Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

vystáť -stojí -stoja -stoj! -stál dok.

1. státím stráviť, prestáť: v. celé hodiny za pultom

2. státím utvoriť: v. jamu v snehu

3. státím získať, dosiahnuť: v. lístky do kina

4. vytrpieť, pretrpieť: v. veľa trápenia

5. strpieť (význ. 2), zniesť: nemôžu sa ani v.

expr. v. jamu prestáť dlhý čas

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
vystáť ‑stojí ‑stoja ‑stoj! ‑stál dok. (prestáť)

vystáť -tojí -toja vystoj! -tál -tojac -tátie dok.

-áť/21376 28.41: verbá inf. dok. 2247 pristáť/668 obstáť/630 vystáť/373 odstáť/222 postáť/184 ustáť/100 prestáť/46 dostáť/24

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

obstáť 1. vedieť, byť schopný stáť dlhší čas na jednom mieste; byť schopný zaoberať sa istou činnosťou dlhší čas (často v zápore) • vystáť vydržať: neobstál, nevystál, nevydržal (stáť) v rade ani hodinu; neobstojí, nevydrží pri knihe ani chvíľuudržať sa (na nohách): od slabosti sa sotva udržal na noháchzastar. obstáť sa (Timrava)obsedieť zotrvať (byť schopný zaoberať sa činnosťou dlhší čas): neobsedí, nezotrvá doma dlhší čas

2. ukázať sa ako vyhovujúci, dosiahnuť kladný výsledok • osvedčiť sa: pred komisiou (dobre) obstál, osvedčil sa; obstojí pri skúškachvyhovieť byť vyhovujúci: argument, názor nevyhovel, nebol vyhovujúciuplatniť sa (stať sa platným): dobre sa vo funkcii uplatnilkniž. uspieť mať úspech: chce uspieť, chce mať úspech za každú cenu

3. p. obísť 4 4. p. zaobísť sa


poznať2 dok. 1. zmyslovým vnímaním a rozumovou činnosťou nadobudnúť vedomosť, správnu predstavu o niečom • spoznať: (s)poznal, že sa mýlil; spoznal dávneho známehozbadať zistiť: nik nezbadal, nezistil mužovo klamstvospozorovať postrehnúťkniž. postihnúť: spozorovať, postrehnúť zlý úmysel; postihol niečie zámerypresvedčiť sa: presvedčil sa o tom na vlastné oči, poznal to na vlastné očipobadaťzastar. obadať: pobadať náhlu zmenuzacítiť uvedomiť si (poznať zmyslami): zacítil, uvedomil si blížiacu sa pohromu

2. osobne prísť do kontaktu s niekým, nadviazať známosť • zoznámiť sa spoznať sa: kamaráti sa (s)poznali, zoznámili na vojenčine; teším sa, že som vás (s)poznal, že som sa s vami zoznámilpozoznamovať sa (postupne, viacerí): pozoznamovali sme sa na večierku

p. aj zoznámiť sa 1

3. získať, mať skúsenosť z niečoho • okúsiť skúsiť zakúsiť: nikdy nepoznal, neokúsil, nezakúsil, čo je hladzažiť prežiť užiť: zažil, prežil, poznal v živote veľa zléhopocítiť zacítiť ucítiť: pocítil, zacítil na vlastnej koži biedu a nedostatok; ucítil pach krviprestáť vystáť prekonať pretrpieť (poznať niečo nepríjemné): prestáť, prekonať príkorie; pretrpieť mukyposkusovať (všeličo skúsiť, poznať)


prežiť 1. existovať, byť niekde za isté obdobie • stráviť: mladosť prežila, strávila na vidiekuprečkať (kratší časový úsek): vzburu prečkať v cudzineodžiť (prežiť úsek života): 10 rokov odžil vo väzeníexpr.: preživoriť prevegetovať (prežiť v nedostatku, živorení): cez vojnu sme dajako preživorili, prevegetovaliprebiediť (prežiť v biede, chudobe): prvé roky musel v meste prebiediťexpr. prehniť (prežiť v nečinnosti): celý mesiac prehniť v nemocnici, na dovolenkeprebiť saexpr.: pretĺcť sa pretárať sa pretrápiť sa (prežiť s ťažkosťami): chlapec sa sám dajako na univerzite prebil; už sa len pretlčieme, pretrápime, hoci sme prišli o majetokexpr. zried. pretrepať sa (Vajanský)

2. stať sa účastníkom niečoho (obyč. negatívneho, zlého, ťažkého) • zažiť: prežiť, zažiť v detstve veľa bitkyskúsiť okúsiť zakúsiť: u cudzích skúsil, okúsil veľa poníženia; skúsiť, zakúsiť šťastie, slávuposkusovať pozažívať poprežívať (všeličo prežiť): na cestách poskusoval, pozažíval všelijaké príhodyprekonať prestáť vystáť podstúpiť zniesť vydržať (niečo nepriaznivé): prekonal, prestál, vydržal v rodine veľa príkoriapretrpieť vytrpieťexpr. preskákať: pretrpieť, preskákať choroby, neúspechyprejsť (čím): prejsť peklom koncentrákovprecítiť (citovo prežiť, citom preniknúť): precítiť nešťastie druhého; precítiť hudbu

