné, spoločné d. všeobecné blaho: gestli toho vmisl wass tak vcziniti pro obeczny dobre (ŠARIŠ 1455); bylo mesto spolu zebrane o meske dobrze (P. ĽUPČA 1569); takowe drewo na spoločné dobruo obratit (LIPTOV 1716); to všetko sme pre krajinské dobre zanechali (HRANOVNICA 1776 LP)
2. dobré skutky, dobrota: skoro mne za moge dobruo nabila (S. ĽUPČA 1689); Duch sw. dobre nasse a zle spočtuge (PP 1734)
3. práv (hnuteľný) majetok: issel Abrahám ze wsseckim swym dobrim a statkom do krajiny Chanáan (PrW 1780)

---

dobre
I. prísl vyj.
1. kladné hodnotenie deja al. stavu, správne, primerane: dobre se spraowal (BREZNIČKA 1581); kdo chce koho gsaudit, nema in causis bludit, gestli chce dobre obstat (BV 1652); dobre sy prissel (KS 1763) vhod; panj nic gineho neriekla na to, len takto: dobre ge, dobre (MARTIN 1769);
F. magte se dobre (M. JÁN 1608) pozdrav pri rozlúčke al. v závere listu
2. potrebnú mieru deja al. stavu, dôkladne, dostatočne, náležite, poriadne, veľmi: wyslyssawsse dobre gednu stranu y druhu (P. ĽUPČA 1587); czuo se ssindolowych klinczow dotycze, tych ste dobre do quietantiae položili (BOJNICE 1616 E); wydely sme zeme až dobre daleko od pasyenek wtahnute (T. TEPLÁ 1634); nicz nemesskal, dobre mu pres liczo dal ((ŠTIAVNIČKA) 1640-43); dwe mastalkj dobre sindelom pobite (RAJEC 1737); sudickich obiwateluw dobre wiobusskuwalj (ŠEBEŠŤANOVÁ 1742)
3. (s inf) priaznivé podmienky pre realizovanie deja: dobre se bilo mey matky za mne prisahati (P. ĽUPČA 1582)
4. vetná prísl vyj. rozličné stavy (organizmu, prostredia): (Mišo) si dole bruchom lehol a ponosowal se, že gemu nenj dobre (PUKANEC 1789) necíti sa zdravý
II. čast vyj.
1. súhlas, pritakávanie, áno, hej, súhlasím: dobre, myly syn (NITRA 16. st); on mne dal odpowed: Dobre (KRUPINA 1643); dobre, prijímám odvrknuťí (BR 1785)
2. (so zápor. slovesom) v modál. význ. že príslušný dej takmer nastal: utekal pred nami, dobre se na ssablu swu nepreklal ((V. ZÁLUŽIE) 1617-19); dobre sme tam nepomrzly (s. l. 1757)
F. dobre mu do ust newleze (SiN 1678) správa sa voči nemu podlízavo, vnucuje sa mu

---

dobrô p. dobré

dobre_1 dobre_2 dobre_3 dobre_4 dobre_5 dobre_6 dobre_7 dobře

dobré
stredný rod, jednotné číslo, adjektívna paradigma

N	(jedno)	dobré
G	(bez)	dobrého
D	(k)	dobrému
A	(vidím)	dobré
L	(o)	dobrom
I	(s)	dobrým

---

dobro
stredný rod, jednotné číslo, substantívna paradigma

N	(jedno)	dobro
G	(bez)	dobra
D	(k)	dobru
A	(vidím)	dobro
L	(o)	dobre
I	(s)	dobrom

stredný rod, množné číslo, substantívna paradigma

N	(tri)	dobrá
G	(bez)	dobier
D	(k)	dobrám
A	(vidím)	dobrá
L	(o)	dobrách
I	(s)	dobrami

1166 Kvakovce VT/PV zemplín. 1966 pričl. o. Dobrá nad Ondavou, Trepec.
1808 Kvakócz, Kwakowce, 1863–1902 Kvakóc, 1907–1913 Nagykőpatak, 1920– Kvakovce
Dobrá nad Ondavou: 1773 Dobra, Dobre, 1786, 1808, 1863–1873 Dobra, 1877 Zempléndobra, 1882–1913 Nagydobra, 1920 Dobriany, Veľká Dobrá, 1927–1966 Dobrá nad Ondavou
Trepec: 1773, 1786, 1808 Trepecz, 1863–1902 Trepec, 1907–1913 Kisterebes, 1920–1966 Trepec

Priezvisko DOBRE sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 12×, celkový počet lokalít: 5, v lokalitách:
TRHOVÁ HRADSKÁ, okr. DUNAJSKÁ STREDA – 6×;
STARÉ MESTO (obec BRATISLAVA), okr. BRATISLAVA – 3×;
DUNAJSKÁ STREDA, okr. DUNAJSKÁ STREDA – 1×;
KOMÁRNO, okr. KOMÁRNO – 1×;
RUŽINOV (obec BRATISLAVA), okr. BRATISLAVA – 1×;

dobre: ^{→speex →vorbis}

ak je to dobré ≈ si c'est bon
ale cestujúci dobre vedia ≈ mais les voyageurs savent bien
krásne a dobré myšlienky ≈ pensées belles et bonnes
mnísi sú veľmi dobre ≈ contemplatifs sont très bien
na dobré tri kilometre ≈ à trois bons kilomètres
ste ma lepšie poznali ≈ vous me connaissiez mieux
vedeli lepšie ako ty ≈ savaient mieux que toi
vie lepšie než ja ≈ sait mieux que moi
...

a rozvoja vidieka lepšie ≈ a rozvoje venkova lépe
členských štátoch sú lepšie ≈ členských státech jsou lépe
do dobre uzamkýnateľnej skrine ≈ do dobře uzamykatelné skříně
lepšie koordinovať rozvoj vidieka ≈ lépe koordinovat rozvoj venkova
najlepšie a v súlade ≈ nejlépe a v souladu
výdavkov a príjmov lepšie ≈ výdajů a příjmů lépe
vyzerá o niečo lepšie ≈ vypadá o něco lépe
že ich záujmy lepšie ≈ že jejich zájmy lépe
...

a tradične veľmi dobré ≈ and traditionally very good
nás dobre a verne ≈ us well and faithfully
pane, a veľmi dobre ≈ sir, and very well
starší a lepšie oblečený ≈ older and better dressed
vánok a dobré jedlo ≈ breeze and good food
veci rýchlejšie a lepšie ≈ things faster and better
veľmi dobré a veľmi ≈ very good and very
ženy lepšie v posteli ≈ women better in bed
...