3. dlho ostať živý, žiť dlhšie ako iný • pretrvať: stromy prežili, pretrvali stáročia; prežil, pretrval dlhšie ako vlastné deti


skúsiť 1. vyvinúť úsilie dosiahnuť niečo • pokúsiť sa urobiť pokus: skúsiť, pokúsiť sa nájsť riešenie; pokúsiť sa, urobiť pokus o útek, o zmiereniehovor.: oprobovať sprobovať poprobovať: oprobujeme, sprobujeme šťastiehovor. opáčiť: opáčim to ešte razhovor. posprobúvať (viac vecí al. spôsobov) • pousilovať sa vynasnažiť sa: pousilujeme sa, vynasnažíme sa robotu dohotoviť

2. zistiť niečo, presvedčiť sa o niečom (obyč. nepriaznivom) vlastnou skúsenosťou • okúsiť zakúsiť: za mladi skúsil veľa zlého; sklamanie, hlad ešte neskúsil, neokúsil, nezakúsilposkusovať naskusovať (všeličo skúsiť): veľa toho v živote poskusuješprežiť zažiť (stať sa účastníkom niečoho): cez vojnu sme prežili, zažili veľa trápenia, biedyužiť (intenzívne al. vo veľkej miere skúsiť niečo, obyč. príjemné, kladné): užiť si dobroty, radostiprekonať pretrpieť prestáť vytrpieť vystáť pocítiť (utrpením skúsiť): prekonať, pretrpieť, prestáť muky; pocítiť niečo na vlastnej koži; vytrpieť, vystáť veľa príkoria, posmechuprejsť (čím) • podstúpiť: podstúpiť tvrdý výcvik, prejsť ťažkosťamipren. expr. privoňať: privoňať k poriadnej robote

3. skúškou sa presvedčiť o stave niečoho, preveriť spôsobilosť niečoho • vyskúšať preskúšať: skúsime, vyskúšame svoje sily; skúste, preskúšajte, či motor fungujehovor.: oprobovať sprobovať vyprobovať opáčiť: oprobujem, sprobujem si topánky, či ma nebudú tlačiť; opáčiť mäso, či je uvarené

p. aj vyskúšať


strpieť 1. súhlasiť s niečím neželaným • dovoliť: strpí, dovolí, aby ho kritizovalipripustiť: nepripustí výnimku, odvrávaniezniesť (mať schopnosť fyzicky niečo zvládnuť): neznesie zápachvydržať: musíte vydržať trocha neporiadku

2. byť schopný ostať s niekým (v blízkosti), byť schopný prijať niečo • vydržať vystáť zniesť: nemôže ho strpieť, vystáť, zniesť v dome; ťažko vydrží, znesie pri sebe cudzieho; nestrpí, neznesie odporpoznať (obyč. v zápore): odpočinok, žarty otec nepozná


vydržať 1. zotrvať v nejakej činnosti, v nejakom stave (obyč. napriek prekážkam, ťažkostiam) • vytrvať: vydržal, vytrval v štúdiu iba rok; vydržať, vytrvať bez spánku celú nocpretrvať prežiť: kresťanstvo pretrvalo, prežilo stáročiaudržať sa zachovať sa uchovať sa (pred zánikom, zmenou a pod.): potraviny sa dlho udržali, zachovali, uchovalivystáť obstáť (vydržať stáť): vystojí v rade celé hodiny; dieťa nemohlo ani chvíľu obstáťobsedieť (vydržať sedieť) • byť trpezlivý: musíš byť v tréningu trpezlivývyčkať: vyčkať do koncaostať zostať: ne(z)ostal s nami nikexpr.: pretárať sa pretĺcť sa: dajako sa už do jari pretárame, pretlčiemeexpr. vybiediť (s biedou vydržať): ledva sme bez pomoci vybiedilivydolieť udolieť

2. nepodľahnúť, nepoddať sa niečomu (nepriaznivému, zaťažujúcemu a pod.), byť schopný prijať niečo ťažké • zniesť uniesť zvládnuť: vydržať, zniesť psychický nápor; myslel, že vysoké tempo nevydrží, nezvládneuvládať (vystačiť so silami): ešte uvládzem bežať s mladýmiodolať ubrániť sa: veril, že pokušeniu odolá, že sa pred ním ubráni; most zaťaženiu odolal, vydržal hostrpieť vytrpieť pretrpieť (vydržať utrpenie): všeličo musela od muža strpieť, vytrpieť; pretrpieť veľa príkoria

3. ostať v istom (dobrom) stave, na istej úrovni • vystačiť vyjsť: s chlebom ešte vydržíme, vyjdeme, vystačímezachovať sa uchovať sa: počasie sa už sotva zachová, sotva vydržípotrvať (mať trvácnosť): pahreba potrvá do rána


vystáť 1. vydržať stáť al. státím stráviť • prestáť: vystáť, prestáť za pultom pol dňa; vystáť, prestáť celú cestuobstáť: dieťa nemohlo chvíľu pokojne obstáť

2. pocítiť na sebe nepríjemné, negatívne dôsledky niečoho • prestáť vytrpieť pretrpieť: veľa sme pri povodni vystáli, prestáli, pretrpelizakúsiť skúsiť okúsiť (niečo negatívne): veľa cez vojnu zakúsili, skúsili, okúsiliposkusovať (veľa, všeličo vystáť) • prežiť zažiť prekonať: počas okupácie prežili, zažili úplnú hrôzu; nemôže prekonať toľké trápeniepodstúpiť: musel podstúpiť ťažkú životnú skúšku

3. byť schopný mať, nechať niekoho, niečo vo svojej blízkosti • zniesť strpieť: nemôže vystáť, zniesť, strpieť klamárov; nevystojí, neznesie okolo seba neporiadokvydržať: dieťa plače do nevydržania


vytrpieť zniesť fyzické al. duševné utrpenie • pretrpieť: vytrpieť, pretrpieť veľa poníženiapodstúpiť: podstúpiť útrapy vojnyvystáť prestáť: ktovie, čo všetko v koncentráku vystáli, prestáliexpr. prebiediť: veľa rokov prebiedili v chudobeprekonaťexpr. preskákať: veľa zlého v živote prekonala, preskákalaodtrpieť (trápením prestáť): hriechy si už odtrpelodpykať (vytrpieť trest): odpykal si to väzenímzažiť prežiť okúsiť skúsiť zakúsiť (niečo zlé, negatívne) • nabiediť saexpr. napsotiť sahovor. expr. natrieť sa (vytrpieť veľa biedy): veľa sme cez vojnu nabiedili, napsotili

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

vystáť1, -stojí, -stoja, -stál dok.

1. (čo) dlhým státím vytvoriť: Na svadbách jamu vystojím, nik starú dievku neberie do tanca. (Tim.)

2. (čo) státím získať, dosiahnuť, nadobudnúť: v. (si) prídel;

3. vydržať stáť, postáť, obstáť niekde: Chvíľu nemohla táto žena pokojne vystáť na mieste. (Taj.) Chlapi vystáli zabávať sa s ňou celé hodiny. (Zgur.)

vystáť2, -stojí, -stoja, -stál dok.

1. (čo) vytrpieť, pretrpieť, skúsiť, okúsiť, zakúsiť: Toľko som vystála pre teba. (Kuk.) Pozrite sa na moje ruky; tie už niečo vystáli. (Al.) My zbrojnoši vystojíme veľa hladu a mizérie. (Fel.)

2. (koho, čo) strpieť, zniesť: Zradcov vystáť nemôžem. (Kub.) Žofka ho už nemohla vystáť. (Kuk.) Školu nemohol vystáť. (Vans.) Dámy sú často do nevystátia (Jégé) nedajú sa zniesť.

vystáť dk
1. čo absolvovať, stráviť určité povinné obdobie: magi se učnia, kterj swoge 3 roki poriadne wistaly, slobodne prepusstety (BREZNO 1652 E); učen ale gestly guž polowycne roky wystal, ma se u ny (u vdovy) az do koncza nechat (CA 1663); pokud bi swe roky pocztiwe newistal, zatim swe czasi uczeni sweho pocztiwe wistogicze (HOLÍČ 1723 E);
2. čo vytrpieť, pretrpieť, skúsiť niečo: ostatek pak wssecko meg manželky, ktera w choroszty se mnu mnoho muszi wysztaty, poručym chižu y wssecko, cokolywek gyneho gest (PREŠOV 1645); mnohe od Pana Boha dopuštene pliagy vystat sme moseli (KOSORÍN 17. st LP); dedina Lyskowa w čas zatwi mnoho z ludom woganskjm musela wistat (LYSKOVÁ 1767); Ioanes Iszkra že nechtel z penezmi gjti, powinen bude aresst na chlebe a na wode wistat (PONIKY 1798); čwo som ga wistala s mogim sinom, dokgal som ho wichowala (PUKANEC 18. st)
3. koho, čo strpieť, zniesť niekoho, niečo; vydržať niečo: nemohou som geho (Jesenského) rečý wystaty (D. JASENO 1754); mi mizerni lidé, gedneho protywneho slowa wistat nemožeme, nechceme, ale odwolawame sa k swedskemu prawu (CP 1757); ga tento smrad wistát nemúžem (VP 1764); mladence, poczkeg, musiss ti esscze netco wiceg wistat, nez tj nam budess rowen (CA 1780); (Pulcheria) chcela ísť koňečne do palácu, s čoho sestri boli radi, ňeb gú pre weliké čnosťi i prímeti wistáť ňemohli (DS 1795); -ávať2 ndk k 2: perferre: wystáwati (PD 18 st)

vystál jamu a nohy interloqué dont les pieds

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Slovenská onomastická terminológia
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu